Bezpečnostná politika a krízový manažment
Definition of Crisis — any situation that is threatening or could threaten to harm people or property, seriously interrupt business, damage reputation and/or negatively impact stock value. (BCM)
Crisis management is a relatively new field of management. Typically, proactive crisis management activities include forecasting potential crises and planning how to deal with them, for example, how to recover if your computer system completely fails. Hopefully, organizations have time and resources to complete a crisis management plan before they experience a crisis. Crisis management in the face of a current, real crisis includes identifying the real nature of a current crisis, intervening to minimize damage and recovering from the crisis. Crisis management often includes strong focus on public relations to recover any damage to public image and assure stakeholders that recovery is underway.
Ak sa má k riešeniu nijakého problému dospieť prostredníctvom aktívnej činnosti orgánov verejnej moci, tak sa často požaduje, aby mali „jasne vymedzené kompetencie“. K takému jasnému vymedzeniu však vedie dlhá a komplikovaná legislatívna cesta a to následne zväzuje svojho nositeľa a nepustí ho ďalej. Ak predpokladáme, že môže vzniknúť krízová situácia netušeného charakteru a rozsahu, nemôžeme ju vopred obmedzovať „jasne vymedzenými kompetenciami“ orgánov zodpovedných za jej zvládnutie. Skôr by som volal po zodpovedných ľuďoch na zodpovedných miestach v rámci prehľadnej a jasnej organizácie a hraničných limitoch ich konania, aby napr. základné práva a slobody obmedzovali len v nevyhnutnej miere a znesiteľným spôsobom.
Pre obsadzovanie funkcií je dôležitá Personálna bezpečnosť (§ 10 – § 42 zákona), ktorá je riešená v rámci témy Ochrana utajovaných skutočností.
Mimoriadne režimy štátu
Prezident na návrh vlády vyhlasuje vojnový stav-čl.3 ods.1 úst. zák.č.227/2002 Z.z.
Prezident na návrh (vlády a) NR SR vyhlasuje vojnu-čl.2 ods. 1 úst.zák.č.227/2002 Z. z.
Vláda vyhlasuje mimoriadnu situáciu-§8 zák. č.42/1994 Z.z.
Vláda vyhlasuje núdzový stav-čl.5 ods. 1 úst. zák. č.227/2002 Z. z.
Prezident na návrh vlády vyhlasuje výnimočný stav-čl.4 ods.1 zák.č.227/2002 Z.z.
Je chyba, že krízové riadenie sa viaže na formálne režimy. Tieto musia byť formálne vyhlásené prezidentom, resp. vládou a až potom je možné uplatňovať zákonom povolené opatrenia. Ak sa tak nestane, môže byť uplatňovanie krízových opatrení podľa môjho názoru nezákonné až neústavné: http://www.sme.sk/c/1279632/Rabovanie-Romov-a-zodpovednost-statu.html
Avšak aj v stave mieru (výnimočný stav, núdzový stav, mimoriadna situácia, žiadny mimoriadny režim - bežný život) môže náhle vzniknúť vážne ohrozenie pre bezpečnosť štátu, vrátane ohrozenia vojenského charakteru a aj v čase vojny a vojnového stavu môžu pretrvávať a vznikať ohrozenia a krízy nevojenského charakteru (od spojenia, dopravy, zásobovania až po verejnú bezpečnosť).
Ak sa právo vykonávať opatrenia neviaže na skutkový stav ale formálne vyhlásený režim, môže sa stať, že žiadne opatrenia vykonané nebudú.
Právne predpisy tiež predpokladajú zmeny v organizácii krízového riadenia. Logicky by sa so zmenou právneho režimu mali meniť prípustné opatrenia ale nie centrá a systémy riadenia - velenia.
Orgány verejnej moci v krízovom riadení
Prezident SR
Oprávnenia z ústavy:
Oprávnenia z ústavného zákona č.227/2002 Z. z.: vymenúva a odvoláva troch členov BR SR a má právo žiadať zvolanie BR SR. Rozsah a dosah úpravy BR SR nezodpovedá tomu, že ide iba o fakultatívny substitút vlády, ktorý vôbec nemusí vzniknúť a aj počas vojny môže o veciach rozhodovať celá vláda.
Úprava bola mechanicky prevzatá z českého práva, vrátene ustanovenia o vzťahu prezidenta k Bezpečnostnej rade SR. Do právneho poriadku SR sa obkľukou cez vzťah prezidenta k BR SR vrátili oprávnenia, ktoré už nemá k vláde SR. Veľmi nesystémové.
Vláda SR
Ústavný zákon č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu a výnimočného stavu v znení neskorších predpisov.
Poznámky k bezpečnostnej politike Slovenskej republiky, Vojenské obzory č. 2/2003
Krízové ústavné orgány Slovenskej republiky a právna kontinuita štátu, Justičná revue č. 2/2004
http://www.justice.gov.sk/webf.aspx
Zákon č. 387/2002 Z.z. z 21. júna 2002 o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu. Vykonávanie je v pôsobnosti MV SR.
§ 2 Vymedzenie pojmov
Na účely tohto zákona sa rozumie
a) krízovou situáciou mimo času vojny a vojnového stavu (ďalej len "krízová situácia") obdobie, počas ktorého je bezprostredne ohrozená alebo narušená bezpečnosť štátu a ústavné orgány môžu po splnení podmienok ustanovených v ústavnom zákone (227/2002 Z. z.) alebo osobitnom zákone1) (387/2002 Z. z., 42/1994 o civilnej ochrane) na jej riešenie vyhlásiť výnimočný stav, 2) núdzový stav3) alebo mimoriadnu situáciu, 4)
b) krízovým riadením mimo času vojny a vojnového stavu (ďalej len "krízové riadenie") súhrn riadiacich činností orgánov krízového riadenia, ktoré sú zamerané na analýzu a vyhodnotenie bezpečnostných rizík a ohrození, plánovanie, prijímanie preventívnych opatrení, organizovanie, realizáciu a kontrolu činností vykonávaných pri príprave na krízové situácie a pri ich riešení,
b) krízovým riadením mimo času vojny a vojnového stavu (ďalej len "krízové riadenie") súhrn riadiacich činností orgánov krízového riadenia, ktoré sú zamerané na analýzu a vyhodnotenie bezpečnostných rizík a ohrození, plánovanie, prijímanie preventívnych opatrení, organizovanie, realizáciu a kontrolu činností vykonávaných pri príprave na krízové situácie a pri ich riešení,
c) krízovým štábom výkonný orgán orgánu krízového riadenia, ktorého úlohou je analyzovať riziká krízovej situácie, navrhovať opatrenia na jej riešenie a koordinovať činnosť zložiek v jeho pôsobnosti v období krízovej situácie,
d) civilným núdzovým plánovaním príprava a koordinácia opatrení na zabezpečenie funkčnosti orgánov verejnej moci, vnútorného poriadku a bezpečnosti štátu a civilnej ochrany obyvateľstva v čase krízovej situácie.
§ 3 Orgány krízového riadenia
Orgánmi krízového riadenia sú
a) vláda Slovenskej republiky (ďalej len "vláda"), Bezpečnostná rada Slovenskej republiky,
b) ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy (ďalej len "ministerstvo"),
c) Národná banka Slovenska,
d) krajský úrad,
e) bezpečnostná rada kraja,
f) obvodný úrad,
g) bezpečnostná rada okresu,
h) obec.
Orgánmi krízového riadenia sú
a) vláda Slovenskej republiky (ďalej len "vláda"), Bezpečnostná rada Slovenskej republiky,
b) ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy (ďalej len "ministerstvo"),
c) Národná banka Slovenska,
d) krajský úrad,
e) bezpečnostná rada kraja,
f) obvodný úrad,
g) bezpečnostná rada okresu,
h) obec.
§ 4 Vláda
(1) Vláda
a) prijíma opatrenia na predchádzanie krízovým situáciám a na ich riešenie,
b) riadi a kontroluje činnosť orgánov krízového riadenia podľa § 3 písm. b) až h) pri príprave na krízové situácie a pri ich riešení,
c) rozhoduje o použití účelovej rezervy finančných prostriedkov na riešenie krízových situácií a odstraňovanie ich následkov [§ 11 ods. 1 písm. c)],
d) rozhoduje o vyžiadaní technickej pomoci zo zahraničia vrátane humanitárnej pomoci pri riešení krízovej situácie a o poskytnutí pomoci v obdobnej situácii mimo územia Slovenskej republiky,
e) plní pri príprave na krízové situácie a pri ich riešení úlohy civilnej ochrany podľa osobitného predpisu.4)
(2) Vláda zriaďuje ústredný krízový štáb, ktorý koordinuje činnosť orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy a ďalších zložiek určených na riešenie krízovej situácie v období krízovej situácie. Predsedom ústredného krízového štábu je minister vnútra Slovenskej republiky.
(3) Na plnenie úloh podľa odseku 2 ústredný krízový štáb najmä
a) koordinuje činnosť krízových štábov,
b) spolupracuje s Bezpečnostnou radou Slovenskej republiky pri príprave opatrení na riešenie krízovej situácie,
c) kontroluje plnenie úloh a opatrení uložených vládou pri riešení krízovej situácie,
d) navrhuje vláde použitie účelovej rezervy finančných prostriedkov na riešenie krízovej situácie a odstraňovanie jej následkov,
e) navrhuje vláde vyžiadanie pomoci zo zahraničia vrátane humanitárnej pomoci pri riešení krízovej situácie.
(4) Predseda ústredného krízového štábu oznamuje bezodkladne prezidentovi Slovenskej republiky a predsedovi vlády vznik krízovej situácie alebo ohrozenie, ktoré ju môže bezprostredne spôsobiť.
(5) Zloženie ústredného krízového štábu a podrobnosti o jeho úlohách a činnosti ustanovuje štatút, ktorý schvaľuje vláda.
a) prijíma opatrenia na predchádzanie krízovým situáciám a na ich riešenie,
b) riadi a kontroluje činnosť orgánov krízového riadenia podľa § 3 písm. b) až h) pri príprave na krízové situácie a pri ich riešení,
c) rozhoduje o použití účelovej rezervy finančných prostriedkov na riešenie krízových situácií a odstraňovanie ich následkov [§ 11 ods. 1 písm. c)],
d) rozhoduje o vyžiadaní technickej pomoci zo zahraničia vrátane humanitárnej pomoci pri riešení krízovej situácie a o poskytnutí pomoci v obdobnej situácii mimo územia Slovenskej republiky,
e) plní pri príprave na krízové situácie a pri ich riešení úlohy civilnej ochrany podľa osobitného predpisu.4)
(2) Vláda zriaďuje ústredný krízový štáb, ktorý koordinuje činnosť orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy a ďalších zložiek určených na riešenie krízovej situácie v období krízovej situácie. Predsedom ústredného krízového štábu je minister vnútra Slovenskej republiky.
(3) Na plnenie úloh podľa odseku 2 ústredný krízový štáb najmä
a) koordinuje činnosť krízových štábov,
b) spolupracuje s Bezpečnostnou radou Slovenskej republiky pri príprave opatrení na riešenie krízovej situácie,
c) kontroluje plnenie úloh a opatrení uložených vládou pri riešení krízovej situácie,
d) navrhuje vláde použitie účelovej rezervy finančných prostriedkov na riešenie krízovej situácie a odstraňovanie jej následkov,
e) navrhuje vláde vyžiadanie pomoci zo zahraničia vrátane humanitárnej pomoci pri riešení krízovej situácie.
(4) Predseda ústredného krízového štábu oznamuje bezodkladne prezidentovi Slovenskej republiky a predsedovi vlády vznik krízovej situácie alebo ohrozenie, ktoré ju môže bezprostredne spôsobiť.
(5) Zloženie ústredného krízového štábu a podrobnosti o jeho úlohách a činnosti ustanovuje štatút, ktorý schvaľuje vláda.
§ 5 Ministerstvo
(1) Ministerstvo v rozsahu svojej pôsobnosti
a) zriaďuje krízový štáb,
b) vedie prehľady zdrojov rizík, ktoré môžu spôsobiť krízovú situáciu, analyzuje tieto riziká a prijíma opatrenia na odstránenie ich príčin,
c) oznamuje bezodkladne predsedovi ústredného krízového štábu vznik krízovej situácie alebo ohrozenie, ktoré ju môže bezprostredne spôsobiť,
d) uskutočňuje civilné núdzové plánovanie,
e) rozhoduje o opatreniach na riešenie krízových situácií vrátane odstránenia alebo zmiernenia ich následkov,
f) poskytuje na vyžiadanie podklady iným orgánom krízového riadenia, ktoré sú potrebné na plnenie ich úloh pri príprave na krízové situácie a na ich riešenie,
g) spolupracuje s príslušnými orgánmi iných štátov pri príprave na krízové situácie a pri ich riešení,
h) utvára podmienky na zabezpečenie informačného systému krízového riadenia (§ 13),
i) plní pri príprave na krízové situácie a pri ich riešení úlohy civilnej ochrany podľa osobitného predpisu.4)
(2) Na plnenie úloh podľa odseku 1 písm. b) až i) ministerstvo zriaďuje osobitný útvar v priamej podriadenosti ministra alebo vedúceho ostatného ústredného orgánu štátnej správy; tento útvar plní aj úlohy sekretariátu krízového štábu ministerstva.
a) zriaďuje krízový štáb,
b) vedie prehľady zdrojov rizík, ktoré môžu spôsobiť krízovú situáciu, analyzuje tieto riziká a prijíma opatrenia na odstránenie ich príčin,
c) oznamuje bezodkladne predsedovi ústredného krízového štábu vznik krízovej situácie alebo ohrozenie, ktoré ju môže bezprostredne spôsobiť,
d) uskutočňuje civilné núdzové plánovanie,
e) rozhoduje o opatreniach na riešenie krízových situácií vrátane odstránenia alebo zmiernenia ich následkov,
f) poskytuje na vyžiadanie podklady iným orgánom krízového riadenia, ktoré sú potrebné na plnenie ich úloh pri príprave na krízové situácie a na ich riešenie,
g) spolupracuje s príslušnými orgánmi iných štátov pri príprave na krízové situácie a pri ich riešení,
h) utvára podmienky na zabezpečenie informačného systému krízového riadenia (§ 13),
i) plní pri príprave na krízové situácie a pri ich riešení úlohy civilnej ochrany podľa osobitného predpisu.4)
(2) Na plnenie úloh podľa odseku 1 písm. b) až i) ministerstvo zriaďuje osobitný útvar v priamej podriadenosti ministra alebo vedúceho ostatného ústredného orgánu štátnej správy; tento útvar plní aj úlohy sekretariátu krízového štábu ministerstva.
§ 6
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky okrem úloh ustanovených v § 5
a) zabezpečuje činnosť ústredného krízového štábu, (Ú KM)
b) koordinuje v rozsahu určenom vládou činnosť orgánov krízového riadenia podľa § 3 písm. b) až d), f) a h) pri príprave na krízovú situáciu a pri jej riešení a činnosť podnikateľov5) a právnických osôb pri civilnom núdzovom plánovaní, (Ú CO, Ú KM)
c) navrhuje vláde vyžiadanie alebo poskytnutie humanitárnej pomoci,
d) organizuje a riadi prípravu orgánov štátnej správy a samosprávy v krízových situáciách formou zdokonaľovacích (účelových) kurzov a školení, (Ú KM)
e) organizuje odbornú prípravu ústredného krízového štábu, koordinuje prípravu krízových štábov ministerstiev a krajských úradov pri príprave na krízové situácie, (Ú KM)
f) kontroluje plnenie úloh civilného núdzového plánovania. (Ú CO)
a) zabezpečuje činnosť ústredného krízového štábu, (Ú KM)
b) koordinuje v rozsahu určenom vládou činnosť orgánov krízového riadenia podľa § 3 písm. b) až d), f) a h) pri príprave na krízovú situáciu a pri jej riešení a činnosť podnikateľov5) a právnických osôb pri civilnom núdzovom plánovaní, (Ú CO, Ú KM)
c) navrhuje vláde vyžiadanie alebo poskytnutie humanitárnej pomoci,
d) organizuje a riadi prípravu orgánov štátnej správy a samosprávy v krízových situáciách formou zdokonaľovacích (účelových) kurzov a školení, (Ú KM)
e) organizuje odbornú prípravu ústredného krízového štábu, koordinuje prípravu krízových štábov ministerstiev a krajských úradov pri príprave na krízové situácie, (Ú KM)
f) kontroluje plnenie úloh civilného núdzového plánovania. (Ú CO)
I. Krízové plánovanie - je činnosť subjektov hospodárskej mobilizácie, ktorou sa ustanovuje spôsob vykonávania opatrení hospodárskej mobilizácie (§ 3 písm. a) zák. č. 414/2002 Z. z. o hospodárskej mobilizácií).
Krízovým plánom hospodárskej mobilizácie je súbor usporiadaných informácií o spôsobe vykonávania opatrení hospod. mobilizácie subjektom hospod. mob. Podrobnosti sú stanovené v § 8 Vyhlášky č. 119/2003 Z. z.
Plány hospodárskej mobilizácie pripravujú subjekty hospod. mobilizácie, teda ústredné orgány určené vládou SR (v uznesení č. 283/2003 sa vláda obmedzila na ÚOŠS) + KÚ,OÚ+obec, subjekty určené správnym rozhodnutím ÚO (§ 4 písm. d) bod 1 a 2) alebo príkazom vedúceho v krízovej situácii (§ 9, podľa úst. zák. č. 227/2002 Z.z.) + NBS+STV+Sro. Uvažuje sa aj o vybraných komerčných bankách (?). Subjekt určený príkazom by už zrejme nemal čas na plány a musel by už len vykonávať konkrétne opatrenia. Malo by sa predpokladať, že príkaz je záväzný, nenapadnuteľný a nepreskúmateľný súdom. Správne delikty (§29) a priestupky (§30). Kto by ho ale pri tom (krízovo) riadil a podľa čoho? Vedúci by mal mať k dispozícií aspoň rámcový plán činnosti pre takýto subjekt alebo predstavu o jeho činnosti (údajový dokument v zmysle § 6 ods. 2 písm. d) vyhlášky č. 119/2003 Z. z.). Zákon o správnom konaní by umožňoval použiť rozhodnutie aj v „skrátenom konaní“ s vylúčením možnosti odvolania.
Rozhodnutie vydané v zmysle § 47 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov:
- štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon (čl. 2, ods. 2 Ústavy SR)
- každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá (čl. 2, ods. 3 ústavy).
- správne konanie je konanie, v ktorom v oblasti verejnej správy správne orgány rozhodujú o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach FO a PO, ak osobitný zákon neustanovuje inak (§ 1 ods. 1 zák. č. 71/1967 Zb.)
- správne orgány by mali vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci (§ 3,4),
- príslušnosť útvaru určuje zákon alebo vnútorné predpisy (§6),
- účastníkom konania je ten, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; aj ten kto tvrdí až do času, kým sa preukáže opak alebo ak je určený osobitným zákonom, zúčastnená osoba na základe osobitného zákona,
- správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci (materiálna pravda), štátne orgány a orgány územnej samosprávy, FO a PO sú povinné oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre konanie a rozhodnutie (§ 32,1,3),
- rozhodnutie musí obsahovať výrok (rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, lehota na plnenie podľa osobitného zákona), odôvodnenie (skutočnosti, hodnotenie dôkazov, správna úvaha, námietky účastníkov), poučenie (možnosť podania rozkladu, preskúmateľnosť súdom pri rozhodnutí vedúceho o rozklade),
- preskúmanie rozhodnutí:
- odvolanie/rozklad (neprávoplatné rozhodnutie) do 15 dní, všeobecný odkladný účinok, ktorý možno v rozhodnutí vylúčiť (všeobecný záujem, nenahraditeľná ujma), proti vylúčeniu sa nemožno odvolať (§ 55),
- autoremedúra alebo do 30 dní predloženie vedúcemu: zmení/zruší, zamietne a rozhodnutie potvrdí,
- obnova konania (nové konanie do 3 rokov od právoplatnosti rozhodnutia) na návrh účastníka (nové skutočnosti, predbežná otázka, nesprávny postup, nepravdivé dôkazy, trestný čin-aj nad 3 roky) a na základe povolenia alebo nariadenia správneho orgánu, ktorý rozhodol v poslednom stupni – podmienka všeobecný záujem,
- preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania (do 3 rokov od právoplatnosti rozhodnutie) z vlastného alebo iného podnetu nadriadený orgán alebo vedúci ÚOŠS na návrh RK,
- zruší alebo zmení, ak bolo vydané v rozpore so zákonom, všeobecne záväzným právnym predpisom alebo VZN, vychádza z právneho stavu a skutkových okolností v čase vydania rozhodnutia,
- podnetu účastníka môže v plnom rozsahu vyhovieť aj správny orgán, ktorý rozhodnutie vydal,
- preskúmanie súdom podľa úpravy v osobitných zákonoch,
- výkon rozhodnutia uskutočňuje správny orgán, ktorý rozhodnutie vydal alebo orgán určený v osobitnom zákone
„Hospodárskou mobilizáciou sa vytvárajú predpoklady na zabezpečenie potrieb nevyhnutných na prežitie obyvateľstva a na zabezpečenie činnosti OS SR, OBZ a ostatných zložiek počas krízovej situácie (§ 2 ods.414/2002). Otázne je či sem patria len krízové situácie podľa úst. zák. 227/2002 Z.z. alebo aj mimoriadna situácia (§ 8 zák. č. 42/1994 Z.z.o civilnej ochrane obyvateľstva)? Príkaz sa vzťahuje len na krízové sit. podľa zák. 227/2002 Z.z. Zvýšená pokuta za správny delikt sa na mimoriadnu situáciu tiež nevzťahuje.
Civilné núdzové plánovanie je príprava a koordinácia opatrení na zabezpečenie funkčnosti orgánov verejnej moci, vnútorného poriadku a bezpečnosti štátu a civilnej ochrany obyvateľstva v čase krízovej situácie (§ 2 písm. d) zák. č. 387/2002 Z.z.). CNP je v pôsobnosti MV SR - Úrad civilnej ochrany, ktorého riaditeľ je aj predsedom Výboru BR SR pre CNP. CNP sa vzťahuje aj na mimoriadnu situáciu.
Opatrenia hospodárskej mobilizácie sú určené v § 5: aj tvorba ŠHR a hospodárenie s nimi – tie sú podľa osobitného zákona určené na ochranu ekonomiky, riešenie mimoriadnej situácie (§ 3 ods. 1, § 8 zák. č. 42/1994 Z. z. o CO), brannej pohotovosti štátu (vojnový stav – čl. 11 ods. 7 úst.z.227/2002 Z. z.), stavu ropnej núdze a výnimočného stavu (§ 3 zák. č. 82/1994 Z.z. o štátnych hmotných rezervách, ktorý takto rozširuje OHM aj na mimoriadnu situáciu – CO).
Poznámka: Vypadáva vojna a núdzový stav.
„Krízová situácia je obdobie, počas ktorého je bezprostredne ohrozená alebo narušená bezpečnosť štátu a ústavné orgány môžu po splnení podmienok ustanovených v tomto ústavnom zákone na jej riešenie vypovedať vojnu, vyhlásiť vojnový stav alebo výnimočný stav alebo núdzový stav“ (čl. 1 ods. 4 úst.zák. č. 227/2002 Z.z.) + mimoriadna situácia (vyhlasovaná vládou v zmysle § 8 zák. č.42/1994 Z.z. o civilnej ochrane obyvateľstva) (k „civilným“ krízovým situáciám ju pridáva zák. 387/2002 Z.z.)
Mimoriadna situácia je obdobie ohrozenia alebo obdobie pôsobenia následkov mimoriadnej udalosti na život, zdravie alebo na majetok, ktorá je vyhlásená podľa tohto zákona a počas ktorej sú vykonávané opatrenia na znižovanie rizík ohrozenia alebo postupy a činnosti na odstránenie následkov mimoriadnej udalosti.(§3ods. 1)
Mimoriadnou udalosťou sa rozumie živelná pohroma, havária alebo katastrofa (ku ktorej dôjde v dôsledku narastania ničivých faktorov a ich následnej kumulácie po ŽP alebo K) (§3ods. 2)
Vláda vyhlasuje a odvoláva mimoriadnu situáciu pre ohrozené územie alebo pre územie, kde vznikla mimoriadna udalosť, ak rozsah ohrozeného alebo postihnutého územia presiahne územný obvod kraja (§ 8 zák. č. 42/1994 Z.z. o CO)
II. Krízové riadenie – mimo času vojny a vojnového stavu je súhrn riadiacich činností orgánov krízového riadenia, ktoré sú zamerané na analýzu a vyhodnotenie bezpečnostných rizík a ohrození, plánovanie, prijímanie preventívnych opatrení, organizovanie, realizáciu a kontrolu činností vykonávaných pri príprave na krízové situácie a pri ich riešení (§ 2 písm b) zák.č.387/2002 Z. z. o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu.
Zákon č.387/2002 Z. z. sa teda vzťahuje na obdobie výnimočného, núdzového stavu a mimoriadnu situáciu.
Orgány (v počte 8) sú vymedzené v § 3 zák.č.387/2002 Z.z.
Osobitný útvar (krízového riadenia) na ministerstvách v zmysle § 5 ods.2 zák. č.387/2002 Z.z. Na MV SR to je Úrad krízového manažmentu. ÚKM má vymedzenú pôsobnosť (aj v oblasti CO) v rámci rezortu MV SR + sekr. KŠ MV SR+ sekr. ÚKŠ + tajomník ÚKŠ (R ÚKM).
Vláda zriaďuje ÚKŠ (nie je v zákone označený ako orgán krízového riadenia), ktorý koordinuje činnosť orgánov štátnej správy, územnej samosprávy a ďalších zložiek určených na riešenie krízovej situácie. Predsedom je minister vnútra SR (§ 4 ods.2 zák. č.387/2002).
Úrad CO realizuje vonkajšiu a medzinárodnú pôsobnosť MV SR v oblasti CO. R ÚCO je členom ÚKŠ.
Vzájomný vzťah Úradu krízového manažmentu a Úradu Civilnej ochrany v rámci rezortu MV SR mi nie je celkom jasný.
Ústavný zákon č.227/2002 Z.z.
Zákon č. 110/2004 Z.z. o fungovaní BR SR v čase mieru
Zákon č.319/2002 Z. z. o obrane
Ministerstvá, ostatné ústredné orgány štátnej správy, súdy, prokuratúra, orgány miestnej štátnej správy, obce a vyššie územné celky v rozsahu svojej pôsobnosti zabezpečujú plnenie úloh súvisiacich so zachovávaním bezpečnosti a obrany štátu a preverujú prijaté opatrenia potrebné na obranu štátu najmä vykonávaním kontrol a mobilizačných cvičení; na zabezpečenie plnenia úloh súvisiacich so zachovávaním bezpečnosti a obrany štátu, pri príprave na krízové situácie a pri ich riešení aj mimo času vojny a vojnového stavu si tieto orgány zriaďujú útvary krízového riadenia, ktoré v období krízových situácií plnia úlohy krízových štábov; obce a vyššie územné celky si na plnenie týchto úloh zriaďujú krízové štáby. (§ 3 ods. 3)
Uznesením vlády č. 42 z 12. 1. 2005 bola schválená správa z kontroly zriadenia, personálneho, organizačného a technického zabezpečenia záložných miest na činnosť ústavných orgánov v čase vojny, vojnového stavu alebo výnimočného stavu, zriadenia a pôsobnosti útvarov krízového riadenia a osobitných útvarov, ktorá odporúča zosúladenie ustanovení zákona č. 319/2002 Z.z. a zákona č. 387/2002 Z.z.
Zákon č. 387/2002 Z.z. o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu
Zákon č. 320/2002 Z.z. o brannej povinnosti
Od povinnosti vykonať mimoriadnu službu (§ 29) môže územná vojenská správa oslobodiť vojaka základnej, náhradnej alebo zdokonaľovacej služby, odvedenca alebo vojaka, ktorému bol výkon služby prerušený, vojaka v zálohe a ženu – keď bude najmä v záujme bezpečnosti a obrany štátu ďalej vykonávať svoje zamestnanie. O oslobodenie sa žiada každoročne do 30.6. ÚVS rozhodne a vráti zoznamy do 31. 12.
Rozhodnutie nadobúda účinnosť v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu. Rozhodnutie platí 1 rok. Vojak v zálohe mladší ako 30 r. môže byť oslobodený len za vymedzených podmienok. (§ 31).
Proti rozhodnutiu ÚVS o povolaní na výkon mimoriadnej služby sa nemožno odvolať a rozhodnutie nepreskúmava súd (§ 29 zákona).
Branná povinnosť pre mužov ostane zachovaná aj po dosiahnutí úplnej profesionalizácie ozbrojených síl a zrušení základnej vojenskej služby. Upravuje to balík troch vládnych zákonov z dielne ministerstva obrany, ktoré dnes podpísal prezident Ivan Gašparovič. Ide o zákon o brannej povinnosti, alternatívnej službe v čase vojny a vojnového stavu a novelu ústavného zákona o bezpečnosti štátu v čase vojny a výnimočného stavu. Mužov, ktorým vznikne branná povinnosť, zaradí územná vojenská správa do národnej registrácie. V čase vojny alebo vojnového stavu budú povinní podrobiť sa odvodu a nastúpiť na mimoriadnu službu. Na doplňovanie ozbrojených síl v období krízovej situácie sa budú vytvárať zálohy. Časť z nich - aktívne zálohy - si budú dobrovoľne udržiavať vojenskú odbornú pripravenosť v rozsahu do 14 dní za rok. Ak evidovaný občan v čase bezpečnosti odoprie mimoriadnu službu, pretože je to v rozpore s jeho svedomím alebo náboženským vyznaním, bude povinný vykonať alternatívnu službu v čase vojny alebo vojnového stavu. Branná povinnosť vznikne mužom 1. januára kalendárneho roka, v ktorom dovŕšia 19 rokov. Občanom bez vojenskej hodnosti a v hodnosti vojaka 1. alebo 2. stupňa zanikne 31. decembra kalendárneho roka, v ktorom dosiahnu 45 rokov. V prípade vyšších hodností je veková hranica stanovená na 55 rokov. (29.11.2005)
Zákon č. 414/2002 Z.z. o hospodárskej mobilizácií a o zmene zákona č. 274/1993 Z.z. o vymedzení pôsobnosti orgánov vo veciach ochrany spotrebiteľa v znení neskorších predpisov
Vyhláška MH SR č. 98/2003 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o výdavkoch na hospodársku mobilizáciu z prostriedkov štátneho rozpočtu
Vyhláška MH SR č. 119/2003 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 414/2002 Z.z. Úprava: informačný systém, údajové dokumenty, krízové plány.
Zákon č. 82/1994 Z.z. o štátnych hmotných rezervách
Zákon č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu
Zákon č. 42/1994 Z.z. o civilnej ochrane obyvateľstva
Zákon č. 129/2002 Z.z. o integrovanom záchrannom systéme
Základné záchranné zložky sú Hasičský a záchranný zbor, Mestský hasičský a záchranný zbor hl.m. SR Bratislavy, záchranná zdravotná služba, útvary PZ a letecký útvar MV, vojenské záchranné útvary CO a kontrolné chemická laboratóriá CO, banská záchranná služba.
Ostatné záchranné zložky sú: OS SR, obecné hasičské zbory, závodné hasičské zbory, pracoviská vykonávajúce štátny dozor alebo činnosti podľa osobitných predpisov, horská služba a Spolok horských vodcov, jednotky CO, obecná polícia, útvary železničnej polície, Slovenský Červený kríž, iné PO FO.
Poznámka
Oslobodzovanie od mimoriadnej služby v OS SR by mohlo byť spojené s činnosťou všetkých zložiek IZS a nie len bezpečnosťou štátu.
Asistencia OS SR by sa zo zákona mohla vzťahovať nie len na PZ a plnenie jeho úloh ale aj na ostatné zložky a plnenie úloh IZS.
Zákon č. 215/2004 Z.z. o ochrane utajovaných skutočností
V zmysle § 1 písm. a) nariadenia vlády SR č. 216/2004 Z. z. môže utajovaná skutočnosť vzniknúť aj v oblasti zachovania bezpečnosti (čl. 1 ods. 3 úst. zák. č. 227/2002 Z. z.) a zabezpečenia obrany SR (zák. č. 319/2002 Z.z., zákon č. 414/2002 Z. z. o hospodárskej mobilizácií). Pre uchovanie US ako utajovaných má prvoradý význam personálny manažment založený na personálnej bezpečnosti. Osobitne riešené v rámci témy Ochrana utajovaných skutočností.
Ďalšie dokumenty a právne predpisy hodné povšimnutia a analýzy:
Bezpečnostná stratégia SR bola schválená uznesením vlády SR č.548/2005
Obranná stratégia (obsahujúca aj vojenskú s.) bola schválená uznesením vlády SR č.566 z 13. 7. 2005.
Otázka. Majú byť OS SR budované na to, že možno raz bude vojna alebo majú byť trvalou zálohou bezpečnostného systému štátu a IZS pre všetky druhy ohrozenia?
Koncepcia vnútornej bezpečnosti SR bola schválená uznesením č. 1235/2003.
Výzvy v oblasti verejnej bezpečnosti zostávajú neriešené.
Správa o bezpečnosti SR za r.2004 bola schválená uznesením vlády č.542/2005.
Napr. OUS nie je dostatočne analyzovaná.
NBS - podmienky správy štátnych aktív, čo je to banková polícia?,
Štátna pokladnica a systém hospodárskej mobilizácie
Zákon č. 473/2005 Z. z. o službách v oblasti súkromnej bezpečnosti (SBS, detektívne služby)
Zákon č. 564/1991 Zb. o obecnej polícií
Bratislava
5. 12. 2005
doplnené 20. 9. 2007
Doplnková literatúra:
Podľa niektorých názorov treba krízu zvládnuť predovšetkým komunikačne a presvedčiť všetkých, že vlastne o žiadnu krízu nejde a nech sa idú radšej vyspať.
Making a Crisis Worse:
The Biggest Mistakes in Crisis Communications
By Jonathan Bernstein
The Biggest Mistakes in Crisis Communications
By Jonathan Bernstein
All businesses are vulnerable to crises. You can't serve any population without being subjected to situations involving lawsuits, accusations of impropriety, sudden changes in company ownership or management, and other volatile situations on which your audiences -- and the media that serves them -- often focus.
The cheapest way to turn experience into future profits is to learn from others' mistakes. With that in mind, I hope that the following examples of inappropriate crisis communications policies, culled from real-life situations, will provide a tongue-in-cheek guide about what NOT to do when your organization is faced with a crisis.
To ensure that your crisis will flourish and grow, you should:
law – suit – súdny spor
1. Play Ostrich
Hope that no one learns about it. Cater to whoever is advising you to say nothing, do nothing. Assume you'll have time to react when and if necessary, with little or no preparation time. And while you're playing ostrich, with your head buried firmly in the sand, don't think about the part that's still hanging out.
-
Only Start Work on a Potential Crisis Situation after It's Public
This is closely related to item 1, of course. Even if you have decided you won't play ostrich, you can still foster your developing crisis by deciding not to do any advance preparation. Before the situation becomes public, you still have some proactive options available. You could, for example, thrash out and even test some planned key messages, but that would probably mean that you will communicate promptly and credibly when the crisis breaks publicly, and you don't want to do that, do you? So, in order to allow your crisis to gain a strong foothold in the public's mind, make sure you address all issues from a defensive posture -- something much easier to do when you don't plan ahead. Shoot from the hip, and give off the cuff, unrehearsed remarks.
-
Let Your Reputation Speak for You
"Doesn't anybody know how important we think we are?" you complain. You: big business Goliath. Me: member of public who doesn't trust big business. You lose.
-
Treat the Media Like the Enemy
By all means, tell a reporter that you think he/she has done such a bad job of reporting on you that you'll never talk to him/her again. Or badmouth him/her in a public forum. Send nasty faxes. Then sit back and have a good time while:
o The reporter gets angry and directs that energy into REALLY going after your organization.
-
The reporter laughs at what he/she sees as validation that you're really up to no good in some way.
-
Get Stuck in Reaction Mode Versus Getting Proactive
A negative story suddenly breaks about your organization, quoting various sources. You respond with a statement. There's a follow-up story. You make another statement. Suddenly you have a public debate, a lose/lose situation. Good work! Instead of looking at methods that could turn the situation into one where you initiate activity that precipitates news coverage, putting you in the driver's seat and letting others react to what you say, you continue to look as if you're the guilty party defending yourself.
-
Use Language Your Audience Doesn't Understand
Jargon and arcane acronyms are but two of the ways you can be sure to confuse your audiences, a surefire way to make most crises worse. Let's check out a few of these taken-from-real-situations gems:
o The rate went up 10 basis points.
-
We're considering development of a SNFF or a CCRC.
-
We ask that you submit exculpatory evidence to the grand jury.
-
The material has less than 0.65 ppm benzene as measured by the TCLP.
To the average member of the public, and to most of the media who serve them other than specialists in a particular subject, the general reaction to such statements is "HUH?"
-
Assume That Truth Will Triumph over All
You have the facts on your side, by golly, and you know the American public will eventually come around and realize that. Disregard the proven concept that perception is as damaging as reality -- sometimes more so.
-
Address Only Issues and Ignore Feelings
o The green goo which spilled on our property is absolutely harmless to humans.
-
Our development plans are all in accordance with appropriate regulations.
-
The lawsuit is totally without merit.
So what if people are scared? Angry? You're a businessman, not a psychologist -- right?
-
Make Only Written Statements
Face it, it's a lot easier to communicate via written statements only. No fear of looking or sounding foolish. Less chance of being misquoted. Sure, it's impersonal and some people think it means you're hiding and afraid, but you know they're wrong and that's what's important.
-
Use "Best Guess" Methods of Assessing Damage
"Oh my God, we're the front page (negative) story, we're ruined!"
Congratulations -- you may have just made a mountain out of a molehill....OK, maybe you only made a small building out of a molehill. Helpful hint: you can make the situation worse by refusing to spend a little time or money quietly surveying your most important audiences to see what THEY think and if it matches the perception created by the media.
-
Do the Same Thing Over and Over Again Expecting Different Results
The last time you had negative news coverage you just ignored media calls, perhaps at the advice of legal counsel or simply because you felt that no matter what you said, the media would get it wrong. The result was a lot of concern amongst all of your audiences, internal and external, and the aftermath took quite a while to fade away.
So, the next time you have a crisis, you're going to do the same thing, right? Because "stuff happens" and you can't improve the situation by attempting to improve communications -- can you?
The 11 Steps Of Crisis Communications
By Jonathan Bernstein
Editor's Note: More publications requested permission to reprint my "10 Steps of Crisis Communications" article than anything else I have written. It was first released in 1990 and, while I've made minor changes over the years, I realized recently that the article really should better reflect more of what I've learned during the 15 years since its original publication. It was in need of a major editorial upgrade. So, while I liked the "catchy" sound of "10 Steps", I now bring you the new, improved, "11 Steps of Crisis Communications."
Crisis: An unstable or crucial time or state of affairs whose outcome will make a decisive difference for better or worse (Webster's New Collegiate Dictionary).
Every organization is vulnerable to crises. The days of playing ostrich are gone. You can play, but your stakeholders will not be understanding or forgiving because they've watched what happened with Bridgestone-Firestone, Bill Clinton, Arthur Anderson, Enron, Worldcom, 9-11, The Asian Tsunami Disaster and - even as I write this - Hurricane Katrina.
If you don't prepare, you WILL take more damage. And when I look at existing "crisis management" plans when conducting a "crisis document audit," what I often find is a failure to address the many communications issues related to crisis/disaster response. Organizations do not understand that, without adequate communications:
· Operational response will break down.
-
Stakeholders (internal and external) will not know what is happening and quickly be confused, angry, and negatively reactive.
-
The organization will be perceived as inept, at best, and criminally negligent, at worst.
The basic steps of effective crisis communications are not difficult, but they require advance work in order to minimize damage. The slower the response, the more damage is incurred. So if you're serious about crisis preparedness and response, read and implement these 11 steps of crisis communications, the first eight of which can and should be undertaken before any crisis occurs.
The 11 Steps of Crisis Communications
1. Identify Your Crisis Communications Team
A small team of senior executives should be identified to serve as your company's Crisis Communications Team. Ideally, the team will be led by the company CEO, with the firm's top public relations executive and legal counsel as his or her chief advisers. If your in-house PR executive does not have sufficient crisis communications expertise, he or she may choose to retain an agency or independent consultant with that specialty. Other team members should be the heads of major company divisions, to include finance, personnel and operations.
Let me say a word about legal counsel. Sometimes, during a crisis, a natural conflict arises between the recommendations of the company's legal counsel on the one hand, and those of the public relations counsel on the other. While it may be legally prudent not to say anything, this kind of reaction can land the company in public relations "hot water" that is potentially, as damaging, or even more damaging, than any financial or legal ramification. Fortunately, more and more legal advisors are becoming aware of this fact and are working in close cooperation with public relations counsel. The importance of this understanding cannot be underestimated. Arthur Anderson lost its case and went out of business due to the judgment rendered by the court of public opinion, not the judgment of a court of law.
2. Identify Spokespersons
Within each team, there should be individuals who are the only ones authorized to speak for the company in times of crisis. The CEO should be one of those spokespersons, but not necessarily the primary spokesperson. The fact is that some chief executives are brilliant business people but not very effective in-person communicators. The decision about who should speak is made after a crisis breaks - but the pool of potential spokespersons should be identified and trained in advance.
Not only are spokespersons needed for media communications, but for all types and forms of communications, internal and external, including on-camera, at a public meeting, at employee meetings, etc. You really don't want to be making decisions about so many different types of spokespersons while "under fire."
3. Spokesperson Training
Two typical quotes from well-intentioned company executives summarize the reason why your spokespersons should receive professional training in how to speak to the media:
· "I talked to that nice reporter for over an hour and he didn't use the most important news about my organization."
-
"I've done a lot of public speaking. I won't have any trouble at that public hearing."
Regarding the first example, there are a good number of Mike Wallace's "60 Minutes" victims who thought they knew how to talk to the press. In the second case, most executives who have attended a hostile public hearing have gone home wishing they had been wearing a pair of Depends.
All stakeholders - internal and external - are just as capable of misunderstanding or misinterpreting information about your organization as the media, and it's your responsibility to minimize the chance of that happening.
In one example of such confusion, a completely healthy, well-managed $2 billion company's stock price dropped almost 25 percent in one day because Dow Jones reported that a prominent securities firm had made a "sell" recommendation which it later denied ever making. The damage, of course, was already done.
Spokesperson training teaches you to be prepared, to be ready to respond in a way that optimizes the response of all stakeholders.
4. Establish Communications Protocols
Initial crisis-related news can be received at any level of a company. A janitor may be the first to know there is a problem, or someone in personnel, or notification could be in the form of a midnight phone call from an out-of-town executive. Who should be notified, and where do you reach them?
An emergency communications "tree" should be established and distributed to all company employees, telling them precisely what to do and who to call if there appears to be a potential for or an actual crisis. In addition to appropriate supervisors, at least one member of the Crisis Communications Team, plus an alternate member, should include their cellphone, office and home phone numbers on the emergency contact list.
Some companies prefer not to use the term "crisis," thinking that this may cause panic. Frankly, using "potentially embarrassing situations" or similar phrases doesn't fool anyone. Particularly if you prepare in advance, your employees will learn that "crisis" doesn't even necessarily mean "bad news," but simply "very important to our company, act quickly."
5. Identify and Know Your Stakeholders
Who are the stakeholders that matter to your organization? Most organizations, for example, care about their employees, customers, prospects, suppliers and the media. Private investors may be involved. Publicly held companies have to comply with Securities and Exchange Commission and stock exchange information requirements. You may answer to local, state or federal regulatory agencies.
6. Decide on Communications Methods
For each stakeholder group, you need to have, in advance, complete emailing, snail-mailing, fax and phone number lists to accommodate rapid communication in time of crisis. And you need to know what type of information each stakeholder group is seeking, as well as the best way to reach each of your contacts.
Another thing to consider is whether you have an automated system established to ensure rapid communication with those stakeholders. You should also think about backup communications options such as toll-free numbers for emergency call-ins or special Web sites that can be activated in times of crisis to keep various stakeholders informed and/or to conduct online incident management.
Consider these factors in advance and rapid communication during crises will be relatively easy.
7. Anticipate Crises
If you're being proactive and preparing for crises, gather your Crisis Communications Team for long brainstorming sessions on all the potential crises which can occur at your organization. There are at least two immediate benefits to this exercise:
· You may realize that some of the situations are preventable by simply modifying existing methods of operation.
-
You can begin to think about possible responses, about best case/worst case scenarios, etc. Better now than when under the pressure of an actual crisis.
In some cases, of course, you know that a crisis will occur because you're planning to create it -- e.g., to lay off employees, or to make a major acquisition. Then, you can proceed with steps 9-11 below, even before the crisis occurs.
There is a more formal method of gathering this information that I call a "vulnerability audit," about which information is available at my Web site, www.bernsteincrisismanagement.com.
8. Develop Holding Statements
While full message development must await the outbreak of an actual crisis, "holding statements" - messages designed for use immediately after a crisis breaks - can be developed in advance to be used for a wide variety of scenarios to which the organization is perceived to be vulnerable, based on the assessment you conducted in Step 7 of this process. An example of holding statements by a hotel chain with properties hit by a natural disaster - before the company headquarters has any hard factual information - might be:
"We have implemented our crisis response plan, which places the highest priority on the health and safety of our guests and staff."
"Our hearts and minds are with those who are in harm's way, and we hope that they are well."
"We will be supplying additional information when it is available and posting it on our Web site."
The organization's Crisis Communications Team should regularly review holding statements to determine if they require revision and/or whether statements for other scenarios should be developed.
9. Assess the Crisis Situation
Reacting without adequate information is a classic "shoot first and ask questions afterwards" situation in which you could be the primary victim. But if you've done all of the above first, it's a "simple" matter of having the Crisis Communications Team on the receiving end of information coming in from your communications "tree," ensuring that the right type of information is being provided so that you can proceed with determining the appropriate response.
Assessing the crisis situation is, therefore, the first crisis communications step you can't take in advance. But if you haven't prepared in advance, your reaction will be delayed by the time it takes your in-house staff or quickly-hired consultants to run through steps 1 to 8. Furthermore, a hastily created crisis communications strategy and team are never as efficient as those planned and rehearsed in advance.
10. Identify Key Messages
With holding statements available as a starting point, the Crisis Communications Team must continue developing the crisis-specific messages required for any given situation. The team already knows, categorically, what type of information its stakeholders are looking for. What should those stakeholders know about *this* crisis? Keep it simple -- have no more than three main messages for all stakeholders and, as necessary, some audience-specific messages for individual groups of stakeholders.
11. Riding Out the Storm
No matter what the nature of a crisis...no matter whether it's good news or bad...no matter how carefully you've prepared and responded...some of your stakeholders are not going to react the way you want them to. This can be immensely frustrating. What do you do?
· Take a deep breath.
-
Take an objective look at the reaction(s) in question. Is it your fault, or their unique interpretation?
-
Decide if another communication to those stakeholders is likely to change their impression for the better.
-
Decide if another communication to those stakeholders could make the situation worse.
-
If, after considering these factors, you think it's still worth more communication, then take your best shot!
"It Can't Happen To Me"
When a healthy organization's CEO or CFO looks at the cost of preparing a crisis communications plan, either a heavy investment of in-house time or retention of an outside professional for a substantial fee, it is tempting for them to fantasize "it can't happen to me" or "if it happens to me, we can handle it relatively easily."
Hopefully, that type of ostrich-playing is rapidly becoming a thing of the past. Yet I know that thousands of organizations hit by Hurricane Katrina will have, when all is said and done, suffered far more damage than would have occurred with a fully developed crisis communications plan in place. This has also been painfully true for scores of clients I have served over the past 23 years. Even the best crisis management professional is playing catch up - with more damage occurring all the time - when the organization has no crisis communications infrastructure already in place.
The Last Word - For Now
I would like to believe that organizations worldwide are finally "getting it" about crisis preparedness, whether we're talking about crisis communications, disaster response or business continuity. Certainly client demand for advance preparation has increased dramatically in the past several years, at least for my consultancy. But I fear that there is, in fact, little change in what I have said in the past, that 95 percent of American organizations remain either completely unprepared or significantly under-prepared for crises. And my colleagues overseas report little better, and sometimes worse statistics.
Choose to be part of the prepared minority. Your stakeholders will appreciate it!
December 5, 2005. Op-Ed Contributors. A Formula for Disaster. By THOMAS H. KEAN and LEE H. HAMILTON SINCE the passage of the USA Patriot Act of 2001, the federal government has distributed more than $8 billion to help local police departments, firefighters and emergency medical technicians pay for equipment and training to prepare for terrorist attacks, including nuclear, radiological, chemical or biological strikes. In our report, the 9/11 commission recommended that this assistance "be based strictly on an assessment of risks and vulnerabilities." It seemed obvious to us that national security resources should be deployed where the threat is greatest. Unfortunately, the original Patriot Act did not require these funds to be allocated on the basis of risk. Billions have been distributed with virtually no risk assessment, and little planning. Nor has the federal government set preparedness standards to help state and local governments use the money wisely. The District of Columbia used part of its grant to buy leather jackets and to send sanitation workers to self-improvement seminars. Newark bought air-conditioned garbage trucks. Columbus, Ohio, bought body armor for fire department dogs. These are not the priorities of a nation under threat. The result of this disarray is that taxpayers have no guarantee that these billions have increased our overall level of national preparedness. The response to Hurricane Katrina suggests that we have not come far. Congress has a golden opportunity to repair this program before the end of the year. A House-Senate conference committee is negotiating a compromise bill to reauthorize the Patriot Act. The House-passed version included an excellent bipartisan formula for first responder grants, which would distribute money strictly based on risks and vulnerabilities. States would have to submit a detailed security plan to the Department of Homeland Security, and a board drawing on top officials from the department and from the Department of Agriculture (a critical agency for responding to threats to the food supply) would review applications for grants and set priorities. These and other provisions in the House formula would ensure that the grants actually improve national security. Unfortunately, this provision will not become part of the final Patriot Act bill - it will not become law-unless six senators in the conference committee support it. So far, only five do. We hope that the remaining five senators will join in supporting the House provision. Small states and rural areas have little reason to fear the House formula. The House approach does not favor urban areas or large states based on preconceived notions of threat. Rather, it creates an objective process to assess risk, vulnerability and the consequences of an attack. House members from states large and small, districts urban and rural, recognized this when they approved the risk-based formula 409-10, an overwhelming bipartisan majority. Risk assessment is not a competition between states - its goal is to ensure that all of our nation is protected. This reform is too important to fail by one vote. We are a nation under threat, and these funds are a critical element in our defense. Our elected representatives need to demonstrate leadership and act to increase the safety of the American people. Thomas H. Kean and Lee H. Hamilton are, respectively, the former chairmanand vice chairman of the 9/11 commission.
Ďalšie zdroje:
Vládna správa o bezpečnosti SR je popisná, zaoberá sa organizačnými problémami, odvoláva sa nezmenený stav z r. 2006 atď: http://www.rokovania.sk/appl/material.nsf/0/30ED7A81E3E87A8EC125747C003C7937?OpenDocument
Komentáre