Ochrana utajovaných skutočností v zmysle Ústavy SR,
zákona č. 215/2004 Z. z.
(z 11. 3. 2004) o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení zákona č. 581/2004 Z. z. a zákona č.656/2004 Z. z.
(ďalej len zákon, zákon je platný od 27. 4. 2004 a účinný od 1. 5. 2004)
s dôrazom na administratívnu bezpečnosť, ktorá je upravená
v § 6 ods.5 a 10 zákona a podrobnejšie
Vyhláškou Národného bezpečnostného úradu č.338/2004 Z. z. (z 10. 5. 2004),
ktorá bola vydaná na základe § 6 ods.10 zákona,
a ďalších právnych predpisov
I. Úvod
Nasledovný text vznikol prevažne v r. 2005 pri príprave na výberové konanie na štátnozamestnanecké miesto v oblasti ochrany utajovaných skutočností. Tému som mal naštudovanú dobre ale služobný úrad Ministerstva obrany SR viedol konanie len formálne, bez skutočného záujmu o prihlásených uchádzačov. Zrejme mali v úmysle prijať vopred určeného uchádzača, resp. potvrdiť už prijatého. Nezaujímal ich odborný profil, publikačná aktivita a pod., nevyžadovali vedomostný prehľad ale memorovanie zákonných ustanovení „od slova do slova“. Samozrejme, že našli chybičku a to bol dôvod na zrazenie bodov. „P. kolega zabudli ste ešte na ... (písm h) ods. 1 § 10)
Zákon č. 215/2004 Z. z. bol odvtedy novelizovaný zákonom č. 255/2006 Z. z.,
Trvalým údelom pri štúdiu právnych predpisov je nutnosť pohybovať sa v ich rámci, bez ohľadu na rozpory a nezrozumiteľnosť. Analýza predpisov však umožňuje pochopiť zámer, ktorý viedol k ich príprave a získať informácie, ktoré sa v predpisoch odrážajú ako v mikrosnímke. Napr. zámer, aby Národný bezpečnostný úrad (NBÚ) nebol všeobecnou bezpečnostnou autoritou ale len autoritou nad civilno-civilnými zložkami štátu. Vojenské (VS) aj civilné bezpečnostné orgány (SIS, PZ) získali pomerne širokú autonómiu.
II. Analýza
Ústava Slovenskej republiky, zák. č. 460/1992 Zb. v znení ústavného zákona č.244/1998 Z. z., ústavného zákona č. 9/1999 Z. z. a ústavného zákona č.90/2001 Z. z. ustanovuje, že
Čl.2 ods. 2
Štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
Čl.26 (Politické práva) ods.1, 2, 3, 4 a 5
(1) Sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.
(2) Každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu. Vydávanie tlače nepodlieha povoľovaciemu konaniu. Podnikanie v odbore rozhlasu a televízie sa môže viazať na povolenie štátu. Podmienky ustanoví zákon.
(3) Cenzúra sa zakazuje.
(4) Slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti.
(5) Orgány verejnej moci majú povinnosť primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti v štátnom jazyku. Podmienky a spôsob vykonania ustanoví zákon.
Čl. 45
Každý má právo na včasné a úplné informácie o stave životného prostredia a o príčinách a následkoch tohto stavu.
Poznámky k vybraným ustanoveniam Ústavy SR
Ustanovuje sa všeobecná sloboda informácií na území SR, v rámci ktorej možno zákonom upraviť povinné poskytovanie informácií o činnosti orgánov verejnej moci (stalo sa zák. č. 211/2000 Z. z.) alebo zákonom obmedziť právo vyhľadávať a šíriť informácie v nevyhnutom rozsahu (zák. č. 215/2004, nariadenie vlády č. 216/2004 Z. z., ktoré vymedzuje oblasti utajovaných skutočnosí a zoznamy utajovaných skutočností vo vymedzených oblastiach vydávané vedúcimi). V súčasnosti je teda právo obmedzené nie len zákonom (215/2004 Z. z.), ale fakticky aj nariadením vlády a zoznamom, ktorý vydá príslušný vedúci (štatutár, starosta obce, predseda VÚC, písomne poverený člen kolektívneho orgánu).
Informácie o životnom prostredí by vlastne mali orgány verejnej moci povinne šíriť. Ako inak zabezpečiť včasné a úplné informácie každému? Avšak § 4 ods.1 písm. d) zákona č. 215/2004 Z. z. predradením slova „závažné“ v spojení so slovami „ohrozenie“ a „poškodenie“ mení povinné šírenie na prístupnosť so znížným rozsahom, ktorý už nezahŕňa stav ako taký. Text zákona dáva priestor na špekulácie o závažnosti alebo nezávažnosti ohrozenia pri nakladaní s informáciami o stave.
Nežiadúcemu šíreniu informácií v médiách nie je možné brániť (predbežnou ani následnou) cenzúrou. Možný je len prípadný postih v zmysle právnych predpisov alebo v zmysle sankcií.
Utajované skutočnosti
„Utajovanou skutočnosťou (ďalej len US) je informácia alebo vec určená pôvodcom US, ktorú vzhľadom na záujem Slovenskej republiky (ďalej len „SR“) treba chrániť pred vyzradením, zneužitím, poškodením, neoprávneným rozmnožením, zničením, stratou alebo odcudzením (ďalej len neoprávnená manipulácia).(§ 2 Zákona). Ak sú US informácie musia byť pri prenose technickými prostriedkami chránené prostriedkami šifrovej ochrany informácií.“ (§ 6 ods. 3 zákona).
US môže vznikať len v oblastiach, ktoré vláda SR ustanovila svojím nariadením č. 216/2004 Z. z. z 15. 4. 2004, ktorým sa ustanovujú oblasti utajovaných skutočností. Nariadenie vlády sa sústredilo hlavne na oblasť pôsobnosti štátnych orgánov. (§ 2 zákona) V duchu vysloveného rezortizmu je koncipovaný aj § 7 o povinnostiach pôvodcu US, jeho právneho nástupcu alebo kompetentného štátneho orgánu.
Na účely Zákona majú postavenie ústredných orgánov štátnej správy (ÚOŠS) aj: Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ), Generálna prokuratúra SR (GP SR), Slovenská informačná služba (SIS), Vojenské spravodajstvo (VS, správne by možno mali byť uvedené zložky VS – Vojenská spravodajská služba - VSS, Vojenské obranné spravodajstvo-VOS,) Národná banka Slovenska (NBS), Kancelária prezidenta SR (KPR), Kancelária Národnej rady SR (NR SR), Kancelária Ústavného súdu SR (ÚS SR) (§81 ods.3 Zákona). VOS a VSS spája osoba ministra obrany, ktorý je nadriadený riaditeľom oboch spravodajských služieb. Príslušníci sú príslušníkmi ozbrojených síl, zložky VS nie sú súčasťou Ministerstva obrany SR. Generálny štáb Ozbrojených síl SR je súčasťou Ministerstva obrany SR.
Zákon sa nevzťahuje na oblasti, kde je režim vzniku a ochrany upravený Obchodným zákonníkom (OZ) (§ 17), zákonom o bankách (§ 91 zák. č. 483/2001 Z. z.), zákonom o správe daní a poplatkov (§ 23, 23a,23b, 511/1992 Zb.). (§ 1 ods. 2 zákona).
„Priestupku na úseku podnikania sa dopustí ten, kto spôsobom odporujúcim zákonu úmyselne vyzradí obchodné alebo bankové tajomstvo alebo skutočnosť, na ktorú sa vzťahuje zákonom uložená povinnosť zachovávať mlčanlivosť“ (§ 24 ods. 1 písm. e) zákona č. 3
72/1990 Zb. o priestupkoch)(Sankcie: pokuta do 100 000, zákaz činnosti až do jedného roka).
72/1990 Zb. o priestupkoch)(Sankcie: pokuta do 100 000, zákaz činnosti až do jedného roka).
Otázkou teda napr. môže byť podľa čoho budú svoje priemyselné a obchodné tajomstvo utajovať podniky založené štátom a iné podniky pri plnení štátnych objednávok. Pri štátnych objednávkach realizovaných na základe potvrdenia o priemyselnej bezpečnosti snáď podľa zákona. Pri voľnej komerčnej činnosti aj podľa OZ.
Nikde v predpisoch sa nevyvodzujú závery z toho, že utajovať sa majú naozaj veľmi dôležité a naliehavé skutočnosti. Ak je potrebné aby vo veci spojenej s US niekto ďalej konal (napr. „vybavoval spis“), tak má konať osobne, rýchlo, zodpovedne, s plným využitím svojich kompetencií a urobiť všetko pre to, aby záujem, ktorý US predstavuje bol nie len chránený ale aj realizovaný. Z toho na akej funkčnej úrovni budú utaj. písomnosti zaevidované (napr. minister, riaditeľ kabinetu, generálny riaditeľ sekcie, riaditeľ odboru odboru) vyplýva aj to v pôsobnosti koho budú vybavované a manipulované. Ani minister by sa nemal odťahovať aspoň od priameho dohľadu (ak už nie osobnej účasti) nad vybavením písomnosti v režime PT a nie nechať ju spadnúť do nevedoma cez 4 úrovne riadenia na neinformovaného referenta. PT by malo byť považované aj za časovo naliehavé.
US vysokého stupňa utajenia sú dôležitou súčasťou riadenia a najvyšší činitelia by sa nemali zbavovať svojej priamej zodpovednosti za ich vybavenie.
Stupne utajenia podľa § 3 zákona:
Prísne tajné (PT) (Top secret) – následkom neoprávnenej manipulácie by mohlo byť vážne ohrozené zachovanie ústavnosti, zvrchovanosti a územnej celistvosti štátu; mohli by vzniknúť nenahraditeľné a vážne škody v oblasti obrany, bezpečnosti, ekonomických záujmov, zahraničnej politiky alebo medzinárodných vzťahov; mohla by vzniknúť mimoriadne vážna ujma na záujmoch SR. Oprávnená osoba najmenej 21r. mimo OS SR a osôb v iných osobitných služobných pomeroch.
Tajné (T) (Secret) - - - ohrozené zahraničnopolitické postavenie, obrana, bezpečnosť a záujmy štátu v medzinárodnej a ekonomickej oblasti; vážna ujma na záujmoch SR. Oprávnená osoba najmenej 18 r. mimo žiakov vojenských stredných škôl.
Dôverné (D) (Confidential) - - - poškodeniu štátnych záujmov, verejných záujmov alebo právom chránených záujmov štátneho orgánu; jednoduchá ujma na záujmoch SR.
Vyhradené (V) (FOUO-For Official Use Only, Restricted) - - - poškodenie právom chránených záujmov právnickej osoby alebo fyzickej osoby, nevýhodné pre záujmy SR.
Typickým príkladom je bezpečnostný spis osoby, pokiaľ neobsahuje US vyššieho stupňa.
Ujma (závažnosť ujmy) je také ohrozenie alebo poškodenie záujmov SR (alebo záujmov SR ochraňovaných - medz. zmluva) (významnosť záujmov), ktorého následky nemožno odstrániť (zmierniť iba následným opatrením):
1.mimoriadne vážna ujma, 2. vážna ujma, 3.jednoduchá ujma, 4.nevýhodnosť pre záujmy SR.(§ 2 zákona). Nedefinované bližšie.
Neutajované skutočnosti (Unclassified). Ich význam sa môže zvýšiť v dôsledku neočakávaných udalostí, štatistickým spracovaním alebo systemizovaním. Nechránená a nekontrolovaná manipulácia s nimi teda môže byť hrozbou pre SR.
Osobné údaje sú chránené zákonom ale nie sú samé osebe formálne označované stupňom utajenia.
Význam US sa môže znížiť stratou aktuálnosti, vyzradením (aj z iného zdroja). Zotrvanie v režime môže byť ale podmienené nežiadúcimi dôsledkami uvoľnenia. Neaktuálna US sa môže uložiť v archíve. Z technického aj právneho hľadiska sú však možnosti obmedzené iba na časť US (viď ďalej).
Zákon zakazuje utajovanie informácií o nezákonnostiach, trestnej činnosti, nehospodárnosti vo verejnom sektore, ohrození životného prostredia a zdravia, príjmoch verejných činiteľov (§ 4 zákona). Má to platiť aj počas prípadného vyšetrovania?
Ochrana US
US musí byť chránená pred nepovolanou osobou a cudzou mocou. Ochrana US je vytváranie podmienok na personálnu bezpečnosť, administratívnu bezpečnosť, šifrovú ochranu informácií, fyzickú bezpečnosť, objektovú bezpečnosť, bezpečnosť technických prostriedkov a priemyselnú bezpečnosť. (§ 6 zákona)
Koncepcia ochrany US SR je súbor cieľov, obmedzení, požiadaviek, pravidiel a postupov, ktoré určujú spôsob a rozvoj ochrany. Na návrh riaditeľa NBÚ ju schvaľuje vláda SR. (§ 5 zákona). Má byť základným dokumentom na zabezpečenie ochrany US ako materiál obsahujúci základné východiská pre budovanie systému na ochranu US. Koncepcia mala byť vláde predložená približne v októbri-novembri 2005 (informácia z NBÚ – august 2005). Nebola predložená
V r. 2006 akosi zamrzlo medzirezortné pripomienkové konanie ku koncepcii a táto bola schválená až uznesením vlády č. 475/2007 z 30. 5. 2007:
Uznesenie vlády je záväzné pre členov vlády a teda aj im podriadené ÚOŠS a vláde podriadené orgány. Na ich úrovni má byť koncepcia na základe zákona ďalej rozpracovaná pre ústredie aj pre podriadené štátne orgány. SIS je otázna. Vláda prijíma pre R SIS len odporúčania. Ukladať úlohy riaditeľovi SIS v súčasnosti môže Bezpečnostná rada SR (ďalej len BR SR) (zák.č.46/1993 Z. z. o SIS, ústavný zákon č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu a výnimočného stavu). Zákon č. 110/2004 Z. z. o BR SR v čase mieru sa riadením SIS vôbec nezaoberá. BR SR má tiež právomoc ukladať úlohy ministrovi obrany pre zložky VS.
Za vhodný spôsob spracovania KONCEPCIE považujem induktívny prístup, teda rozvýjanie myšlienok z ohniska, ktorým je ochrana rôznych druhov a typov US.
Platná koncepcia ochrany US bola však spracúvaná deduktívne. Je to abstrakcia z platných ustanovení zákona, nariadenia vlády a vyhlášok NBÚ a vznikla ako akýsi doplnok, nezáväzný výklad týchto predpisov a pod. Koncepcia mala byť schválená skôr alebo aspoň nadväzne na zákon. Zo schválenej koncepcie by potom vychádzali následne vydávané všeobecne záväzné právne predpisy: zákon, vládne nariadenie, vyhlášky NBÚ aj zoznamy utajovaných skutočností, ako aj uzatvárané medzinárodné dohody a cezhraničné dohody slovenských a zahraničných právnych subjektov. Práve na medzinárodných dohodách sa dá preukázať bezkoncepčnosť ich prípravy (viď zmluva s Helénskou republikou). Cezhraničnými a nie medzinárodnými dohodami sú podľa môjho názoru aj dohody uzatvárané napr. SIS s partnerskými službami.
Ďalší popis problémov obsahuje materiál NBU určený na rokovanie vlády: Analýza čerpania výdavkov na zabezpečenie ochrany utajovaných skutočností za roky 2002 - 2007 http://www.nbusr.sk/sk/legislativa/pripomienkove-konanie/index.html
Schválená analýza: http://www.rokovania.sk/appl/material.nsf/0/23C299256C31FC12C125740100379F88?OpenDocument
Zoznam utajovaných skutočností
Platné Zoznamy už boli vydané. Súbor všetkých týchto zoznamov môže poskytnúť obraz o rozsahu a spôsoboch utajovania podľa Zákona. V zmysle § 8 ods.1 zákona zoznam vydá vedúci – v štátnom orgáne štatutárny orgán. To znamená, že minister v súčasnosti nevydáva Zoznam platný pre celý rezort ale iba pre ministerstvo. Na podriadených orgánoch miestnej štátnej správy by mali vedúci – štatutári vydať osobitné zoznamy. Minister obrany vydal zoznam pre ministerstvo, gen. štáb a ozbrojené sily. Nie už pre vojenské správy. Mal vydať aj zoznam pre VS.
„Ak je „organizácia v pôsobnosti ministerstva“ – štátnym orgánom a jej „vedúci“ je štatutárnym orgánom, potom je nevyhnutné v plnom rozsahu uplatniť vyššie uvedené ustanovenia nariadenia vlády SR č. 216/2004 Z. z. (NBÚ)“. Vedúcim je napr. prednosta Krajského úradu, aj pre obvodné úrady, ktoré nemajú právnu subjektivitu (NBÚ).
Konkrétnym prejavom rozpracovania novej koncepcie by mal byť „Zoznam vymedzených utajovaných skutočností“ právnickej osoby s konkrétnym určením US, stupňom utajenia a odôvodnením, ktorý by mal byť vydaný ako všeobecne záväzný právny predpis. To znamená, že ministri a iní vedúci ústredných orgánov štátnej správy by vydávali zoznam pre celý rezort. Aktuálne môže byť kvalitatívne iný zoznam na ústredí a iný v orgánoch miestnej štátnej správy. Bŕrrr.
Okrem zoznamu, vedúci určuje funkcie a osoby, zabezpečuje vykonanie previerky I. stupňa, žiada o previerku II.- IV. stupňa, ..., vypracúva ročnú správu o kontrole ochrany US, ktorú zasiela NBÚ do konca februára nasl. roka + zoznam PT a T písomností.
Koncepcia je zo začiatku rozšafne teoreticky rozpracovaná a v ďalšej časti zachádza naopak do technických detailov. Zbežne popisuje problémy stavu už nekoncepčne vytvoreného platnými a účinnými právnymi predpismi. Nie je to ucelená koncepcia ale skôr východiská k nej. Niekoľko citátov:
„Zo záujmov SR vyplynú relatívne pružné a zároveň dostatočne stabilné zoznamy utajovaných skutočností a bezpečnostných rizík."
"Teória umožní definovať oblasti bezpečnosti utajovaných skutočností ako cieľový stav a zároveň formulovať základný terminologický slovník OUS, ktorý zabezpečí prehľadnosť, jednoduchosť a zrozumiteľnosť vyhlášok a zákona o OUS."
Ak má byť OUS riešená systémovo, treba odpovedať na otázku čo je cieľom OUS, aké vlastnosti bude mať cieľový systém, aké vstupy a výstupy bude mať, aká bude jeho štruktúra, aké podsystémy a prvky bude obsahovať, aké budú ich vzájomné vzťahy a ako bude vyzerať systémové okolie OUS SR. Treba vyjadriť spôsob, ktorým sa bude možné dopracovať k cieľovej funkcii systému OUS a k účelovým funkciám jeho podsystémov. Bude potrebné prehodnotiť OUS na úrovni štátnej správy, samosprávy a v podnikateľskom prostredí zo systémového hľadiska.
Pre exaktnosť ďalšieho skúmania a rozvoja systému OUS sa ukazuje nevyhnutné, aby úvodná časť koncepcie OUS tvorila základ pre budúci terminologický slovník OUS, ktorý sa bude rozvíjať spoločne s rozvojom teórie OUS a bude tým jednoduchší a kratší, čím hlbšie sa podarí preniknúť do podstaty vecí a javov.“
Divil som sa, že koncepcia nenavrhla zriadenie výskumného ústavu pre oblasť utajovaných skutočností. Ale tu to je:
„Pri určovaní primeraných a efektívnych opatrení FOB sa vychádza z hodnotenia rizika možného ohrozenia US, ktoré sa určuje po zhodnotení stupňa utajenia US, množstva a formy US, úrovne osvedčenia personálu a zhodnotenia ohrozenia US vonkajšími a vnútornými vplyvmi. Preto je prioritou uvážlivý manažment bezpečnostných rizík. Na NBÚ sa vytvorí analytické centrum špecializujúce sa na vykonávanie analýz rizík a následne vyhodnocovanie a navrhovanie optimálnych opatrení. Bude vypracovaná štúdia skúmajúca dostupné programové vybavenie a informačné databázy. Výsledkom bude vytvorenie funkčného systému hodnotenia rizík. Týmto sa dosiahne optimalizácia opatrení, stanovia sa najefektívnejšie metódy na odstránenie a elimináciu rizík, čím bude zaručená vysoká účinnosť a efektívnosť.“
Pokračovať sa teda bude až vtedy, keď analytické centrum vykáže nijaké výsledky a spracuje konečne koncepciu ochrany utajovaných skutočností, terminologický slovník a snáď aj návrhy nových právnych predpisov a štandardy pre medzinárodné a cezhraničné zmluvy v tejto oblasti. Tieto zmluvy tvoria fakticky dôležitú súčasť legislatívy, na čo sa úplne zabúda. Pozri zmluvu s Helénskou republikou v tomto texte.
Materiál navrhuje aj rozšíriť neprístupnosť informácii na informácie formálne neutajované ale citlivé, čo by sa muselo urobiť zmenou zákona č. 211/2000 Z.z. o slobode informácií.
Materiál nazvaný koncepcia ukazuje, že nekoncepčnosť vládla pri vytváraní systému ochrany utajovaných skutočností, pretrváva a bude pretrvávať.
Podstatou ochrany US je prijatie preventívnych opatrení v jednotlivých oblastiach v zmysle príslušných predpisov a v rozsahu zodpovednosti vedúceho:
Personálna bezpečnosť (§ 10 – § 42 zákona)
Vyhláška NBÚ č. 331/2004 Z. z. z 10.5.2004 o personálnej bezpečnosti a o skúške bezpečnostného zamestnanca je platná od 28. 5. 2004 a účinná od 1.6.2004.
Bezpečnostnou previerkou sa zisťuje, či navrhovaná osoba spĺňa predpoklady uvedené v § 10 ods. 1 Zákona na vznik oprávnenia na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami (§ 15 ods.1):
a) občan SR,
b) spôsobilý na právne úkony v plnom rozsahu (výnimky),
c) dovŕšený ustanovený vek (výnimky),
d) súhlas so vznikom oprávnenia a vykonaním previerky,
e) bezúhonnosť, (register trestov)
f) dôveryhodné správanie, (nezávislosť od návykových látok, dodržiavanie predpisov o ochrane US)
g) bezpečnostná spoľahlivosť, (pravdivosť v osobnom dotazníku a bezpečnostnom dotazníku, pri bezpeč. pohovore, neúčasť na činnosti štruktúr bývalej Štátnej bezpečnosti alebo bývalej spravodajskej správy Gšt. ČSĽA) (dosť všeobecne vymedzené bezpečnostné riziko: činnosť proti záujmom SR, aj porušovaním predpisov, spoločenstvo so špiónmi, teroristami, sabotérmi, podvratnou protidemokratickou organizáciou, preukázateľný nátlak v dôsledku finančnej situácie (napr. existencia pochybných zmeniek?), závislosť, vydierateľnosť na základe sexuálneho konania (napr. homosexualita, netradičné praktiky, skrývaná promiskuita), hacker, osobná labilita, vplyv pochybných príbuzných alebo priateľov zneužiteľných cudzou mocou, teroristami, zločincami a pod., uplácaný korupčník, neprimeraný majetok, škola KGB
h) osvedčenie NBÚ,
i) určenie,
j) podpis vyhlásenia o mlčanlivosti.
BP má teda aspekty vecné a procesné. Z vecného hľadiska sa preverujú určité možné citlivé body (význam doloženej spolupráce s Štb. časom upadá) a špekuluje sa o rôznych podozreniach. Z procesného hľadiska sa sleduje vzájomná súladnosť a zhoda informácií poskytovaných na previerku a vyhodnocujú sa výsledky testov (grafologická analýza rukou písaného životopisu, výsledky z detektoru lži - len ak na vlastnú žiadosť, §25 ods.3). Komplikovaná osobnosť sa môže ľahko javiť ako nedôveryhodná. Je potrebné presne rozlišovať povinnosť a možnosť absolvovať psychofyziologické vyšetreniepravdovravnosti (polygraph interview).
Akosi sa zabúda na psychologické testy a psychiatrické vyšetrenia!!!
Štandardy by mali byť viac než vnútroštátne. Je paradoxné, ak napr. (noví) členovia NATO majú rôzny prístup k vyhodnocovaniu hrozieb a stanovovaní miery rizika. U nás je štúdium na škole KGB nežiadúce, v Maďarsku to v pohode prejde a dotyčný má nádej na kariéru v bezpečnostných službách (riaditeľ maďarského NBÚ) a štruktúrach aliancie (šéf Výboru pre koordináciu spravodajských služieb):
Bývalí príslušník Štb a aj novej SIS UŽ nemá previerku: http://spravy.pravda.sk/agenta-stb-sa-zastal-najvyssi-sud-dqh-/sk_domace.asp?c=A080319_093004_sk_domace_P04
Previerka obsahuje také zvláštnosti:
1. Agenti sa vypytujú udaných dôveryhodných známych a susedov (podľa vlastného výberu). Kolonku "uveďte dôveryhodných súdruhov, ktorí môžu potvrdiť vaše info" som našiel v kádrových dotazníkoch niekedy zo 60 tich či 70 tich rokov. No a vrátilo sa, keď už nebolo čo iné vymyslieť. Dôveryhodné osoby a susedia samozrejme preverení nie sú. Hlavne v mestách sa pri súčasnom tempe výmeny podnájomníkov v mnohých bytoch snáď zaujímajú aspoň o to či ide o stáleho obyvateľa.
2. Susedov sa na mňa v inom paneláku vypytovali už pred 25 rokmi. Robil to poriadkový policajt (príslušník VB), ktorý písal posudok na budúceho žiaka vojenského gymnázia. Tiež sa veľa nezmenilo. Ibaže ten policajt (tuším v práporčíckej hodnosti) si bol viackrát pokecať aj u nás doma. NBÚ preveruje aj bez osobného stretnutia, čo je divné.
3. Skúmajú u susedov, u známych, v záznamoch štb, pýtajú sa na pobyty v zahraničí dlhšie než 30 dní.... Obávam sa, že veľmi nevedie pokryť to, že nepotrebujem ani pas na to, aby som sa niekde v štáte EÚ stretol s hocikým a urobil hocičo (v rámci jeho a mojich možností).
4. Je tiež zarážajúce, že previerka neobsahuje aj skúšku zo znalosti predpisov. Môže sa stať, že niekto na základe svojej transparentnosti dostane osvedčenie ale vzhľadom na to, že je ťuťmák nebude vedieť s US správne narábať. Taký vodičák pre manipuláciu s US (na spôsob vodičáku na počítač - ECDL) by bol celkom odôvodnený.
Nakoniec to dopadne tak, že preverení šéfovia budú na skutočnú prácu s US nevyhnutne potrebovať podriadeného, najlepšie so skúškami bezpečnostného zamestnanca, inak nebudú vedieť čo s tým. Takýto ľudia sú nedôveryhodní pre svoju neschopnosť.
Bezpečnostná previerka navrhovanej osoby môže dopadnúť:
osvedčenie + (kladné vyjadrenie, nevydáva sa rozhodnutie, len sa osvedčuje bezpečnostná spoľahlivosť),
rozhodnutie – (záporné vyjadrenie).
Možnosť odvolania proti rozhodnutiu - NBÚ (riaditeľa NBÚ) – možná autoremedúra (opäť rozhoduje riaditeľ NBÚ.) Za NBÚ koná riaditeľ. Na NBÚ prebieha len konanie v 1. stupni. Ak riaditeľ nevyhovie odvolaniu postúpi ho odvolaciemu orgánu.O odvolaní v 2. stupni rozhodovalaodvolacia komisia (zložená z 11 poslancov NR SR podľa pomerného zastúpenia vyplývajúceho z výsledkov volieb vrátane predsedu NR SR). Rozhodnutia odvolacej komisie mohol preskúmať Najvyšší súd.
ÚS zrušil odvolaciu poslaneckú komisiu. BRATISLAVA 1. decembra (SITA) - Ústavný súd SR zrušil (638/2005 Z. z.) odvolaciu komisiu zloženú z poslancov NR SR. Tá sa zaoberala odvolaniami občanov a firiem, ktorým nevydal Národný bezpečnostný úrad (NBÚ) previerku. Hospodárskym novinám to potvrdil dôveryhodný zdroj z justície. Ústavný súd v súčasnosti doručuje rozhodnutie v tejto veci účastníkom konania a preto sa zatiaľ k týmto informáciám nechce vyjadrovať. Podnet na posúdenie ustanovení zákona o ochrane utajovaných skutočností, ktoré sa týkajú vzniku a fungovania komisie, dal generálny prokurátor Dobroslav Trnka. Ten podľa Hospodárskych novín tvrdil, že komisia nevznikla v súlade s ústavou. Noviny upozorňujú, že nie je jednoznačný názor na osud prípadov, ktoré po negatívnom rozhodnutí komisie sú na Najvyššom súde SR. [SME,SITA 1. 12. 2005 9:50:00]
Ústavný zákon č. 254/2006 Z. z. o zriadení a činnosti výboru Národnej rady Slovenskej republiky na preskúmavanie rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu urobil z neústavného orgánu ústavný. Ústavné zákony nie je možné napadnúť pred ÚS SR. Ústavný zákon je jeden zo spôsobov ako poraziť ducha ústavy.
Minulosť v ŠtB zostáva rizikom. BRATISLAVA - Členstvo v ŠtB či spravodajskej správe generálneho štábu armády pred 31. decembrom 1989 zostane aj naďalej dôvodom na neudelenie bezpečnostnej previerky zo strany NBÚ. To isté platí aj pre tých, ktorí študovali na Vysokej škole F. E. Dzeržinského KGB v ZSSR. Generálny prokurátor Dobroslav Trnka považuje takéto ustanovenie zákona o ochrane utajovaných skutočností za diskriminačné. Obrátil sa preto na Ústavný súd, ten však jeho podanie zamietol z formálnych dôvodov. Stalo sa tak nepriamo pre nedostatok sudcov. Po prvýkrát sa ukázalo, že malý počet sudcov ovplyvnil rozhodnutie súdu. Ústavný súd ich má mať 13, ale dvaja stále chýbajú. Parlament nie je schopný zvoliť 4 kandidátov, aby z nich mohol prezident dvoch vybrať. Na rozhodnutie Ústavného súdu treba aspoň 7 hlasov. Keďže namiesto 13 sudcov ich je 11, môže nastať pri hlasovaní pomer 6 ku 5. Práve to sa stalo v tomto prípade. Výsledkom je, že podanie bolo zamietnuté bez toho, aby Ústavný súd vyslovil nejaký názor. "Je to veľmi citlivá pôda a ukazuje sa, že aj pri najväčšej opatrnosti sa to môže niekedy stať," povedal predseda súdu Ján Mazák. Právo na to, aby bývalí príslušníci ŠtB mohli dostať previerku, obhajuje Ivan Syrový z advokátskej kancelárie Stanislava Jakubčíka. Zastupuje niekoľko takýchto prípadov a hovorí, že "tieto osoby vykonávali spravidla tú istú činnosť aj po roku 1989 ako pred ním". Tvrdí, že sa u týchto osôb po roku 1989 neprejavilo takmer 15 rokov žiadne bezpečnostné riziko. Zákonu Syrový vyčíta, že uplatňuje princíp kolektívnej viny, keď týchto ľudí "už zo samotnej príslušnosti k ŠtB zaraďuje do jedného vreca". Argumentuje rezolúciou Rady Európy z roku 1996 o opatreniach na odstránenie dedičstva bývalých komunistických totalitných systémov, kde sa hovorí, že sa vina tohto režimu má skúmať skôr individuálne ako kolektívne. Predseda výboru na kontrolu NBÚ Robert Kaliňák je presvedčený, že za snahou o zmenu sú ľudia z ŠtB, "ktorým sa to nepáči". Miroslav Brvnišťan z NBÚ je spokojný a potvrdil, že pre úrad je členstvo v ŠtB aj naďalej bezpečnostným rizikom. (rp) [SME 2. 12. 2005]
Nič iné rovnako konkrétne a zistiteľné asi nemajú. Otázka teda nie je či ŠtB bola dobrá alebo zlá, málo zlá či viac zlá ale reálny význam tohto faktoru pri previerke personálnej bezpečnosti. NBU sa pýta aj na spoluprácu s tajnými službami iných štátov. Vylustrovať si to ale zrejme nemajú kde.
Oblôčik do Česka: http://zpravy.idnes.cz/estebaci-na-vnitru-malem-lustrovali-sami-sebe-foj-/domaci.asp?c=A080324_210143_domaci_dp
Zákon o ochrane US sa stal aj akousi náhradou za zákon č. 451/1991 Zb. ktorým sa ustanovujú niektoré ďalšie predpoklady na výkon niektorých funkcií v štátnych orgánoch a organizáciách Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, Českej republiky a Slovenskej republiky
a bol účinný v r. 1991 - 1996, nie však na Slovensku. Tento starý, tzv. "lustračný zákon" mal užšiu vecnú pôsobnosť (vzťahoval sa len na aktívnu minulosť v bývalom režime) ale silnejšiu právomoc: vylučoval ľudí z možnosti pôsobiť na určitých orgánoch a funkciách, čiže bol principiálny. Človek s bezpečnostnou hrozbou na dôležitom pracovisku je rizikom a bodka. Do zákona o ochrane US bolo prevzaté tvrdé (lustráciami preveriteľné) jadro a pridaná širšia vecnú pôsobnosť voči hrozbám, ktorá už je z dôvodu svojej filozofickosti ťažšie preveriteľná. Zákon o ochrane US sa dá navyše obísť tak, že sa na pracovisku umelo vytvorí funkcia (trebárs aj vysoká a nie zle platená) bez potreby oboznamovať sa s US.
Rozhodnutie - (zamietavé) v pôsobnosti Slovenskej informačnej služby (ďalej len SIS), Vojenského spravodajstva (ďalej len VS, reálne to robí jeho zložka VOS) (rozhoduje minister obrany alebo R VOS?) a Policajného zboru SR (ďalej len PZ SR) (rozhoduje prez. PZ SR alebo minister vnútra?) je priamo preskúmateľné Najvyšším súdom bez možnosti autoremedúry a odvolania ku komisii. Podobne ako na NBÚ by teda mali rozhodovať hneď riaditelia SIS, VOS a prezident PZ SR. (§ 30 zákona)
Vedúci vykoná určenie navrhovanej osoby oboznamovať sa s US určením stupňa utajenia a nevyhnutného rozsahu US. Rozsah US je záväzný aj pre nižšie stupne utajenia. Riadi sa pri tom osvedčením. (§31 zákona).
Oprávnená osoba (OO) je právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá je určená na oboznamovanie sa s US alebo ktorej oprávnenie vzniklo zo zákona (§ 2 písm. f) Zákona). Oprávnenie navrhovanej osoby oboznamovať sa s US vzniká podpísaním záznamu o určení OO oboznamovať sa s US a podpísaním vyhlásenia o mlčanlivosti (§ 31 ods. 1 Zákona).
NBÚ vedie bezpečnostný spis osoby. (§ 33 a 42) Lehoty jeho zachovania by mali závisieť od lehôt na evidencie osôb. NBÚ vedie evidencie oprávnených osôb PT,T (20 r. po zániku oprávnenia) a D (3 roky po zániku opr.) a zaniknutých oprávnení, okrem prísl. SIS, VS a PZ SR – KS (§ 42 ods. 1 Zákona). V rozpore s týmto tvrdením je položka č.19 Zoznamu US v pôsobnosti NBÚ. Evidencia osôb V vedie príslušný vedúci 1 rok po zániku oprávnenia.
Oprávnené osoby s osobitným postavením (zvolenie, vymenovanie, sľub): prezident SR, poslanec NR SR, člen vlády SR, sudca ÚS SR, predseda a podpreds. NKÚ, sudca okrem sudcu špeciálneho súdu (§34 ods.1). Oprávnení z titulu funkcie ani nie tak na výkon funkcie. Na požiadanie môže NBÚ vykonať previerku osôb: prezident, predseda NR SR, predseda vlády (§ 70 ods. 1 písm. a) bod 3 Zákona). Ostatných nie? Požiadali aj niektorí ministri (r. 2002 – 2006). Rozsah prístupu k US by mal byť daný pôsobnosťou v rámci príslušného štátneho orgánu, napr. pôsobnosť PP NKÚ vymedzená organizačným poriadkom NKÚ.
Iné oprávnené osoby: predseda VÚCS a starosta obce (primátor mesta nie!?) bez previerky do stupňa Vyhradené. A čo samosprávni funkcionári cudzinci?
Cudzinci (§§ 36,37)
Cudzinec sa môže oboznamovať s D a vyššie v súlade s bilaterálnou medzinárodnou zmluvou o ochrane vymieňaných US (výnimku povoľuje vláda na návrh ÚOŠS na základe súhlasného stanoviska MZV SR, MV SR, SIS, VS a NBÚ) po vydaní osvedčenia NBÚ a na základe súhlasu vedúceho štátneho orgánu. S V sa môže oboznamovať po súhlase štátneho orgánu a v súlade s medzinárodnou zmluvou.
Oprávnená osoba (§ 2 písm. f) Zákona) je povinná: zachovávať mlčanlivosť pred nepovolanou osobou (§ 2 písm. f) Zákona) a pred cudzou mocou, dodržiavať VZPP, oznámiť vedúcemu neoprávnenú manipuláciu s US a záujem nepovolaných osôb, podstatné zmeny z hľadiska kritérií BP a to aj inej osoby (§38 Zákona). S US by sa mala oboznamovať iba podľa určenia vedúceho a v nutnom rozsahu svojej funkcie (need to know).
Porušením sa dopustí priestupku (§78 ods.1 Zákona).
Nepovolanou osobou je fyzická osoba, ktorá nie je oprávnená oboznamovať sa s US alebo ktorá nie je oprávnená oboznamovať sa s US nad rozsah, ktorý je jej určený (§ 2 písm. f) Zákona). Ak získa informáciu nájde vec alebo sa oboznámi s US je povinná ju odovzdať NBÚ alebo PZ, oznámiť túto skutočnosť a zachovať mlčanlivosť (§39 Zákona).
Ak to poruší a ak poruší zákaz fotografovania, filmovania...,leteckého snímkovania, použije TP v rozpore so Zákonom dopustí sa priestupku (§78 ods.1 Zákona)
Od povinnosti mlčanlivosti pre účely vypovedania pred štátnym orgánom (je Výbor NR SR štátnym orgánom?) oslobodzuje vedúci príslušného ÚOŠS (neznie to ako vedúci organizácie v zmysle § 8 ods. 1) (§40 Zákona, vedúci právneho nástupcu alebo R NBÚ).
NR SR oslobodzuje: prezidenta, poslanca, predsedu vlády, P a PP NKÚ, sudcu ÚS SR.
Prezident oslobodzuje: Generálneho prokurátora,
Súdna rada (zriadená v zmysle čl.141a Ústavy SR) oslobodzuje: sudcu (všeobecného a špeciálneho súdu).
Predseda vlády oslobodzuje: členov vlády.
Orgán, ktorý ich zvolil alebo vymenoval oslobodzuje: vedúcich ostatných ÚOŠS a vyšších štátnych funkcionárov.
NR SR oslobodzuje: R NBÚ (riaditeľa volí a odvoláva NR SR na návrh vlády SR - § 71 ods. 2 zák. č. 215/2004 Z. z.)
Minister obrany oslobodzuje: R VSS a R VOS, príslušníkov týchto služieb oslobodzuje minister (§ 3 ods. 1, § 20 ods. 2 zák. č. 198/1994 Z.z. o Vojenskom spravodajstve).
(Vojenské spravodajstvo je špeciálna služba, ktorá plní úlohy spravodajského určenia obrany SR v pôsobnosti MO SR-§1 ods. 1; VS riadi a za jeho činnosť zodpovedá minister, ktorý vymenúva a odvoláva riaditeľov vojenského obranného spravodajstva a vojenskej spravodajskej služby § 3 ods. 1. Pomer k MO SR nie je priamo riešený ale VS by nemalo byť súčasťou ministerstva, iba podriadené ministrovi, už nie štátnemu tajomníkovi.)
Prezident oslobodzuje: náčelníka Gšt. OS SR ( § 7 ods. 5 zák. č. 321/2002 Z. z. o OS SR)
Prezident oslobodzuje: R SIS (§ 3 ods. 2 zák. č. 46/1993 Z.z. )
R SIS oslobodzuje: príslušníkov SIS (§ 23 ods. 2 zák. č. 46/1993)
Minister vnútra oslobodzuje: Prez. PZ SR (§ 6 ods. 4 zákona č. 171/1993 Z.z.) a príslušníkov PZ SR (§ 6 ods. 1 zákona č. 171/1993 Z.z.), príslušníkov môže okrem ministra oslobodiť aj prezident PZ (§80 ods. 3 zák. č. 171/1993 Z.z.), ak ide o ochranu osôb musí s oslobodením súhlasiť chránená osoba alebo osoba s osobnou ochranou.
Oslobodenie týkajúce sa US z pôsobnosti SIS, VS a PZ SR- kriminálneho spravodajstva tieto orgány povinne pripomienkujú stanoviskom.
(Kriminálnym spravodajstvom sa rozumie činnosť, ktorou sa utajeným spôsobom získavajú, sústreďujú a vyhodnocujú informácie o trestných činoch a ich páchateľoch a vytvárajú sa podmienky na použitie agenta; policajta –legalizanta; pri výkone previerok sa môžu používať informačno – technické prostriedky podľa osobitného predpisu. § 39a zákona č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore).
O oslobodení sa vyhotovuje písomnosť (účel, rozsah, lehota), ktorej jeden výtlačok sa zasielaNBÚ, okrem rozhodnutí R SIS, VS (R VSS, R VOS) a PZ SR-KS.
Administratívna bezpečnosť (§ 6 ods. 5, §7 Zákona)
Vyhláška NBÚ č. 338/2004 Z. z. z 10.5.2004 o administratívnej bezpečnosti je platná od 1. 6. 5. 2004 a účinná od 1. 6. 2004. Upravuje nakladanie s písomnosťami, teda US listinného aj nelistinného charakteru (§1): tvorba, príjem, evidencia, preprava, prenášanie, ukladanie, rozmnožovanie, vyraďovanie, uschovávanie a iná manipulácia zaznamenaná v administratívnej pomôcke (§2). Písomnosťou je písaný text na akomkoľvek hmotnom základe (Dôvodová správa).
Administratívne pomôcky zaevidované v knihe adm. pomôcok už pri ich zavedení: protokol písomností príslušného stupňa utajenia (PT,T,D,V), doručovací zošit, zápisník, výpožičková kniha, poznámkový zošit, evidencia utajovaných interných predpisov, evidencia dlhodobo utajovaných písomností, evidencia písomných súhlasov na prenášanie US, evidencia neoprávnených manipulácií, evidencia osvedčení kuriéra na prepravu utaj. písomností.
Protokol utajovaných písomností (týkajúci sa medzinárodnej výmeny utajovaných písomností) je oprávnený viesť vedúci centrálneho registra, registra a koncového registra alebo jeho zástupca (§ 22 Vyhlášky č. 338/2004 Z.z.)
Ďalšie administratívne pomôcky: evidencia vedená centrálnym registrom US, vlastnými registrami US a koncovými registrami.
Ďalšie administratívne pomôcky, ktoré nie sú takto výslovne označené: zberný hárok (§ 7 ods. 9 Vyhlášky), kontrolný list utaj. písomnosti (§ 9 ods. 3 Vyhlášky), návratka k zaslanej/prevzatej utaj. písom. (§ 13 ods. 3 Vyhlášky), písomný súhlas na rozmnoženie utajovanej písomnosti (§ 17 ods. 3 Vyhlášky), záznam o odovzdaní a prevzatí utaj. písomností po zániku štátneho orgánu alebo právnickej osoby (§ 17 ods. 1), osobitná evidencia vybavených písomností - písomnosti po lehote utajenia alebo po zrušení stupňa utajenia (§ 4 ods. 2 Vyhlášky č. 338/2004 Z.z.), samostatná evidencia administratívnych pomôcok bez označenia stupňa utajenia – evidujú sa napr. písomné súhlasy na prenos utajovanej písomnosti (§ 11 ods. 2 Vyhlášky č. 338/2004 Z.z.)
Pôvodca nie je oprávnený nariadiť zničenie utajovanej písomnosti v správe príjemcu – adresáta. Adresát ju môže zničiť ( § 19 Vyhlášky), ak ju už nepotrebuje pre svoju činnosť. (NBÚ). Vie to dostatočne dobre posúdiť do budúcnosti?
Pôvodca nie je oprávnený nariadiť zničenie utaj. písomnosti v správe adresáta. Adresát ju môže zničiť (utaj. písomnosť cudzieho pôvodu – § 19), ak ju nepotrebuje pre svoju činnosť (NBÚ).
Šifrová ochrana informácií (§65-69)
Vyhláška NBÚ č. 340/2004 Z. z. z 10.5.2004, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o šifrovej ochrane informácií je platná od 1. 6. 5. 2004 a účinná od 1.6.2004.
Fyzická bezpečnosť, objektová bezpečnosť (§53 -§54)
Vyhláška NBÚ č. 336/2004 Z. z. z 10.5.2004 o fyzickej bezpečnosti a objektovej bezpečnosti je platná od 1. 6. 2004 a účinná od 1. 6. 2004 ustanovuje bezpečnostný štandard FaOB,
(BŠ: pravidlá a podmienky na minimálnu požadovanú úroveň ochrany objektov a chránených priestorov určených na ukladanie a manipuláciu s US, príloha k vyhláške 336/2004 Z. z., štruktúra BŠ umožňuje vytvárať variabilný systém bezpečnostných opatrení podľa miestnych podmienok - vzorce)
a podrobnosti o ochrane objektov a chránených priestorov.
Mechanické zábranné prostriedky - od D certifikácia typu alebo konkrétneho MZB NBÚ: objekty, uzamykacie systémy, dvere, mreže, fólie, okná, zasklenia
Technické zabezpečovacie prostr. – od D certifikácia typu alebo konk. TZP NBÚ: systémy na kontrolu vstupov a syst. na elektronické preukazovanie totožnosti, poplachové syst., kamery, zariadenia na detekciu látok a predmetov, zar. fyzického ničenia nosičov informácií.
Certifikácia MZP a TZP je činnosť, pri ktorej sa overuje zhoda vlastností MZP a TZP s bezpečnostným štandardom a potvrdzuje spôsobilosť MZP a TZP chrániť US, podrobnosti ustanovuje Vyhláška č.337/2004 Z. z., ktorou sa upravujú podrobnosti o certifikácií MZP a TZP a o ich používaní.
Fyzická ochrana: OS SR, ozbrojených bezpečnostných zborov (Policajný zbor - PZ, Zbor väzenskej a justičnej stráže - ZVJS), bezpečnostných zborov (colná správa), zamestnancov SBS, zamestnanci prevádzkovateľa objektu alebo vlastný zamestnanci.
Režimové opatrenia: vstup, výstup, pohyb osôb, vjazd, výjazd, pohyb vozidiel, používanie elektroniky, ochrana priestorov na manipuláciu s US, rokovacích miestností, systémy ovládania MZP a TZP, opatrenia pri narušení alebo pokuse o narušenie, opatrenia určujúce postup v prípade vzniku mimoriadnej situácie (myslí sa tým iba mimoriadna situácie v zmysle § 8 ods. 2 zákona č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva?), ktorých súčasťou je aj plán na ochranu, evakuáciu alebo zničenie US spolu s uvedením zodpovedných osôb. Tak významné opatrenia sa nemajú robiť na základe jednotnej zákonnej úpravy ale iba na základe určenia vedúceho pre (jednotlivé) objekty a priestory (§ 53 ods. 2 Zákona)? Geografický rozsah evakuácie v rozsahu okresu, kraja, štátu, spojeneckých štátov? Pri našom veľkom území je potrebné sa touto otázkou zaoberať.
Chránený objekt – v zásade širší pojem než chránený priestor, hranice sa ale môžu zhodovať.
Chránený priestor I: D,T,PT - vstup znamená aj oboznámenie sa.
Chránený priestor II: D,T,PT – vstup neznamená (nutne) aj oboznámenie sa.
Ochrana objektov a chránených priestorov sa zabezpečuje podľa bezpečnostnej dokumentácie fyzickej bezpečnosti a objektovej bezpečnosti, ktorú schvaľuje vedúci (§ 53 ods. 4), podrobnosti o jej spracovaní ustanovuje vyhláška. Utajenie BD nie je priamo predpísané (NBÚ) ale je logické a žiadúce.
Otázka: Neplánuje NBÚ navrhnúť systém, aby PT materiály, ktoré sa majú prerokúvavať vo vláde SR alebo v Bezpečnostnej rade SR, museli byť preštudované len v priestoroch Úradu vlády SR? Mnohé rezorty totiž nemajú vytvorené podmienky fyzickej a objektovej bezepčnosti pre stupeň utajenia PT. (Takýto systém je uplatňovaný v ČR.)
Odpoveď: Túto možnosť prerokuje NBÚ s vedúcim Úradu vlády SR.
Bezpečnosť technických prostriedkov (§55 - §59)
Vyhláška NBÚ č. 339/2004 Z. z. z 10.5.2004 o bezpečnosti technických prostriedkov je platná od 1. 6. 2004 a účinná od 1.6.2004.
Na TP sa vytvárajú, spracúvajú, prenášajú, ukladajú a archivujú US (počítače, diskety, disky)
Na prácu s US možno používať iba schválené TP. Schvaľovať do prevádzky možno iba certifikované TP. TP certifikuje autorizovaný štátny orgán alebo podnikateľ
Systémová ochrana US stupňa D a vyššieho spracúvaných na TP sa zabezpečuje systémovými prostriedkami (operačné systémy, firewally...) s odporúčaným bezpečnostným nastavením. Posúdenie BN vykonáva NBÚ mimo SIS a VS.
Bezpečnostný projekt na TP sa zameriava na kvalitatívnu analýzu rizík.
Priemyselná bezpečnosť (§43 - § 52)
Vyhláška NBÚ č. 325/2004 Z. z. z 10.5.2004 o priemyselnej bezpečnosti je platná od 26. 5. 2004 a účinná od 1.6.2004.
US sa podnikateľovi poskytuje iba po vydaní potvrdenia o priemyselnej bezpečnosti, na základe komplexnej zmluvy a môže byť prístupná iba zamestnancovi, ktorý je oprávnenou osobou. NBÚ vedie zoznam podnikateľov s platným aj zaniknutým potvrdením o priemyselnej bezpečnosti (§ 50 ods. 7 Zákona), ktorý je v zmysle vyhlášky prístupný na internete. Lehoty neurčené.
Podstatný je bezpečnostný projekt (priemyselnej bezpečnosti) podnikateľa, ktorý ako systém ochrany US obsahuje najmä definovanie bezpečnostnej politiky v ostatných oblastiach (integruje opatrenia v oblasti personálnej, administratívnej, objektovej a fyzickej bezpečnosti, šifrovej ochrane informácií a bezpečnosti technických prostr.) a spôsob jej realizácie. Obsahuje tiež zoznam osôb, ktoré sa budú oboznamovať s US. Podrobnosti vo vyhláške.
Nie je osobitne upravená povinnosť podnikateľa odovzdať alebo povinnosť štátneho orgánu prevziať či odobrať US po skončení projektu alebo zániku oprávnenia. Tiež sa nekladú žiadne požiadavky na formu podnikania (štátny podnik, účasť štátu, v.o.s., k. s., s.r.o., a.s., družstvo, živnostník) ale iba na schopnosť zabezpečiť ochranu US, ekonomickú stabilitu a bezpečnostnú spoľahlivosť - stálosť štatutárnych orgánov (§§ 46 – 49) s trochu mechanicky nastavenými kritériami. Nevytvára sa možnosť účasti oprávnenej osoby zo štátneho orgánu – objednávateľa na realizácii projektu a dohľadu nad US. Tu možno povedať, že nie všetko a všade je možné zabezpečovať dodávateľským spôsobom na kľúč (outsorsing). Objednávateľ (napr. štátny orgán) by mal mať vlastných odborníkov, ktorí by dohliadli na spracovanie čiastkových úloh, všetko skompletizovali, ukončili projekt, skompletizovali a následne archivovali dokumentáciu a dohliadli na využitie.
Otázka: Pokiaľ nás štátny orgán požiadal o vypracovanie dokumentácie a následne o zrealizovanie prác, ako máme postupovať, ak náš zmluvný vzťah skončil a vytvorená dokumentácia má štátnym orgánom stanovený stupeň utajenia, ale pre našu činnosť je už táto zbytočná?
Odpoveď: V danom prípade subjekt postupuje podľa § 7 zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov a § 19 vyhlášky (vyraďovanie utajovaných písomností) spôsobom uvedeným v citovanom ustanovení. V prípade dokumentácie, ktorá môže byť využiteľná zo strany zadávateľa (druhej zmluvnej strany) môže (podnikateľský) subjekt osloviť zadávateľa so žiadosťou o možnosť zaslania tejto dokumentácie zadávateľovi pre jej ďalšie využitie. Na predchádzanie tejto situácie je vhodné pri uzatváraní obchodných kontraktov súčasne dohodnúť aj spôsob uloženia spracovaných utajovaných skutočností (technické dokumentácie, projekty) ako i počet spracovaných výtlačkov.(NBÚ) Je hlúpe, že to nie je riešená priamo vo VZPP.
V danom prípade by bolo potrebné odňať bezpečnostnú previerku štátnemu orgánu, ktorý ponechal dokumentáciu u podnikateľa, resp. aspoň postihnúť zodpovedných.
Ochrana zahraničných informácií (§60 - )
Medzinárodné zmluvy o vzájomnej ochrane US majú charakter vládnych zmlúv a pre nadobudnutie platnosti sa nevyžaduje súhlas NR SR. Dojednáva ich PV alebo splnomocnený zástupca vlády. Na nadobudnutie platnosti stačí informovať druhú stranu o tom, že vláda SR vyslovila definitívny súhlas byť viazaná zmluvou (konfirmácia). Tieto zmluvy svojím významom presahujú rámec pôsobnosti rezortu. Dojednávanie vládnych zmlúv (bez potreby súhlasu NR SR) na vládu preniesol prezident SR svojim rozhodnutím č. 250/2001 Z.z.
V zmluvách sa nepoužíva jednotný štandard, obsahujú rôzne definície rôznych pojmov a rozdielny režim zotrvania alebo ukončenia platnosti. Stanovujú sa podmienky výmeny a ochrany US a dohaduje sa voľba práva, ktoré bude použité v určitých situáciách.
Mimo ich režimu ide výmena US medzi spravodajskými službami (SIS) pod gesciou ich riaditeľov a v zmysle príslušných zákonov alebo osobitných (nie medzinárodných ale) cezhraničných dohôd medzi spravodajskými službami.
Dohoda s vládou Helénskej republiky (schválená uzn. vlády SR č. 397 z 18. 5. 2005) obsahuje aj ustanovenie o ničení US na základe súhlasu poskytujúcej strany. V prípade výnimočnej situácie ako je kríza, konflikty alebo vojnové stavy, prijímajúca strana môže zničiť US - PT a T bez písomného súhlasu poskytujúcej strany a doručí kópiu záznamu o zničení týchto US kompetentnému orgánu poskytujúcej strany v čo najkratšom čase“ (čl. 8 ods. 3). V vnútroštátnom práve obdobné ustanovenia nie sú. Toto ustanovenie by ale určite malo byť zapracované do opatrení na pracovisku, kde sa nachádzajú US poskytnuté Helénskou republikou. Naše predpisy vôbec neupravujú ničenie US, ktoré by sa mohli dostať do rúk nepriateľa alebo byť inak zneužité.
Medzinárodné zmluvy pokrývajú: ochranu US poskytnutých cudzou mocou, poskytnutie US cudzej moci, výmenu US.
Poskytovanie US cudzej moci – rozhoduje NBÚ (evidencia v centrálnom registri § 60 ods. 5, §61 ods.1, §70 ods. 1 písm. b) bod. 5). Centrálny register pôsobí ako príjemca a odosielateľ utajovaných písomností v rámci medzinárodnej spolupráce, okrem toho vedie zoznam registrov a koncových registrov + mená a podpisové vzory, zoznam prijatých utajovaných písomností, zoznam osôb s certifikátom o bezpečnostnej previerke (§20 ods. 1 a 2 Vyhlášky NBÚ č. 338/2004 Z.z..
Centrálny register utajovaných skutočností pôsobí ako príjemca a odosielateľ utajovaných skutočností v rámci medzinárodnej spolupráce. V centrálnom registri utajovaných skutočností vedenom Národným bezpečnostným úradom sú evidované všetky utajované skutočnosti poskytnuté i prijaté v rámci medzinárodnej spolupráce okrem utajovaných skutočností poskytnutých medzi spravodajskými službami Slovenskej republiky a spravodajskými službami iného štátu a medzi Policajnými zborom a policajnými službami iného štátu v rámci spolupráce uskutočňovanej podľa osobitných predpisov. (NBÚ)
Utajované písomnosti sa vymieňajú na základe stanoviska MZV SR, SIS, MO SR, MV SR a príslušného ÚOŠS a kompetentného cudzieho orgánu. Štátne orgány, ktoré v rámci medzinárodnej spolupráce vymieňajú US si zriaďujú (§61 ods.2):
vlastné registre (naviazané na centrálny register) (definícia? chýba) alebo
koncové registre (SIS, VOS, VSS, PZ SR) (definícia ? chýba). Koncové registre sú zrejme na úrovni Centrálneho registra a od tohto autonómne.
Osobitná výmena na úrovni R SIS, R VSS, R VOS, MV SR(PZ)-osobitná evidencia (§ 60 ods.8 Zákona).
Fotografovanie, filmovanie a letecké snímkovanie (§§ 63 -64)
Patrí sem aj kozmické snímkovanie? Štátna suverenita nesiaha do kozmického priestoru (k tomu Prusák, Teória práva, s.59, 1995). Takže asi nie. Vyžaduje sa súhlas s preletom cudzích lietadiel ale už nie súhlas s preletom kozmických rakiet a raketoplánov.
Letecké snímkovanie územia a vykonávanie geodetických a kartografických prác je v pôsobnosti MO SR.
Pôsobnosť NBÚ (§65) (§§70-74)
V zmysle §70 ods.1 písm. c) bod1 plní NBÚ úlohu ústredného šifrového orgánu. Vo vzťahu k spravodajským službám vykonáva kontrolnú činnosť len do úrovne rezortných šifrových orgánov a im rovných.
V zmysle § 67 plní NBÚ úlohu certifikačnej autority.
Rezortný šifrový orgán (REŠO) je v zmysle §66 ods. 2 priamo podriadený vedúcemu ÚOŠS.
Riaditeľa NBÚ volí a odvoláva NR SR (maximálne na dve funkčné obdobia) a 7 ročné funkčné obdobie začína plynúť odo dňa zvolenia.
Kontrolu NBÚ vykonáva osobitný kontrolný orgán, zvolený na pomernom základe (členstvo v politickom klube). Neviem nakoľko je funkčné mať dva Výbory NR SR, ktoré sa zaoberajú NBÚ. Existuje odvolací výbor a kontrolný výbor. Dobrá cesta k tomu, aby sa navzájom znefunkčnili.
Administratívny spôsob výkonu bezpečnostnej previerky, ktorý v sebe integruje aj informácie získané za použitia informačno-technických prostriedkov v pôsobnosti SIS, PZ.
Pôsobnosť SIS a VS (§75)
Osobitné úlohy a vyčlenené pôsobnosti. Vykonávanie bezpečnostnej previerky T a PT a previerky priemyselnej bezpečnosti môže byť spojené s využitím informačno-operatívnych prostriedkov. (Zák. č. 166/2003 Z.z. o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím inf.-tech. prostriedkov.)
Využitie spravodajských metód pri previerkach vo svojej pôsobnosti aj pri vykonávaní čiastkových úkonov pre previerku v pôsobnosti NBÚ.
PZ SR (§76)
Súčinnosť s NBÚ. Využitie evidencií aj na iné účely než len objasňovanie trestnej činnosti.
Právna ochrana US
Trestné činy (súdne delikty).
Trestný zákon č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov
§ 105 Vyzvedačstvo štátneho tajomstva – pre cudziu moc. Predpokladá sa priamy alebo nepriamy úmysel.
(Vyzvedaním sa rozumie akékoľvek úmyselné konanie, ktoré smeruje k neoprávnenému získaniu údajov tvoriacich predmet štátneho tajomstva)
§ 106, 107 Ohrozenie štátneho tajomstva – úmyselne pre nepovolanú osobu alebo z nedbanlivostipre nepovolanú osobualebo spôsobí stratu z nedbanlivosti.
§ 173 Vyzvedačstvo služobného tajomstva – (Dôverné, Vyhradené) pre nepovolanú osobu alebo cudziu moc. Pre trestnosť sa vyžaduje úmysel.
Nový trestný zákon č. 300/2005 Z.z.
Trestný zákon č. /2005 Z.z. z 20. 5. 2005 (výňatok v prílohe)
PT, T – trestná je aj nedbanlivosť, ak došlo k vyzradeniu
D,V – na trestnosť sa pri vyzradení vyžaduje úmysel
Správne delikty
Správne delikty fyzických osôb – priestupky.
„Priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin“ (§ 2 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb.)
Priestupky oprávnených a nepovolaných osôb prejednáva NBÚ podľa 372/1990 Zb.
Disciplinárne delikty (fyzických osôb)
Disciplinárne (v zmysle zákona č. 312/2001 Z.z. o štátnej službe alebo osobitných zákonov o štátnej službe by mohli byť postihnutý zamestnanci, príslušníci, ktorý spôsobili únik US, ktorý nie je trestným činom. Porušenie mlčanlivosti, povinnosti ochraňovať US.
Správne delikty
(§ 79)
Právnická osoba poruší povinnosť: poskytne US cudzej moci v rozpore s medz. zmluvou, nevedie riadne evidenciu oprávnených osôb a zaniknutých oprávnení, neoznamuje NBÚ zmeny, neoznamuje NBÚ určenie oprávnených osôb D,T,PT (držiteľov osvedčenia) ....
Konanie podľa zákona
Delegovaná pôsobnosť zákona č.71/1967 Zb. o správnom konaní len na:
§ 55 ods.6 – proti zastaveniu používania technických prostriedkov z rozhodnutia NBÚ možno podať rozklad bez odkladného účinku. Rozhodovať o zastavení by teda mal funkčne príslušný útvar NBÚ (určený napr. organizačným poriadkom).O rozklade rozhoduje riaditeľ NBÚ.
Používanie TP v pôsobnosti MV SR (PZ SR), MO SR (Gšt. OS SR, VSS,VOS) a SIS zastavuje ich vedúci na základe návrhu NBÚ (§55 ods.7 Zákona).
§ 65 ods.4 – proti zastaveniu prevádzky šifrového systému alebo prostriedku šifrovej ochrany informácií z rozhodnutia ústredného šifrového orgánu, čiže NBÚ (§ 70 ods. 1 písm.c) bod 1, §65) možno podať rozklad bez odkladného účinku. Rozhodovať o zastavení by teda mal funkčne príslušný útvar NBÚ (určený napr. organizačným poriadkom). O rozklade rozhoduje riaditeľ NBÚ.
Správne delikty (právnických osôb) v zmysle §§ 79 a 80.
§§ 79 –80-pokuty právnickým osobám za správne delikty na úseku ochrany US ukladá NBÚ v správnom konaní, teda podľa zákona č.71/1967 Zb.
Subjektívna lehota pre NBÚ – 1 rok, objektívna lehota-3 roky. Splatnosť do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti.
Subsidiárna pôsobnosť zákona č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov na základe § 77 ods.1 Zákona pri výkone kontroly. NBÚ výkonom kontroly dohliada na dodržiavanie Zákona a zároveň realizuje svoju pôsobnosť, teda zabezpečuje výkon správy US.
Každý je povinný uposlúchnuť výzvu na vydanie US danú príslušníkom alebo zamest. NBU v prípade, ak ide o vykonanie neodkladného opatrenia na zabezpečenie ochrany US, vrátane jej odňatia.
Delegovaná pôsobnosť zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov na priestupky (fyzických osôb) a ich prejednávanie na základe § 78 ods.5 Zákona. Zákon o priestupkoch ale nebol novelizovaný.
Osobitné procesné ustanovenia obsiahnuté v zákone:
Bezpečnostná previerka navrhovanej osoby (§§ 15-30)
Bezpečnostná previerka podnikateľa (§§ 45 - 52)
Certifikácia mechanických zábranných prostriedkov a technických zabezpečovacích prostriedkov (§54).
Funkčnosť jednotlivých štrukturálnych prvkov (orgánov a ich zložiek) a systému ochrany utajovaných skutočností (spolupráca a realizácia zámerov) môžu najlepšie preveriť bezpečnostné udalosti. Prielom do sietí NBÚ bol významnou udalosťou. Reakcia....???? Nedošlo ešte k dezercii človeka oboznámeného s utajovanými skutočnosťami. Žiadna spravodajská aféra typu Contras - CIA sa nám neprihodila.
Bezpečnostné výbory (Branný a bezpečnostný, Výbor pre kontrolu NBU, Výbor pre preskúmavanie rozhodnutí NBU, Osobitné kontrolné orgány pre SIS a VS (VSS a VOS) nemajú zatiaľ veľké skúsenosti s uplatňovaním svojich kompetencií, nieto ešte vyšetrovaním. Akoby sa nič nedialo.
Vyšetrovacia právomoc orgánov NR SR je navyše sporná: http://www.sme.sk/c/3838030/Ide-o-pravo-nie-o-politiku.html
Archívy
Spolupôsobnosť zákona č. 395/2002 Z.z. o archívoch a registratúrach a o doplnení niektorých zákonov
Pri práci s utajovanými písomnosťami by zákon č. 395/2002 Z. z. mal slúžiť subsidiárne ako všeobecný lex generalis a zákon č. 215/2004 Z.z. ako lex specialis.
Už neutajované písomnosti v registratúre (prípadne následne aj v archíve)
Nevybavená utajená písomnosť, ktorej uplynula určená lehota utajenia sa preeviduje do registratúrneho denníka, ak sa v rámci vyraďovania utajovanej písomnosti nerozhodlo, že sa zničí (§ 4 ods. 3 Vyhlášky č. 338/2004 Z. z. o administratívnej bezpečnosti). (Registratúru upravuje § 16 an. zákona č. 395/2002 Z. z. a § 9 Vyhlášky č. 628/2002 Z. z.)
Pri zrušení stupňa utajenia sa písomnosť preeviduje do registratúrneho denníka, pridelí sa jej nové číslo z registratúrneho denníka (§ 4 ods. 5 Vyhlášky č. 338/2004 Z.z. o administratívnej bezpečnosti)
Dlhodobo utajované písomnosti a archívy
Utajované písomnosti by v zásade mali zotrvávať v registratúre pôvodcu, evidované v jeho registri. Potreba utajovať ich by sa mala prekrývať s potrebou využívať ich v činnosti právnickej osoby (pôvodcu).
„ Podľa § 2 ods. 1 písm. g) vyhlášky č. 338/2004 Z. z. o administratívnej bezpečnosti spôsob evidencie utajovaných písomností, ktorých charakter si vyžaduje dlhodobé utajenie, určuje vedúci.(NBÚ)“ Do úvahy prichádza rezortný archív (viď ďalej) ak je k dispozícií. Problém uloženia v archíve môže byť v tom, že písomnosť napriek potrebe dlhodobého utajenia nemá a nebude mať trvalú dokumentárnu hodnotu, teda nemala by nikdy patriť do archívu.
„Uloženie a ochranu utajovanej skutočnosti, ktorá má trvalú dokumentárnu hodnotu podľa osobitného predpisu (395/2002 Z. z.), zabezpečí ústredný orgán štátnej správy, do ktorého pôsobnosti utajovaná skutočnosť patrí. (§ 7 ods. 3 zákona č. 215/2004 Z.z.)“
„Pri vyraďovaní utajovaných písomností a pred ich fyzickým zničením sa postupuje podľa § 19 ods. 7 vyhlášky, v danom prípade mali byť predložené archívu zoznamy utajovaných skutočností určených na zničenie. Ak bola zo strany archívu predložená požiadavka, že časť utajovaných písomností nie je možné zničiť (majú dokumentárnu hodnotu) je nutné uvedené materiály uložiť v súlade s platnou právnou úpravou (napr. fyzická a objektová bezpečnosť) až do doby zrušenia stupňa utajenia podľa § 7 zákona. Do archívu sa uvedené materiály predložia až po zrušení označenia stupňa utajenia (NBÚ)“.
Z toho vyplýva, že na prehodnotenie stupňa utajenia a posúdenie ďalšej potreby US pre výkon kompetencií pôvodcu by malo nadviazať posúdenie dokumentárnej hodnoty v zmysle § 18 an. zákona č. 395/2002 Z. z.: zaevidovanie do registratúrneho denníka (neutajované) a ďalšie vybavovanie, vyradenie, odovzdanie do archívu po zrušení stupňa utajenia.
Archivácia v archívoch sa vykonáva po zrušení utajenia utajovaných písomností, do vykonania uvedeného úkonu je potrebné zabezpečiť ich ochranu podľa § 7 ods. 3 zákona (v tomto ustanovení je odvolávka na 395/2002 Z. z.) (NBÚ)
Archívny zákon však myslí aj uloženie utajovaných dokumentov v archíve:
„Archív obmedzí prístup k archívnym dokumentom, ak by tým mohla byť ohrozená bezpečnosť štátu, jeho obrana, zahraničné, politické, hospodárske alebo finančné záujmy, alebo ak to vyplýva z medzinárodných zmlúv, ktorými je SR viazaná, alebo zo záväzkov vyplývajúcich z jej členstva v medz. organizáciách.“ (§ 13 ods. 2 zákona č. 395/2002 Z. z.).
Problém môže nastať s dodržaním bezpečnostných predpisov o personálnej, administratívnej a objektovej bezpečnosti vo všeobecnom archíve. Väčšie možnosti majú ÚOŠS, ktoré majú vo svojom rezorte vlastné – osobitné archívy (Ministerstvo obrany SR - Trnava, Ministerstvo vnútra SR/Polícia - Levoča, Ministerstvo spravodlivosti SR – Archív ZVJS Leopoldov, Ministerstvo zahraničných vecí SR – Bratislava a iné ) a môžu ich využiť.
Ak ide o utajovanú (trojrozmernú) vec, teda nie informáciu (písomnosť) prichádza po uplynutí lehoty do úvahy posúdenie z hľadiska múzejníctva, knihovníctva, technických vied...
Národný bezpečnostný úrad
Poznámky na záver
„Neuvažuje sa o okupácii časti alebo celého územia štátu cudzou mocou a v tej súvislosti o zničení alebo evakuácii US (informácie, veci, evidencie) mimo územia štátu tak, aby neboli zneužité proti záujmom štátu a občanov SR“.(M. Urbančok, Poznámky k bezpečnostnej politike, Vojenské obzory č.2/2003, s.101).
Príslušné opatrenia môžu byť obsiahnuté v režimových opatreniach jednotlivých chránených objektov a priestorov, kde sa však uvažuje len s mimoriadnou situáciou, už nie s vojnou, vojnovým stavom, výnimočným stavom alebo núdzovým stavom.
Neuvažuje sa ani o snímaní závažných dokumentov, elektronickom archíve a zabezpečenom uložení v sieti internet a pod.
Na účely 215/2004 Z. z. zákona je
a) utajovanou skutočnosťou informácia alebo vec určená pôvodcom utajovanej skutočnosti, ktorú vzhľadom na záujem Slovenskej republiky treba chrániť pred vyzradením, zneužitím, poškodením, neoprávneným rozmnožením, zničením, stratou alebo odcudzením (ďalej len neoprávnená manipulácia ) a ktorá môže vznikať len v oblastiach, ktoré ustanoví vláda Slovenskej republiky svojím nariadením,
b) informáciou
1. obsah písomnosti, nákresu, výkresu, mapy, fotografie, grafu alebo iného záznamu,
2. obsah ústneho vyjadrenia,
3. obsah elektrického, elektromagnetického, elektronického alebo iného fyzikálneho transportného média,
c) vecou
1. hmotný nosič so záznamom informácií,
2. výrobok,
3. zariadenie,
4. nehnuteľnosť,
a) utajovanou skutočnosťou informácia alebo vec určená pôvodcom utajovanej skutočnosti, ktorú vzhľadom na záujem Slovenskej republiky treba chrániť pred vyzradením, zneužitím, poškodením, neoprávneným rozmnožením, zničením, stratou alebo odcudzením (ďalej len neoprávnená manipulácia ) a ktorá môže vznikať len v oblastiach, ktoré ustanoví vláda Slovenskej republiky svojím nariadením,
b) informáciou
1. obsah písomnosti, nákresu, výkresu, mapy, fotografie, grafu alebo iného záznamu,
2. obsah ústneho vyjadrenia,
3. obsah elektrického, elektromagnetického, elektronického alebo iného fyzikálneho transportného média,
c) vecou
1. hmotný nosič so záznamom informácií,
2. výrobok,
3. zariadenie,
4. nehnuteľnosť,
Vo veci správy neaktuálnych US s trvalou dokumentárnou hodnotou sa uvažuje len o informáciách, hlavne písomnostiach. Neaktuálne utajované skutočnosti iného druhu sa neriešia (veci).
Príloha č. 2
Výňatok z Trestného zákona schváleného uznesením NR SR č. 1633 z 20. 5. 2005.
Účinnosť nadobúda 1. 1. 2006. Publikovaný ako zákon č. 300/2005 Z. z.
D r u h ý d i e l
Trestné činy proti bezpečnosti republiky
§ 327
Vyzvedačstvo
(1) Kto vyzvedá skutočnosť utajovanú na ochranu záujmov Slovenskej republiky alebo na ochranu záujmov iného štátu, medzinárodnej organizácie, nadnárodnej organizácie alebo združenia štátov, na ochranu záujmov ktorých sa Slovenská republika zaviazala, označenú podľa zákona stupňom utajenia Prísne tajné alebo Tajné, s cieľom vyzradiť ju cudzej moci alebo cudziemu činiteľovi, alebo kto s takým cieľom zbiera údaje obsahujúce takú utajovanú skutočnosť, alebo kto takú utajovanú skutočnosť cudzej moci úmyselne vyzradí, potrestá sa odňatím slobody na štyri roky až desať rokov.
(2) Odňatím slobody na osem rokov až pätnásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
a) ako člen organizácie, ktorej cieľom je vyzvedať utajované skutočnosti, alebo
b) hoci mu bolo uchovávanie utajovanej skutočnosti osobitne uložené.
(3) Odňatím slobody na pätnásť rokov až dvadsaťpäť rokov alebo trestom odňatia slobody na doživotie sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 za krízovej situácie.
Ohrozenie utajovanej skutočnosti
§ 328
(1) Kto vyzvedá skutočnosť utajovanú na ochranu záujmov Slovenskej republiky alebo na ochranu záujmov iného štátu, medzinárodnej organizácie, nadnárodnej organizácie alebo združenia štátov, na ochranu záujmov ktorých sa Slovenská republika zaviazala, označenú podľa zákona stupňom utajenia Prísne tajné alebo Tajné, s cieľom vyzradiť ju nepovolanej osobe, alebo kto s takým cieľom zbiera údaje obsahujúce utajovanú skutočnosť, alebo kto takú utajovanú skutočnosť nepovolanej osobe úmyselne vyzradí, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky.
(2) Kto utajovanú skutočnosť uvedenú v odseku 1 vyzvedá s úmyslom vyzradiť ju do cudziny alebo kto takú utajovanú skutočnosť úmyselne do cudziny vyzradí, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov.
(3) Odňatím slobody na tri roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2
a) hoci mu bolo uchovávanie utajovanej skutočnosti osobitne uložené, alebo
b) za krízovej situácie.
§ 329
Kto z nedbanlivosti spôsobí vyzradenie skutočnosti utajovanej na ochranu záujmov Slovenskej republiky alebo na ochranu záujmov iného štátu, medzinárodnej organizácie, nadnárodnej organizácie alebo združenia štátov, na ochranu záujmov ktorých sa Slovenská republika zaviazala, označenú podľa zákona stupňom utajenie Prísne tajné alebo Tajné, nepovolanej osobe, alebo spôsobí stratu listiny alebo veci obsahujúcej takú utajovanú skutočnosť, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky.
§ 362
Ohrozenie dôvernej skutočnosti a vyhradenej skutočnosti
(1) Kto vyzvedá skutočnosť utajovanú na ochranu záujmov Slovenskej republiky alebo na ochranu záujmov iného štátu, medzinárodnej organizácie, nadnárodnej organizácie alebo združenia štátov, na ochranu záujmov, ktorých sa Slovenská republika zaviazala, označenú podľa zákona stupňom utajenia Dôverné alebo Vyhradené, s cieľom vyzradiť ju nepovolanej osobe, alebo kto s takým cieľom zbiera údaje obsahujúce takú utajovanú skutočnosť, alebo kto takú utajovanú skutočnosť nepovolanej osobe úmyselne vyzradí, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok.
(2) Kto utajovanú skutočnosť uvedenú v odseku 1 vyzvedá s úmyslom vyzradiť ju do cudziny alebo kto takú utajovanú skutočnosť úmyselne do cudziny vyzradí, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky.
Príloha č. 3
(zdroj:www.nbusr.sk)
|
SYSTÉM NARÁBANIA A SPRÍSTUPŇOVANIA NEUTAJOVANÝCH DOKUMENTOV NATO a EÚ
SYSTÉM NARÁBANIA A SPRÍSTUPŇOVANIA NEUTAJOVANÝCH DOKUMENTOV NATO a EÚ |
|
Orgány Európskej únie (EÚ) i Severoatlantickej aliancie (NATO) majú upravený spôsob narábania a prístupu k neklasifikovaným (neutajovaným) informáciám a dokumentom na rozdiel od SR. Napriek niekoľkým rozdielom medzi EÚ a NATO platí zásadná myšlienka, že aj pre neutajované dokumenty a informácie platia isté zásady sprístupňovania ich obsahu. Neutajenie (resp. neklasifikovanie niektorým zo stupňov utajenia) neznamená automaticky možnosť sprístupniť dokument širokej verejnosti. V SR so zákona č. 211/2001 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám vyplýva, že okrem utajených informácií (na základe zákona č. 215/2004 Z.z. o OUS) a niektorých informácií uvedených v tomto zákone (napr. bankové tajomstvo, ochrana osobných údajov a pod.) sú všetky informácie sprístupniteľné.
EÚ i NATO vo svojich predpisoch upravujú narábanie a sprístupňovanie informácií, ktoré nemajú utajovaný charakter, ale sú sprístupniteľné iba definovanému okruhu subjektov a SR ako členská krajina je povinná sa týmito úpravami riadiť. Keďže SR svoju úpravu takéhoto typu nemá, úpravy sa týkajú dokumentov EÚ, resp. NATO. Vo všeobecnosti platí, že s týmto typom dokumentov a informácií nie je nutné nakladať podľa pravidiel ochrany utajovaných skutočností (OUS), ale podľa štandardov určených pre tento typ dokumentov. Narábanie s informáciami NATO UNCLASSIFIED Základné princípy a minimálne štandardy pre narábanie a ochranu neutajovaných informácií NATO sú stanovené v dokumente "NATO Information Management Policy" (PO(99)47). Tento dokument dopĺňa Bezpečnostnú politiku NATO C-M(2002)49, v ktorej sú stanovené základné princípy a minimálne štandardy narábania a ochrany utajovaných (klasifikovaných) informácií NATO a je teda pre členské krajiny záväzný. Informácie NATO, ktoré si nevyžadujú bezpečnostnú klasifikáciu (a teda nie je nutné narábať s nimi v zmysle štandardov OUS) nazývame "neklasifikované informácie NATO" a sú zadelené do dvoch kategórií:
Uvoľňovanie NU mimo NATO Zodpovednosť za uvoľňovanie NU nesú veliteľstvá civilných a vojenských orgánov NATO, alebo členské štáty. Informácie NU, ktoré sú označené administratívnym označením, alebo označením obmedzujúcim šírenie môžu byť uvoľnené mimo NATO (orgánov aliancie a orgánov členských krajín) len so súhlasom pôvodcu. Pôvodca, ktorý dáva súhlas na uvoľnenie informácie NU musí brať do úvahy rovnako národné ako aj NATO administratívne a právne predpisy týkajúce sa ochrany osobných údajov. V prípade, že bude rozhodnuté o tom, že informácia NU môže byť uvoľnená mimo NATO musí byť označená nasledovne:
Požiadavky narábania s papierovou formou informácie Minimálne požiadavky na ukladanie, distribúciu a ničenie papierovej formy NU sú nasledovné:
Požiadavky narábania informačno - komunikačnými prostriedkami Pokiaľ je NU uložená, spracovávaná alebo distribuovaná elektromagneticky, musia byť aplikované také bezpečnostné opatrenia, ktoré zabezpečia ich integritu a dostupnosť (pre príjemcu) a tiež zamedzenie prístupu pre iných ako príjemcu. Bezpečnosť informácií sama osebe závisí na bezpečnosti komunikačných, informačných alebo iných elektronických systémov, v ktorých sa dané informácie nachádzajú a taktiež na podporných systémových službách a zdrojoch. Bezpečnostné opatrenia pre všetky systémy, v ktorých sa narába s NU musia obsahovať:
Narábanie s LIMITE EU dokumentmi Dokumenty označené francúzskym LIMITÉ (ekv. anglické LIMITED) síce nenesú stupeň utajenia, avšak slúžia výlučne pre vnútornú ("úradnú") potrebu príslušnej inštitúcie EÚ, resp. členského štátu EÚ. Aj keď nejde o utajovanú skutočnosť EÚ, čím sa na takýto dokument nevzťahujú Bezpečnostné nariadenia Rady EÚ č.264/2001, jej zverejnenie a sprístupnenie inému subjektu než tomu, ktorému je (úradne) určená, nie je možné bez súhlasu príslušnej inštitúcie EÚ ("pôvodcu"). Označenie LIMITE predstavuje: (zatiaľ nie je priamo zadefinované v právnych predpisoch EÚ, ale na jeseň 2005 je plánované prijatie dokumentu, ktorý bude riešiť tento problém):
Zásady a postup pri sprístupňovaní dokumentov Európskeho parlamentu, Rady EÚ a Komisie sú upravené Nariadením EP a Rady (ES) č. 1049/2001. Článok 4 tohto Nariadenia upravuje výnimky zo zásady otvoreného prístupu občanov členských krajín EÚ k dokumentom EÚ. Bod 3 článku 4 priamo obmedzuje prístup verejnosti k dokumentom "pre vnútornú potrebu" (a takýmito sú aj dokumenty označované LIMITE). Záver Rovnako pre NU i LIMITÉ dokumenty platí, že nie sú určené pre verejnosť (nezverejňujú sa v médiách, na internete a neuvoľňujú sa pre oboznamovanie sa občanov). Pri zachovaní pravidiel ukladania a zachovania ich integrity je možné ich postupovať iným inštitúciám pre výkon ich povinností a právomocí. V prípade potreby zaslania dokumentu na medzirezortné pripomienkové konanie, v oznámení o začatí konania uviesť len názov dokumentu s odvolaním sa na e-mailovú adresu, na ktorej je možné text dokumentu získať. Dokument je možné zaslať žiadateľovi len po istote o jeho identite (t. j. že pochádza z rezortu, ktorý je oprávnený k dokumentu sa vyjadriť, resp. ktorému je určený). Označovať dokumenty NU, alebo LIMITÉ, keďže ide o označenie Európskej únie resp. NATO môžu iba orgány týchto inštitúcií. |
Bratislava 26. 8. 2005
Doplnené 19. 9. 2007
NBU a UPN
Okienko do Česka:
Kubiceho správa: http://zpravy.idnes.cz/severa-zaplati-pokutu-za-unik-casti-informaci-z-kubiceho-zpravy-p8t-/domaci.asp?c=A080424_201755_domaci_jba
Nepochopil som, že prečo nebola zabezpečená celá miestnosť a strážený dokument počas rokovania parlamentného výboru. Policajti predsa boli na mieste.
Komentáre