Poznámky k bezpečnostnej politike Slovenskej republiky,
k napísaniu ktorých ma podnietilo schválenie viacerých významných dokumentov týkajúcich sa bezpečnostnej politiky, predovšetkým Bezpečnostnej stratégie Slovenskej republiky, Obrannej stratégie Slovenskej republiky, Vojenskej stratégie Slovenskej republiky, Koncepcie bezpečnostné systému a ústavného zákona č. 227/2002 Z.z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu a niektorých ďalších zákonov. V poznámkach sa nezaoberám ekonomickými otázkami.
Slovenská republika (ďalej len „SR„) je zvrchovaným štátom s medzinárodnoprávnou subjektivitou, jej orgány vykonávajú v zmysle ústavy, ústavných zákonov, zákonov, medzinárodných zmlúv a ďalších právnych predpisov moc na území štátu a vo vymedzených záležitostiach konajú aj mimo tohto územia.
Vnútornou podmienkou vzniku a existencie štátu je sila spoločenských štruktúr, záujmy ktorých štát ochraňuje a aktívna podpora občanov. Predpokladom realizácie štátnej politiky a základným záujmom zvrchovaného štátu1 je samotné zachovanie jeho fyzickej, politickej, ekonomickej a kultúrnej identity v podobe určovanej právnym systémom a ďalšími spoločenskými normami, inými slovami zachovanie politickej stability a stavu bezpečnosti. 2 Trvalý vzťah medzi štátom a občanmi by mal byť založený na stabilnom a efektívnom právnom poriadku, ktorý zodpovedá definícii SR ako demokratického a právneho štátu, potvrdzuje jeho legitimitu a vytvára dobré podmienky pre život všetkých občanov a obyvateľov a rast životnej úrovne celej spoločnosti.
V politickom, právnom a ekonomickom systéme sú prepojené rôzne záujmové skupiny, napríklad politické strany, ktoré sa jeho prostredníctvom snažia ovplyvňovať proces transformácie spoločenských štruktúr. Rozsah vplyvu záujmových skupín závisí od možnosti priamo alebo nepriamo ovládať rôzne orgány verejnej moci, teda dôležité prvky mocenskej štruktúry štátu. Mocenská štruktúra štátu ako rôznorodý konglomerát historicky vzniknutých, novo nadobudnutých a direktívne určených prvkov (inštitúcii a vzťahov) tvorí základ spoločenských systémov. Ideálnym cieľom každej záujmovej skupiny je v mocenskej štruktúre štátu tvoriť záväzné pravidlá pre správanie sa svojich predstaviteľov v týchto systémoch. Záujmová skupina sa v tomto bode spravidla dostáva do rozporu s princípmi na ktorých bol štát vytvorený. V prípade úspechu záujmovej skupiny dochádza k zmene charakteru štátu a spoločenských systémov. Takýto štát musí odznova definovať aj princípy svojej bezpečnostnej politiky. V takejto situácii bola Československá socialistická republika na konci r. 1989 a Slovenská republika po 1. 1. 1993.
Pre formovanie vzťahu štátu a občanov je dôležitý stav ochrany kolektívnych aj individuálnych práv a záujmov občanov. Ohrozenie práv, ktoré sú definované ako kolektívne má teoreticky významnejší vplyv na ohrozenie stability a bezpečnosti štátu než ohrozenie individuálnych práv. Vývoj politických vzťahov však často nerešpektuje právne definície. Značnú destabilizáciu štátu môže spôsobiť napríklad obmedzovanie práv príslušníkov národnostných menšín alebo aj nedostatočné právne garancie bankových a nebankových finančných vkladov. Podielnici zbankrotovaných súkromných podnikateľských subjektov, ktoré bez bankovej licencie obchodovali s peniazmi požadujú v súčasnosti náhradu od štátu. Prípadný úspech politickej strany reprezentujúcej ich záujmy v parlamentných voľbách v r. 2002 a obsadenie významných štátnych funkcií predstaviteľmi tejto alebo niektorých iných strán založených na záujmoch nezlučiteľných s charakterom štátu by mohlo ohroziť právny, politický aj ekonomický systém štátu a negatívne ovplyvniť aj jeho bezpečnostnú situáciu.
Základné prvky mocenskej štruktúry SR
Hlavou SR je prezident. Prezident reprezentuje štát navonok i dovnútra a v zmysle ústavy svojím rozhodovaním zabezpečuje riadny chod ústavných orgánov; ďalej dojednáva a ratifikuje medzinárodné zmluvy; prijíma, poveruje a odvoláva vedúcich diplomatických misií; vymenúva a odvoláva predsedu a ostatných členov vlády; je hlavným veliteľom ozbrojených síl; vypovedúva vojnu na základe rozhodnutia NR SR ak je SR napadnutá alebo ak to vyplýva zo záväzkov z medzinárodných zmlúv o spoločnej obrane proti napadnutiu, a uzatvára mier; môže na návrh vlády SR nariadiť mobilizáciu ozbrojených síl, vyhlásiť vojnový stav alebo vyhlásiť výnimočný stav a ich skončenie. Prezident vykonáva svoj úrad podľa svojho svedomia a presvedčenia a nie je viazaný príkazmi. V plnom rozsahu svojich oprávnení je prezident nezastupiteľný. Z uvedených rozhodnutia vydané pri poverovaní, prijímaní a odvolávaní vedúcich diplomatických misií a v oblasti velenia ozbrojeným silám spolupodpisuje predseda vlády alebo ním poverený minister a zodpovedá za ne vláda.
Vojnu môže prezident na základe rozhodnutia NR SR vypovedať vtedy, „keď je SR napadnutá cudzou mocou, ktorá jej vypovedala vojnu, bez vypovedania vojny narušila jej bezpečnosť, alebo ak vypovedaním vojny SR plní záväzky vyplývajúce z členstva v organizácií vzájomnej kolektívnej bezpečnosti alebo z medzinárodnej zmluvy o spoločnej obrane proti napadnutiu. Vypovedanie vojny sa vzťahuje na celé územie štátu a časom vojny je obdobie odo dňa jej vypovedania do dňa uzavretia mieru.„ Vojnový stav môže prezident na návrh vlády SR vyhlásiť vtedy, „keď SR bezprostredne hrozí vypovedanie vojny alebo napadnutie cudzou mocou bez vypovedania vojny. Časom vojnového stavu je obdobie odo dňa jeho vyhlásenia do dňa skončenia, uplynutia času, na ktorý bol vyhlásený, alebo do dňa vypovedania vojny.„ Výnimočný stav môže prezident na návrh vlády SR vyhlásiť vtedy, „keď došlo alebo bezprostredne hrozí, že dôjde k teroristickému útoku, k rozsiahlym pouličným nepokojom spojených s útokmi na orgány verejnej moci, drancovaním obchodov a skladov alebo s inými hromadnými útokmi na majetok alebo dôjde k inému hromadnému a násilnému protiprávnemu konaniu, ktoré svojím rozsahom alebo následkami podstatne ohrozuje alebo narušuje verejný poriadok a bezpečnosť štátu, ak ho nemožno odvrátiť činnosťou orgánov verejnej moci a ak je znemožnené účinné použitie zákonných prostriedkov; výnimočný stav možno vyhlásiť len na postihnutom alebo na bezprostredne ohrozenom území, v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas, najdlhšie na 60 dní s možným predĺžením, najviac o ďalších 30 dní.„ V čase vojny, vojnového stavu a výnimočného stavu možno v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas obmedziť základné práva a slobody a uložiť povinnosti na celom území SR alebo jej časti s tým, že intenzita obmedzení je najvyššia v čase vojny a postupne sa znižuje. 3
Ak prezident nemôže vykonávať svoju funkciu prechádzajú niektoré jeho právomoci na iných ústavných činiteľov.4 Na predsedu NR SR prechádzajú nasledovné oprávnenia prezidenta vyplývajúce z čl. 102 ods. 1 ústavy dôležité z hľadiska bezpečnostnej politiky: vymenúva a odvoláva predsedu a ostatných členov vlády SR, poveruje ich vedením ministerstiev a prijíma ich demisiu; vypovedúva vojnu na základe rozhodnutia NR SR, ak je SR napadnutá alebo ak to vyplýva zo záväzkov z medzinárodných zmlúv o spoločnej obrane proti napadnutiu, a uzatvára mier, môže na návrh vlády SR nariadiť mobilizáciu ozbrojených síl, vyhlásiť vojnový stav alebo vyhlásiť výnimočný stav a ich skončenie.
Na vládu SR v tom čase prechádzajú nasledovné oprávnenia prezidenta vyplývajúce z čl. 102 ods. 1 ústavy dôležité z hľadiska bezpečnostnej politiky: zastupuje Slovenskú republiku navonok, dojednáva a ratifikuje medzinárodné zmluvy. Dojednávanie medzinárodných zmlúv môže (prezident) preniesť na vládu Slovenskej republiky alebo so súhlasom vlády na jej jednotlivých členov (Túto právomoc môže teda vláda preniesť aj na jednotlivých svojich členov), prijíma, poveruje a odvoláva vedúcich diplomatických misií.
Vláda môže výkonom prebraných právomocí prezidenta poveriť svojho predsedu. Hlavné velenie ozbrojeným silám prechádza na predsedu vlády automaticky.
Jedine prezident je kompetentný realizovať oprávnenie rozpustiť NR SR, ak NR SR v lehote šiestich mesiacov od vymenovania vlády SR neschválila jej programové vyhlásenie, ak sa NR SR neuzniesla do troch mesiacov o vládnom návrhu zákona, s ktorým vláda spojila vyslovenie dôvery, ak NR SR nebola dlhšie ako tri mesiace spôsobila uznášať sa, hoci jej zasadanie nebolo prerušené a hoci bola v tom čase opakovane zvolávaná na schôdzu, alebo ak zasadanie NR SR bolo prerušené na dlhší čas, ako dovoľuje ústava. Toto právo nemôže uplatniť počas posledných šiestich mesiacov svojho volebného obdobia, počas vojny, vojnového stavu alebo výnimočného stavu. Prezident rozpustí NR SR v prípade, ak v ľudovom hlasovaní o odvolaní prezidenta nebol prezident odvolaný.„
NR SR je jediným ústavodarným a zákonodarným orgánom SR, rokuje o základných otázkach vnútornej, medzinárodnej, hospodárskej, sociálnej a inej politiky; uznáša sa o vypovedaní vojny, ak je SR napadnutá alebo ak to vyplýva zo záväzkov z medzinárodných zmlúv o spoločnej obrane proti napadnutiu a po jej skončení o uzavretí mieru; vyslovuje súhlas na vyslanie ozbrojených síl mimo územia SR a na prítomnosť zahraničných ozbrojených síl na území SR, ak je to nad rámec právomoci vlády. Do výlučnej právomoci NR SR teda spadá schválenie bojového nasadenia ozbrojených síl v zahraničí na dlhšie obdobie než 60 dní a bojové nasadenie spojeneckých ozbrojených síl na území SR.5 Ústavný zákon č. 227/2002 Z.z. okrem zriadenia Parlamentnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „PR SR„) nezasiahol do kompetencií NR SR. PR SR vykonáva ústavné právomoci NR SR, ak je v čase vojny, vojnového stavu alebo výnimočného stavu jej činnosť znemožnená. Parlamentná rada sa skladá z predsedu NR SR, podpredsedov NR SR, predsedov a podpredsedov výborov a predsedov poslaneckých klubov NR SR, môže mať teda okolo 45 až 50 členov. Snaha udržať stranícke zastúpenie sa môže negatívne prejaviť na funkčnosti tohto orgánu. Okrem neistoty či okolnosti znemožňujúce činnosť NR SR (má 150 členov) neznemožnia aj činnosť PR SR je výrazným nedostatkom tohto orgánu, že sa nemôže uznášať na ústave a ústavných zákonoch a nemôže vysloviť súhlas s medzinárodnou zmluvou. Pre riešenie krízových situácií v čase pôsobenia PR SR by bol teda záväzný platný text Ústavy SR, ústavného zákona č. 227/2002 Z.z. a súčasná zmluvná základňa s inými štátmi a medzinárodnými organizáciami. Charakter medzinárodnej zmluvy by však mala mať ako zmluva o prípadnom novom vojenskom spojenectve tak aj zmluva o prímerí, ktorých uzavretie by mohlo byť naliehavé.
PR SR zodpovedá za svoju činnosť NR SR, ktorá na prvej schôdzi po obnovení svojej činnosti schváli alebo zruší uznesenia PR SR. Formálne obnovenie činnosti NR SR však nemusí vždy znamenať aj zachovanie charakteru štátu po násilnom narušení jeho integrity.
Vláda SR je po prezidentovi ďalším vrcholným orgánov výkonnej moci. Za výkon svojej funkcie zodpovedajú jej členovia aj vláda ako kolegiátny orgán NR SR. Vláda má v zmysle ústavy rozhodovať v zbore, je schopná uznášať sa, ak je prítomná nadpolovičná väčšina jej členov a na prijatie uznesenia je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých členov vlády. Počet členov vlády nie je pevne stanovený, v súčasnosti má 16 členov. Vláda a jej členovia riadi orgány ústrednej a miestnej štátnej správy a v rámci osobitných zákonov má určitý dosah aj na orgány samosprávy. V zmysle ústavy vláda rozhoduje v zbore o zásadných otázkach vnútornej a zahraničnej politiky. Vláda s určitými obmedzeniam rozhoduje o vyslaní Ozbrojených síl SR mimo územia SR, pobyte, prechode a prelete ozbrojených síl cudzích štátov cez územie SR.5
Ústavný zákon č. 227/2002 Z.z. taxatívne rozšíril a konkretizoval právomoci vlády ako orgánu zodpovedného za obranu a bezpečnosť štátu. Núdzový stav môže vláda vyhlásiť vtedy, „ak došlo alebo bezprostredne hrozí, že dôjde k ohrozeniu života a zdravia osôb, životného prostredia alebo k ohrozeniu značných majetkových hodnôt v dôsledku živelnej pohromy, katastrofy, priemyselnej, dopravnej alebo inej prevádzkovej havárie; núdzový stav možno vyhlásiť len na postihnutom alebo na bezprostredne ohrozenom území, v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas, najdlhšie na 90 dní. V čase núdzového stavu možno v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas podľa závažnosti ohrozenia obmedziť základné práva a slobody a uložiť povinnosti na vymedzenom území.„ Možné opatrenia sú taxatívne vymedzené a smerujú k zachovaniu nevyhnutných životných podmienok spoločnosti.3
V prípade mimoriadnej udalosti, teda živelnej pohromy, havárie alebo katastrofy vláda vyhlasuje a odvoláva mimoriadnu situáciu, „ak rozsah ohrozeného alebo postihnutého územia presiahne územný obvod kraja.„ V období mimoriadnej situácie pôsobia alebo hrozí pôsobenie následkov mimoriadnej udalosti na život, zdravie alebo na majetok. 6
Ústavný zákon č. 227/2002 Z.z. zriaďuje aj Bezpečnostnú radu Slovenskej republiky (ďalej len BR SR), ktorá pôsobí v mieri ako poradný orgán a s určitými obmedzeniami vykonáva ústavné právomoci vlády SR, ak je v čase vojny, vojnového stavu alebo výnimočného stavu znemožnená jej činnosť. Predsedom BR SR je predseda vlády, podpredsedom BR SR je podpredseda vlády (v súčasnosti Daniel Lipšic) poverený predsedom BR SR; ďalšími členmi sú minister obrany, minister vnútra, minister financií, minister zahraničných vecí a traja členovia vymenovaní prezidentom na návrh predsedu vlády, v súčasnosti sú nimi minister hospodárstva, minister dopravy, pôšt a telekomunikácií a riaditeľ Slovenskej informačnej služby. BR rozhoduje v zbore; na prijatie uznesenia je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých jej členov. Nie je však vylúčené, že okolnosti znemožňujúce činnosť vlády SR nezabránia v činnosti aj BR SR. Ak vláda opätovne začne vykonávať svoju činnosť, na svojej prvej schôdzi schváli alebo zruší uznesenia BR SR.
Bezpečnostná rada SR ako jediný slovenský ústavný orgán je kompetentná prostredníctvom svojho predsedu písomne ukladať úlohy Slovenskej informačnej službe (ďalej len „SIS„) v rozsahu jej pôsobnosti. 7
Niektoré oprávnenia prezidenta, ktoré v zmysle čl. 105 ods. 1 ústavy prechádzajú v čase, keď prezident nemôže vykonávať svoju funkciu na vládu SR,4 prechádzajú v prípadoch vymedzených ústavným zákonom č. 227/2002 Z.z. na BR SR a rada môže ich vykonávaním poveriť svojho predsedu, teda predsedu vlády.
Podľa územného a správneho usporiadania SR zriaďuje ústavný zákon č. 227/2002 Z.z. bezpečnostné rady kraja a okresu, ktoré majú pôsobiť v období „krízovej situácie„, teda v období počas ktorého je bezprostredne ohrozená alebo narušená bezpečnosť štátu. Situácia sa rieši vypovedaním vojny, vyhlásením vojnového, výnimočného alebo núdzového stavu.3
Predsedom bezpečnostnej rady kraja je prednosta krajského úradu a podpredsedom je jeho zástupca. Ďalšími členmi bezpečnostnej rady sú riaditeľ krajského riaditeľstva Policajného zboru SR, riaditeľ územnej vojenskej správy, riaditeľ krajského riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru a predseda vyššieho územného celku. Členovia rady sú vo svojich funkciách nezastupiteľný. Bezpečnostná rada kraja na zabezpečenie plnenia zákonom stanovených úloh ukladá „v období krízovej situácie„ úlohy okresným bezpečnostným radám, iným štátnym orgánom a vyššiemu územnému celku. Bezpečnostná rada kraja zodpovedá za výkon svojej funkcie vláde (Bezpečnostnej rade), ktorá schvaľuje aj vzorový rokovací poriadok pre tieto orgány. Predpokladom pre aktivovanie bezpečnostnej rady kraja je vyhlásenie krízovej situácie (vojna, vojnový stav, výnimočný stav, núdzový stav). Problémy môžu nastať v súvislosti s tým, že právne kompetencie v správe územia boli v pomerne veľkom rozsahu prenesené na obce a vyššie územné celky samosprávy (ďalej len „VÚCS„).8 Predseda VÚCS je iba členom bezpečnostnej rady kraja a úlohy sekretariátu rady plní krajský úrad. V krízovej situácií teda fakticky prechádzajú kompetencie VÚCS opäť na krajský úrad a je otázne ako kvalifikovane budú vykonávané?3 Tiež môže nastať rozpor medzi líniovým riadením štátnych orgánov a ich podriadenosťou bezpečnostným radám kraja a okresu.
Obdobné postavenie má bezpečnostná rada okresu, ktorej predsedom je prednosta okresného úradu a podpredsedom jeho zástupca. Ďalšími členmi sú zástupca Policajného zboru určený riaditeľom krajského riaditeľstva PZ, zástupca Ozbrojených síl SR určený Ministerstvom obrany SR (ďalej len „MO SR„) a riaditeľ okresného riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru. Členom nie je ani jeden zástupca územnej samosprávy. Rada sa zodpovedá krajskej rade a ukladá úlohy iným štátnym orgánom a obciam. Strategické dokumenty neriešia organizáciu bezpečnostných rád po plánovanom zrušení okresných úradov. Na krajskej a okresnej úrovni nie je v bezpečnostných radách zastúpená SIS.
Obce majú právo vlastnými prostriedkami zabezpečovať verejný pokoj a poriadok.9 Na tento účel môžu využiť aj obecnú políciu, ak bola zriadená 10 a neprestala existovať, napríklad v dôsledku povolania jej príslušníkov na výkon vojenskej služby.
V čase vojny a vojnového stavu by bol štát riadený predovšetkým v zmysle ústavy a ústavného zákona č. 227/2002. Môžu byť aktivované PR SR a BR SR. Pôsobili by bezpečnostné rady krajov a okresov.
Výnimočný a núdzový stav sú síce upravené v ústavnom zákone č. 227/2002 Z.z. ale mimo času vojny a vojnového stavu by sa mal štát riadiť v zmysle zákona č. 387/2002 Z.z..11 V čase výnimočného stavu sa môže aktivovať činnosť PR SR a BR SR. V čase núdzového stavu a počas mimoriadnej situácie vyhlásenej v zmysle zákona o civilnej ochrane obyvateľstva6 by mali ďalej pôsobiť NR SR aj vláda SR. Bezpečnostné rady krajov a okresov sa aktivujú v čase výnimočného aj núdzového stavu.
Krízovým riadením mimo času vojny a vojnového stavu je súhrn riadiacich činností orgánov krízového riadenia, ktoré sú zamerané na analýzu a vyhodnotenie bezpečnostných rizík a ohrození, plánovanie, prijímanie preventívnych opatrení, organizovanie, realizácia a kontrola činností vykonávaných pri príprave na krízové situácie a pri ich riešení.11 Orgánmi krízového riadenia sú: vláda SR, prípadne BR SR, ministerstvá a ostatné ÚOŠS, Národná banka Slovenska, krajský úrad, bezpečnostná rada kraja, okresný úrad, bezpečnostná rada okresu a obec. Zákon medzi tieto orgány nezahŕňa ústredný krízový štáb, ktorého predsedom je minister vnútra a koordinuje činnosť krízových štábov vytváraných v pôsobnosti ministerstiev, krajských úradov, okresných úradov a obcí. 12
Nedostatočne je upravená pôsobnosť BR SR v období mieru, ústredného krízového štábu v čase vojny a vojnového stavu a ich vzájomný vzťah. Krízové štáby zriaďujú aj krajské úrady, okresné úrady a obce. Okrem spoločného sekretariátu nie je dostatočne jasný ani vzťah bezpečnostných rád krajov, okresov a krízových štábov krajských a okresných úradov a krízových štábov obcí.13 Pre efektívne riadenie štátu bude v konečnom dôsledku zrejme najdôležitejšia funkčnosť uvedených sekretariátov.
Úspešnosť bezpečnostnej politiky závisí od dobrej organizácie a efektívnosti v konaní najvyšších predstaviteľov a orgánov štátu v rámci kompetencií daných ústavou, ústavnými zákonmi a zákonmi. Preberanie právomocí orgánov a funkcionárov, ktorý ich nevykonávajú resp. nemôžu vykonávať, inými orgánmi a funkcionármi, býva politickým problémom aj bez ďalších rušivých faktorov. Je preto otázne, ako by preberanie právomocí prebiehalo v krízovej situácií. Myslíme si, že prechod právomocí vlády SR na BR SR a právomocí NR SR na PR SR nie je dobre upravený. Podobne ako prechod právomocí orgánov miestnej verejnej správy na krajské a okresné bezpečnostné rady. Náhradné orgány by sa mali konštituovať pred rozpadom štátnej moci a nie až po ňom. Reálnou je podľa nášho názoru hrozba, že v prípade potreby nebude možné zabezpečiť činnosť náhradných ústavných a ďalších orgánov a tým bude ohrozené aj udržanie personálnej a právnej kontinuity štátu.
Získavanie, spracúvanie, zdieľanie a využívanie spravodajských informácií
Kvalifikované riadenie je závislé od kvality, objemu, dostupnosti a efektívnosti využitia informácií. Kvalifikovaná analýza bezpečnostného prostredia (pozri ďalej) závisí od spolupráce nasledovných štátnych orgánov: Ministerstvo zahraničných vecí SR (ďalej len „MZV SR„), MO SR, Ministerstvo vnútra SR, Národný bezpečnostný úrad 14, Policajný zbor 15, prokuratúra 16, orgány colnej správy 17, Železničná polícia 18, SIS19, Ozbrojené sily SR, predovšetkým Generálny štáb OS SR20, Vojenská polícia21 a Vojenské spravodajstvo.22 Hlavnú zodpovednosť za tvorbu bezpečnostnej politiky má vláda SR. V čase mieru je poradným orgánom pre otázky bezpečnosti Bezpečnostná rada SR zriadená ústavným zákonom č. 227/2002 Z.z., ktorá si okrem iných má vytvárať aj výbor pre koordináciu spravodajských služieb, ktorého členmi sú minister zahraničných vecí, minister vnútra, minister obrany, riaditeľ SIS, prezident Policajného zboru a riaditelia dvoch zložiek Vojenského spravodajstva, teda Vojenskej spravodajskej služby a Vojenského obranného spravodajstva.23 Výbor však nemá riadiacu právomoc voči spravodajským službám. MO SR sa má v zmysle zákona podieľa na vyhodnocovaní vojensko-politickej situácie v spolupráci s MZV SR.24 V oblasti vyhodnocovania vojensko - politickej situácie vo svete pre potreby štátnych orgánov SR by teda malo mať významné postavenie MZV SR, aj keď ministrovi zahraničných vecí nie je, na rozdiel od ministra obrany, podriadená žiadna spravodajská služba. V zmysle svojho štatútu MZV SR zabezpečuje a poskytuje vláde SR, NR SR, prezidentovi SR a v rámci koordinácie zahraničnej politiky aj ministerstvám a ostatným ústredným orgánom štátnej správy informácie a analýzy z oblasti zahraničnej politiky a medzinárodných vzťahov. Tiež koordinuje a vyhodnocuje v príslušnom rozsahu informácie a aktivity ostatných rezortov spojené s presadzovaním zahraničnopolitických záujmov SR.25 Na plnenie týchto úloh má MZV SR k dispozícií odborné politické útvary v ústredí a sieť zastupiteľských úradov v zahraničí. Pri MZV SR bolo v zmysle uznesenia vlády zriadené aj Dočasné situačné centrum SR (SITCEN SR), ako monitorovací, analytický a poradný orgán vlády SR, ktorý by sa mal zaoberať krízovými situáciami mimo územia SR, predvídať ich vývoj a dosah na záujmy SR a navrhovať vláde konkrétne opatrenia.26 Rozsah jeho pôsobnosti limituje fakt, že existuje iba na základe uznesenia vlády a jeho možnosti voči orgánom, ktoré boli zriadené zákonmi limitujú platné právne predpisy. Zrejme aj preto sa jeho činnosť však považuje za nedostatočnú a odporúča sa zriadiť takýto orgán zákonom ako stály.27 Efektívne riadenie štátu závisí predovšetkým od schopností a zodpovednosti jeho predstaviteľov a všetkých funkcionárov vo svojom konaní a až potom od existencie stálych alebo nestálych úradov, komisií, výborov atď.
SIS poskytuje NR SR, prezidentovi SR, a vláde SR „informácie významné pre ich činnosť a rozhodovanie; Policajnému zboru, prokuratúre a iným orgánom sa poskytujú informácie v nevyhnutnom rozsahu, potrebnom na zamedzenie protiprávnej činnosti.„28 Informácie získané Vojenským spravodajstvom, „ktoré sú významné pre ich rozhodovanie a činnosť, poskytuje minister obrany NR SR, prezidentovi SR, vláde SR a prípadne aj ďalším orgánom, ak ich potrebujú na zamedzenie protiprávnej činnosti.„29 Výber informácií poskytovaných z činnosti spravodajských služieb najvyšším orgánom a predstaviteľom štátu teda vykonávajú riadiace orgány týchto služieb a informácie sa poskytujú iba na splnenie účelu vyjadreného v zákonoch, ktorými boli služby zriadené. Širšie oboznamovanie sa a ďalšie spracúvanie týchto informácií v analýzach by mohlo byť porušením príslušných právnych predpisov, čo zmenšuje ich význam. Zrejme jedine spravodajské služby môžu v súčasnosti sústreďovať a ďalej spracúvať všetky informácie získané slovenskými štátnymi orgánmi. Rozhodovanie založené na nepretržitom sledovaní a vyhodnocovaní bezpečnostnej situácie v štáte a vo svete je teda výrazne limitované nesúladom medzi rozsahom právnych oprávnení a povinností pri získavaní a vyhodnocovaní informácií. V súvislosti s plánovaným vstupom do Organizácie Severoatlantickej zmluvy bude nevyhnutné celý systém prehodnotiť v záujme zabezpečenia efektívnej spolupráce, výmeny a spracúvania informácii s členskými štátmi tejto organizácie. Ako sme už uviedli navrhuje sa zriadenie stáleho SITCEN SR. Nie je celkom jasné či bude riadiacim orgánom spravodajských služieb alebo iba medzičlánok medzi nimi a riadiacimi orgánmi štátu. Po vyriešení problémov na ústrednej úrovni bude potrebné vybudovať celoštátny komunikačný a informačný systém, ktorý bude poskytovať oporu systému krízového riadenia štátu.
Všestranná príprava štátu na obranu je určite veľmi dôležitá. Avšak bez ohľadu na dobrú organizáciu, kvalitu všetkých zúčastnených zložiek a orgánov, vojenského plánovania a výšku výdavkov na zbrojenie sa SR vzhľadom na svoju veľkosť, polohu a vojenskú silu nemôže ubrániť rozsiahlemu vojenskému útoku.
Aktívna a cieľovo orientovaná zahraničná politika je podmienkou existencie SR
Zmyslom politiky SR je presadzovaním štátnych záujmov ovplyvňovať transformáciu politických, právnych a hospodárskych štruktúr na štátnom území aj mimo neho. Vznik aj prvých desať rokov existencie samostatnej SR spadalo do časového obdobia pomernej stability v priestore západnej a strednej Európy, ktorá nebola výraznejšie narušená ani v dôsledku rozvratu na území bývalej Socialistickej federatívnej republiky Juhoslávie a bývalej vojenskej „superveľmoci„ Zväzu sovietskych socialistických republík (ďalej len „ZSSR„). Otázne je či bola stabilita v našom najbližšom okolí aj výsledkom zahraničnej politiky SR a aký je vôbec náš potenciál v takomto pôsobení?
Vzhľadom na to, že SR nemá priame záujmy, ktorých realizácia by bola podmienená použitím sily alebo jej hrozbou, je ideálnym prostredím na realizáciu jej štátnej politiky mier a stav bezpečnosti v strednej Európe aj vo všetkých ostatných záujmových sférach vo svete.
Ochrana a reprezentácia záujmov štátu a občanov by sa mala odrážať v systéme bezpečnostnej politiky SR30, ktorej zmyslom je udržať a v prípade narušenia obnoviť stav svojej bezpečnosti.2 SR nie len, že nemá expanzívne záujmy a zámery, nemá ani dostatočnú vojenskú silu na ich prípadnú realizáciu, vojenskú ochranu a presadzovanie svojich záujmov vo svete a, žiaľ ani na samostatnú obranu v prípade rozsiahlejšieho vojenského konfliktu. Ohrozenosť fyzickej existencie štátu v dôsledku nedostatočnej vojenskej sily vyvoláva zvýšenú potrebu zaistenia jeho postavenia vo svetových štruktúrach s využitím nástrojov medzinárodného práva a diplomacie a rozšírenie systému bezpečnostnej politiky o silnú zahranično-politickú dimenziu. Medzi základné nástroje zahraničnej a bezpečnostnej politiky patrí: nepretržitá kvalifikovaná analýza bezpečnostného prostredia SR a efektívny podiel na jeho formovaní; udržiavanie schopnosti štátu predchádzať, minimalizovať a odstraňovať bezpečnostné riziká, bezpečnostné ohrozenia a riešiť krízové situácie; schopnosť štátnych orgánov prijímať primerané a včasné odpovede na bezpečnostné výzvy; bezpečnostný systém štátu schopný spolupráce s obdobnými systémami vyspelých demokratických štátov, potencionálnych spojencov31 a medzištátna zmluvná základňa zodpovedajúca záujmom štátu. Nevyhnutnou je harmonizácia nástrojov a cieľov v systéme zahraničnej a bezpečnostnej politiky, ktorej zmyslom musí byť sústavné vytváranie a udržiavanie vzťahov, prostredníctvom ktorých sa presadzujú záujmy SR vo svete. Tieto vzťahy majú často písomnú zmluvnú podobu a štát ich nadväzuje s inými štátmi, ktoré akceptujú alebo priamo podporujú jeho existencie a postavenie. Svoju existenciu si štát potvrdzuje aj členstvom v medzinárodných organizáciách, kde zároveň nachádza priestor na presadzovanie svojich záujmov. Z medzinárodných zmlúv majú mimoriadny význam zmluvy so susednými štátmi o stanovení štátnych hraníc, preto, že fyzicky vymedzujú územie štátu.32 Je preto životným záujmom SR budovať čo najlepšie vzťahy so susednými štátmi a texty zmlúv sústavne potvrdzovať dobrou a systematickou spoluprácou vo všetkých smeroch.
Od svojho osamostatnenia v r. 1993 je SR členom Organizácie spojených národov (ďalej len „OSN„), ktorá sa okrem iného ako organizácia kolektívnej bezpečnosti usiluje o podriadenie vojenskej sily záujmom udržania mieru a stability vo svete. Článok 51 Charty OSN z r. 1945 priznáva členovi OSN právo na individuálnu alebo kolektívnu sebaobranu v prípade ozbrojeného útoku s podmienkou rešpektovania ustanovení charty, ktorá uprednostňuje mierové riešenie sporov.
SR usiluje o členstvo v Európskom spoločenstve (ďalej len „ES„), resp. v Európskej únii (ďalej len „EÚ„). V zmysle čl. 7 ods. 2 ústavy môže SR medzinárodnou zmluvou, ktorá bola ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, alebo na základe takejto zmluvy preniesť výkon časti svojich práv na ES a EÚ. Ako člen EÚ bude SR zaviazaná realizovať spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku (SZBP) tohto v podstate konfederatívneho zoskupenia .33 Problém môže nastať v tom, že samotné členské štáty EÚ sa v rámci SZBP zhodli iba na všeobecných princípoch a na pomerne komplikovaných procesných zásadách, ktoré v kritických obdobiach nedodržiavajú. SR tak bude musieť realizovať svoju zahraničnú politiku v rámci a prostredníctvom akéhosi permanentného a zložitého „európskeho kongresu„. Skutočnosť, že z EÚ sa v skutočnosti nedá právne vystúpiť však zafixuje slovenskú štátnosť v rámci väčšieho celku a uľahčila by aj udržanie kontinuity štátu v prípade ohrozenia jeho fyzickej existencie.
SR nie je členom žiadnej obrannej koalície a nemá uzatvorené žiadne dvojstranné alebo viacstranné dohody s inými štátmi o spoločnej obrane.34 V zmysle čl. 7 ods. 3 ústavy sa „SR môže s cieľom zachovať mier, bezpečnosť a demokratický poriadok, za podmienok ustanovených medzinárodnou zmluvou zaradiť do organizácie vzájomnej kolektívnej bezpečnosti.„ SR už je členom Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (ďalej len „OBSE„), ktorá ako inštitúcia kooperatívnej bezpečnosti vytvára základné normy správania sa štátov. SR sa stala členom OBSE už skoro desať rokov pred nadobudnutím účinnosti citovaného ustanovenia ústavy. Členstvo v OBSE, jedinej bezpečnostnej organizácii, kde má SR rovnoprávne postavenie, sa však nepovažuje za dostatočnú záruku bezpečnosti. Uvedené ústavné ustanovenie má umožniť plánovaný vstup do Organizácie Severoatlantickej zmluvy, ktorý bude mať dopad medzinárodnoprávny aj vojensko-strategický. Severoatlantická zmluva sa odvoláva na Chartu OSN a deklaruje záujem na stabilite a prosperite v severoatlantickej oblasti. Článok 5 sa odvoláva na právo individuálnej a kolektívnej sebaobrany proti ozbrojenému útoku v zmysle čl. 51 Charty OSN. SR považuje Organizáciu Severoatlantickej zmluvy za jedinú efektívnu organizáciu schopnú garantovať bezpečnosť a mierový život v Európe. Plnohodnotné členstvo SR v tejto organizácií je súčasťou životných záujmov SR, pretože predstavuje optimálny spôsob zaručenia jej bezpečnosti a obrany.35 Spojené štáty americké ako najsilnejšia mocnosť Organizácie Severoatlantickej zmluvy podporované Veľkou Britániou už v niekoľko ročnom období na prelome 20. a 21. storočia presadzujú a vyžadujú hrozbu silou a použitie sily v rámci sporného preventívneho vojenského útoku voči Irackej republike, označenej za „darebácky štát„ podozrivý z hromadenia zbraní hromadného ničenia, ignorovania rezolúcií OSN o potrebe likvidácie týchto zbraní a z potencionálneho ohrozenia bezpečnosti.36 Takáto politika môže zmeniť charakter organizácie z organizácie vzájomnej kolektívnej bezpečnosti na vojenský blok, ktorý aj bez priameho ohrozenia presadzuje svoje záujmy vojenskou silou.
Do predpokladaných akcií týkajúcich sa Irackej republiky vyslala začiatkom r. 2003 vojenskú jednotku aj SR. Ustanovenia o použití Ozbrojených síl SR v právnych predpisoch SR však podľa nášho názoru neumožňujú ich bojové nasadenie v zahraničí, ak už pred tým nedošlo k vojenskému konfliktu alebo porušeniu medzinárodného práva a nasadenie OS SR nesmeruje priamo k potlačeniu agresora, nastoleniu stability a nie je v súlade s princípmi medzinárodného práva, k obnove ktorých musí smerovať.5
Bolo by samozrejme ideálne, ak by viacero štátov, predovšetkým susedné štáty a štáty so silným postavením v OSN, EÚ, OBSE a Organizácií severoatlantickej zmluvy považovali existenciu SR za svoj životný záujem hodný politického angažovania sa a obrany aj vojenskou silou. Vzťahy spojené s členstvom v týchto organizáciách však môžu byť aj protichodné a nemusia sa všetky udržať v procese vyjasňovania reálneho stavu mocenskej rovnováhy, či prevahy vo svete. Bezpečnosť štátu nie je stav, ktorý by bolo možné raz a navždy nastoliť ale želaný výsledok trvalej, systematickej a inteligentnej politiky.
Problémy, ktoré nie sú ani teoreticky vyriešené
V súčasnom geopolitickom postavení, keď je SR viac ako na 90 % obklopená krajinami Severoatlantickej zmluvy a Európskej únie je pravdepodobnosť vonkajšieho vojenského ohrozenia SR nízka.37 Táto pravdepodobnosť by mohla vzrásť jedine v dôsledku mimoriadnej konsolidácie sily v priestore bývalého ZSSR, v dôsledku zásadnej zmeny v politike susedných a blízkych štátov, vrátane súčasných členov Organizácie Severoatlantickej zmluvy a EÚ alebo zásadnej zmeny v zahraničnej a bezpečnostnej politike SR, ktorá by spôsobila také zhoršenie postavenia a vzťahov SR v Európe a vo svete, že by bola chápaná ako ohrozenie mieru, stability a bezpečnosti. Extrémny rozvrat v priestore bývalého ZSSR by vzhľadom na sústredený vojenský zbrojný arzenál spôsobil síce možno vojensky neorganizované ale napriek tomu veľmi vážne ohrozenie. Krízový manažment štátu preto musí byť vytvorený ako univerzálny a schopný reakcie aj na meniacu sa situáciu, ako v centre tak aj na lokálnej úrovni. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že by bolo potrebné venovať viac priestoru definovaniu konkrétnych situácii v ktorých by prichádzalo do úvahy vypovedanie vojny, vyhlásenie vojnového stavu alebo vyslanie OS SR mimo územia SR, napr. ohrozenie niektorého zo susedných štátov alebo iné ohrozenie existenčných záujmov SR.5
Boj proti terorizmu a zákroky proti iným, nie priamo vojenským ohrozeniam vyvolávajú potrebu spolupráce s policajnými a spravodajskými zložkami iných štátov, ktorá by mohla byť spojená aj s ich pôsobením na našom území. Žiadne právne predpisy však neumožňujú udeliť im na takéto pôsobenie súhlas našich orgánov.
Aj v prípade bezprostrednej hrozby alebo priamej ozbrojenej agresie sa považuje za potrebné zachovať funkčnosť štátnej správy, orgánov samosprávy a fungovanie vojnového hospodárstva štátu.38 V prípade evakuácie slovenských orgánov verejnej moci vykonávajú správu územia ozbrojené sily. 39
Z vojensko-strategického hľadiska by mohlo byť závažným problémom, že operačné možnosti ozbrojených síl na území SR im v prípade rozsiahleho vojenského útoku prakticky neumožnia ubrániť celé územie štátu alebo dokonca ani jeho časť. V takomto prípade by štátnym orgánom nebolo umožnené pôsobiť na území SR ani na náhradnom mieste tak, ako to predpokladajú príslušné právne predpisy a strategické dokumenty40 a správa územia by prešla do rúk okupačnej moci.
Napriek historickým skúsenostiam z uplynulého 20. storočia sa teda nepredpokladá opakovanie okupácie časti alebo celého štátneho územia cudzou mocou a úplné znemožnenie činnosti ústavných orgánov na štátnom území SR. Ak by nebolo v súvislosti s takouto hrozbou evakuované aj obyvateľstvo bolo by vhodné zabezpečiť fungovanie aspoň niektorých zložiek integrovaného záchranného systému aj na okupovanom území.41 Ich stiahnutie či zánik a ponechanie obyvateľstva na okupovanom území by prenechávalo celú zodpovednosť za pomoc v tiesni na okupačnej moci. Pre prípad evakuácie z veľkej časti štátneho územia sa neuvažuje o spolupráci so susednými štátmi.
Možno tiež nastoliť otázku či je štát hodnotou sám o sebe alebo jeho hodnota závisí od miery prospechu a úžitku, ktorý prináša pre svojich občanov a ostatné štáty. Druhá časť otázky je pravidelne nastoľovaná a riešená v procese svetovej politiky. Na prvú časť otázky môžeme v súvislosti s bezpečnosťou štátu položiť protiotázku či má teda štát testovať svoju hodnotu a pripravovať podmienky na realizáciu práva občanov „postaviť sa na odpor proti každému, kto by odstraňoval demokratický poriadok základných ľudských práv a slobôd uvedených v tejto ústave, ak činnosť ústavných orgánov a účinné použitie zákonných prostriedkov sú znemožnené„. Bola by to tiež príležitosť na zmysluplný dialóg s občanmi o tom či podporujú spoločenský systém a štát v ktorom žijú a boli by ochotní ho aj brániť.42
Nerieši sa problém kontinuálneho pôsobenia slovenských štátnych orgánov v ilegalite a v emigrácii, problém spätného vojenského dobytia územia, opätovnej okupácie slovenskou štátnou mocou, obnovy právneho stavu „status quo ante„ a zabezpečenie právnej kontinuity štátu a ústavného zriadenia. V tejto súvislosti možno položiť otázku ako by slovenské orgány mohli zabrániť, okrem vzývania medzinárodného práva, vykonaniu neslobodných volieb pod kontrolou okupačnej moci a konštituovaniu nových ústavných orgánov.
Neuvažuje sa ani o zničení alebo evakuácii závažných dokumentov a evidencií z pôsobnosti najvyšších politických, vojenských, spravodajských a bezpečnostných orgánov mimo územia štátu tak, aby neboli zneužité proti záujmom štátu a občanov SR.*
V situácii okupácie časti alebo celého územia by bolo aktuálnym pôsobenie príslušníkov ozbrojených síl, spravodajských služieb alebo policajného zboru na okupovanom území, resp. v tyle nepriateľa, s čím strategické dokumenty nepočítajú.
V prípade bezprostrednej hrozby alebo priamej ozbrojenej agresie voči SR sa v oblasti zahraničnej politiky vyžaduje „pokračovať v diplomatických aktivitách s cieľom informovať o situácií a získať medzinárodnú podporu a pomoc, hľadať možnosti zastaviť ozbrojenú agresiu voči SR a riešiť ju mierovými prostriedkami.43 Osud štátu by teda bol do značnej miery v rukách vykonávateľov zahraničnej politiky.
Už sme vyslovili pochybnosť o možnostiach konštituovania sa a pôsobenia PR SR a BR SR ako provizórnych ústavných orgánov. To, že činnosť NR SR a vlády SR je znemožnená nemá kto konštatovať; prezident ani predseda NR SR nemajú právo v krátkej lehote rozpustiť, resp. odvolať nefunkčnú NR SR a vládu SR a umožniť tak utvorenie PR SR a BR SR. Prezident má iba právo záväzne navrhovať zvolanie BR SR.44 Ak by sa však chcela ujať ústavných právomocí vlády musela by na tomto rokovaní konštatovať jej nefunkčnosť, na čo jej zákon nedáva priame zmocnenie.45 Tiež nie je isté či by tieto orgány boli schopné efektívne vykonávať svoju činnosť v podobe prepísanej ústavným zákonom. Vzhľadom na význam zahraničnej politiky pre existenciu malého štátu by bolo možné uvažovať o rozšírení ústavných orgánov zriaďovaných v čase ohrozenia štátu o predstaviteľov SR so sídlom v zahraničí, ktorí by boli mimo akútneho ohrozenia a mohli by konať v záujme SR v oblasti diplomatických vzťahov, tak ako to vyžaduje citovaná Obranná stratégia36. Konkrétne členmi súčasnej BR SR, ako výkonného ústavného orgánu, by sa mohli stať šiesti veľvyslanci - vedúci misií SR pri Organizácii spojených národov so sídlom v New Yorku, Ženeve a vo Viedni, Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe so sídlom vo Viedni, Organizácii Severoatlantickej zmluvy so sídlom v Bruseli a pri Európskom spoločenstve so sídlom v Bruseli, ktorých vymenúva prezident SR. Títo experti na bezpečnostnú problematiku a vysokí štátni funkcionári by ako členovia krízového ústavného orgánu tiež mohli byť priamo zákonom zaviazaní urobiť v prípade závažného ohrozenia, destabilizácie alebo okupácie štátu konkrétne opatrenia a to aj bez ohľadu na príkazy z ústredia, ktoré by už mohli byť vydávané pod tlakom okupačnej moci.
Bratislava 21. 3. 2003
Publikované v časopise Vojenské obzory, roč. 9, číslo 2/2003 (vyšlo až začiatkom r. 2004).
Poznámky:
1. Bezpečnostná stratégia SR schválená uznesením NR SR č 1312 z 27. 3. 2001 na stranách 3 a 4 definuje životné záujmy SR, ktoré vychádzajú zo základných dlhodobých potrieb a majú rozhodujúci význam pre zaručenie života a bezpečnosti občanov, existenciu a fungovanie štátu (zaručenie bezpečnosti SR, jej štátnej suverenity, územnej integrity a kultúrnej identity; zachovanie a rozvoj demokratických základov štátu, jeho vnútornej bezpečnosti a poriadku, ochrany života a zdravia občanov; zabezpečenie trvalo udržateľného hospodárskeho, sociálnej, environmentálneho a kultúrneho rozvoja spoločnosti, spolu s ochranou dôležitých infraštruktúr štátu a životného prostredia; zachovanie mieru a stability v strednej Európe spojené s rozširovaním zóny demokracie, bezpečnosti a prosperity, vrátane plnohodnotného členstva SR v Severoatlantickej aliancii a Európskej únii) a dôležité záujmy SR, ktoré vytvárajú širšie predpoklady na realizáciu životných záujmov tým, že ovplyvňujú medzinárodné i vnútorné podmienky (udržanie mieru a stability vo svete a predchádzanie napätiam a krízam, prípadne ich včasné a efektívne riešenie mierovými prostriedkami; dobré vzťahy s bezprostrednými susedmi a rozvoj všetkých foriem vzájomne výhodnej regionálnej spolupráce; vnútropolitická stabilita založená na zodpovedajúcej celospoločenskej zhode v otázkach životných a dôležitých záujmov SR; dosiahnutie dynamického prechodu ekonomiky SR na ekologicky vyváženejšiu, výkonnejšiu a zdrojovo diverzifikovanú trhovú ekonomiku schopnú primerane uspokojovať potreby občanov; zaručenie sociálneho zmieru a stability v spoločnosti založenej na rešpektovaní rovnosti práv všetkých obyvateľov bez rozdielu politickej príslušnosti, náboženského vyznania, pohlavia, rasy, príslušnosti k rôznym národnostným č i sociálnym skupinám; dosiahnutie environmentálnej bezpečnosti v rámci vnútorných a medzinárodných štruktúr.
2. Bezpečnosť je stav, v ktorom je zachovaná vnútorná bezpečnosť a poriadok, suverenita a integrita, demokratické základy štátu a v ktorom je chránené životné prostredie. Bezpečnostná stratégia SR, s. 1. V zmysle čl. 1 ods. 3 ústavného zákona č. 227/2002 Z.z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu je bezpečnosť stav, v ktorom je zachovávaný mier a bezpečnosť štátu, jeho demokratický poriadok a zvrchovanosť, územná celistvosť a nedotknuteľnosť hraní štátu, základné práva a slobody a v ktorom sú chránené životy a zdravie osôb, majetok a životné prostredie.
3. Ústavný zákon č. 227/2002 Z.z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu, čl. 2 ods. 1, čl. 3 ods. 1, č40. l. 4 ods. 1, čl. l. 5, čl. 9, ods. 3, čl. 10 ods 3, čl. 1 ods. 4.
4. V zmysle článku 105 odsek 1 ústavy platí, že : „Ak nie je prezident zvolený alebo ak sa funkcia prezidenta uvoľní a ešte nie je zvolený nový prezident, alebo ak bol zvolený nový prezident, ale ešte nezložil sľub, alebo ak prezident nemôže svoju funkciu vykonávať pre závažné dôvody, oprávnenia prezidenta podľa čl. 102 ods. 1 písm. a), b), c), n) a o) prechádzajú na vládu Slovenskej republiky. Vláda môže v tom čase poveriť svojho predsedu vykonávaním niektorých právomocí prezidenta. Na predsedu vlády prechádza v tom čase hlavné velenie ozbrojených síl (oprávnenie prezidenta podľa čl. 102 ods. 1 písm. k)). Oprávnenia prezidenta podľa čl. 102 ods. 1 písm. d), g), h), l), m), s) a t) prechádzajú v tom čase na predsedu Národnej rady Slovenskej republiky. Toto ustanovenie nadobudne účinnosť 1. 7. 2001.„
5. Ozbrojené sily SR sú rozhodujúcou zložkou obranného systému štátu; majú prvoradú zodpovednosť za obranu krajiny pred všetkými vojenskými ohrozeniami, zodpovednosť za prípadné prispievanie k celému rozsahu poslaní aliancie a za poskytovanie podpory orgánom verejnej moci pri všetkých nevojenských ohrozeniach štátu. Vojenská stratégia SR schválená uznesením NR SR č. 1697 z 25. 10. 2001, s. 8,9.
V zmysle čl. 119 písm. o) má vláda právo rozhodovať v zbore „o vyslaní ozbrojených síl mimo územia SR na účel humanitárnej pomoci, vojenských cvičení alebo mierových pozorovateľských misií, o súhlase s prítomnosťou zahraničných pozorovateľských misií, o súhlase s prítomnosťou zahraničných ozbrojených síl na území SR na účel humanitárnej pomoci, vojenských cvičení alebo mierových pozorovateľských misií, o súhlase s prechodom zahraničných ozbrojených síl cez územie SR.„
V zmysle čl. 119 písm. p) má vláda právo rozhodovať v zbore „o vyslaní ozbrojených síl mimo územia SR, ak ide o plnenie záväzkov z medzinárodných zmlúv o spoločnej obrane proti napadnutiu, a to najdlhšie na čas 60 dní; toto rozhodnutie vláda bezodkladne oznámi NR SR.„
V zmysle čl. 86 písm. k) patrí do pôsobnosti NR SR „vysloviť súhlas na vyslanie ozbrojených síl mimo územia SR, ak nejde o prípad uvedený v čl. 119 písm. p).„
V zmysle čl. 86 písm. l) patrí do pôsobnosti NR SR „vysloviť súhlas s prítomnosťou zahraničných ozbrojených síl na území SR.„
Ozbrojené sily je možné v zmysle § 4 ods. 4 zákona č. 321/2002 Z.z. o ozbrojených silách použiť iba na: ochranu štátnej hranice SR, ochranu stavieb a budov, ktoré boli určené rozhodnutím vlády SR ako objekty osobitnej dôležitosti alebo ďalšie dôležité objekty na obranu štátu; odstraňovanie následkov výnimočného stavu alebo núdzového stavu a na riešenie mimoriadnych udalostí; boj proti terorizmu; pátranie po lietadlách a pri záchrane ľudských životov; zabezpečnie leteckej prepravy ústavných činiteľov určených vládou, zabezpečenie leteckej zdravotníckej prepravy.
V rozpore s ustanovením § 4 ods. 4 zákona č. 321/2002 Z.z. je § 12 tohto zákona, podľa ktorého možno ozbrojené sily vyslať do zahraničia na účely humanitárnej pomoci; vojenského cvičenia, mierovej pozorovateľskej misie; vojenskej operácie a plnenie záväzku z medzinárodnej zmluvy o spoločnej obrane proti terorizmu.
Vojenskú operáciu mimo územia SR definuje § 12 ods. 1 písm. f) zákona č. 321/2002 Z.z. ako „činnosť vojenských jednotiek, vojenských útvarov, vojenských zväzkov, vojenských zväzov ozbrojených síl, ktoré sú vyzbrojené vojenskými zbraňami a vojenskými zbraňovými systémami, príslušnou bojovou technikou a logistickým zabezpečením, ktoré sa uskutočňuje pod velením medzinárodnej vojenskej organizácie spoločne s ozbrojenými silami iných štátov v súlade s medzinárodným právom na účely predchádzania ozbrojeným konfliktom, dosiahnutia mieru a jeho udržania na území ohrozenom alebo postihnutom ozbrojeným konfliktom.
Podľa Obrannej stratégie SR schválenej uznesením NR SR č. 1424 z 25. 5. 2001 „Okrem obrany a ochrany svojich životných záujmov a plnenia medzinárodných záväzkov v mierových a humanitárnych aktivitách nemá SR iné dôvody na použitie svojich ozbrojených síl„. Obranná stratégia SR, s. 8.
Charta Organizácie spojených národov z r. 1945 vyžaduje využitie rozsiahlych mierových postupov pred tým, než Bezpečnostná rada v zmysle čl. 42 môže dať súhlas s vojenskými akciami proti niektorému štátu. Ustanovenia Charty by mali členské štáty nadradiť nad všetky svoje ostatné zmluvné záväzky a záujmy.
6. Zákon č. 42/1994 Z.z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov, § 8 ods. 2.
7. Zákon č. 46/1993 Z.z. o Slovenskej informačnej službe v znení neskorších predpisov, § ods. 3.
8. Zákon č. 416/2001 Z.z o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a na vyššie územné celky v znení zákona č. 567/2001 Z.z. a zákona č. 184/2002 Z.z. Tento zákon v § 3 písm. d) ustanovil, že samosprávne kraje majú súčinnosť s orgánmi miestnej štátnej správy na úseku civilnej ochrany pri vypracúvaní analýzy územia kraja z hľadiska možných mimoriadnych udalostí, plánovaní a zabezpečovaní evakuácie, koordinácie prípravy obyvateľstva na sebaobranu a vzájomnej pomoci obcami, výchovnej a propagačnej činnosti; vedú potrebnú dokumentáciu v civilnej ochrane a majú podiel na tvorbe a uskutočňovaní úloh integrovaného záchranného systému.
Zákon č.42/1994 Z.z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov bol novelizovaný zákonom č. 416/2001 Z.z., čl. VI. § 14a tak, že samosprávny kraj v rámci svojej samosprávnej pôsobnosti poskytuje krajskému úradu podklady potrebné na vypracovanie analýzy územia kraja a podklady na vypracovanie plánov ochrany obyvateľstva z hľadiska možným mimoriadnych udalostí, spolupracuje s orgánmi štátnej správy a obcami pri plánovaní a zabezpečovaní evakuácie na svojom území a spolupracuje s inými samosprávnymi krajmi, poskytuje krajskému úradu údaje o zariadeniach civilnej ochrany a spolupracuje s orgánmi štátnej správy a obcami pri plánovaní a riešení ukrytia obyvateľstva, príprave na civilnú ochranu.
9. V zmysle § 4 ods. 3 písm. m) zákona č. 369/1990 o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov obec „zabezpečuje verejný poriadok v obci; nariadením môže ustanoviť činnosti, ktorých vykonávanie je zakázané alebo obmedzené na určitý čas alebo na určitom mieste.„
V zmysle § 6 ods. 1 a 2 môže obec vo veciach územnej samosprávy, ako aj vo veciach výkonu prenesenej štátnej správy vydávať všeobecne záväzné nariadenia.
10. Zákon č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii v znení neskorších predpisov. Príslušníci OP sú v pracovnoprávnom vzťahu k obci.
11. Zákon č. 387/2002 o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu.
12. Ústredný krízový štáb zriaďuje vláda v zmysle § 4 ods. 2 zákona č. 387/2002 Z.z o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu. Štatút ústredného krízového štábu schválila vláda SR svojim uznesením č. 1013 zo 4. 9. 2002. Predsedom štátu je minister vnútra, podpredsedami minister zahraničných vecí a minister obrany. Úlohy sekretariátu plní Ministerstvo vnútra SR.
13. Krajské a okresné úrady zriaďujú osobitné útvary v priamej podriadenosti prednostu. Tieto útvary plnia aj úlohy sekretariátu krízového štábu a sekretariátu bezpečnostnej rady.
§ 8 ods. 2 a § 9 ods. 2 zákona č. 387/2002 Z.z. o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu.
14. Zriadené v zmysle zákona č. 575/2001 Z.z. o organizácii činnosti vlády organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov.
15. Zriadený zákonom č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov.
18. Zriadená zákonom č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre.
19. Zriadené zákonom č. 240/2001 Z.z. o orgánoch štátnej správy v colníctve v znení zákona č. 422/2002 Z.z.
18. Zriadená zákonom č. 57/1998 Z.z. o Železničnej polícií v znení neskorších predpisov.
19. Zriadená zákonom č. 46/2993 Z.z. o Slovenskej informačnej službe v znení neskorších predpisov.
20. Zriadené zákonom č. 321/2002 Z.z. o ozbrojených silách Slovenskej republiky.
21. Zriadená zákonom č. 124/1992 Zb. o Vojenskej polícii v znení zákona č. 422/2002 Z.z.
22. Zriadené zákonom č. 198/1994 Z.z. o Vojenskom spravodajstve
23.Rokovací poriadok (vrátane zloženia) výboru neschválila Bezpečnostná rada SR ale vláda SR svojim uznesením č. 27 z 15. 1. 2003. BR SR má ešte mať Výbor pre zahraničnú politiku (uznesenie vlády SR č. 26 z 15. 1. 2003), Výbor pre obranné plánovanie a Výbor pre civilné núdzové plánovanie.
24. V zmysle § 7 ods. písm. e) zákona č. 319/2002 Z.z. o obrane SR.
25. Štatút MZV SR bol schválený uznesením vlády SR č. 147 z 3. 3. 1998.
26. Dočasný SITCEN SR bol vytvorený ministrom zahraničných vecí pri MZV SR na základe uznesenia vlády č. 1081 z 20. 12. 2000, ktorým bol schválený jeho štatút. Štatút zaväzuje spravodajské služby poskytovať informácie „v súlade s platnými predpismi„. „V súlade s platnými predpismi môže SITCEN disponovať iba s časťou informácií, ktoré majú spravodajské služby k dispozícií.Uznesením č. 1098 z 9. 10. 2002 vláda SR schválila Koncepciu bezpečnostného systému SR Dočasný SITCEN by sa mal predbežne ponechať ako medzirezortný koordinačný a poradný orgán vlády SR až do vytvorenia navrhovaného stáleho ústredného SITCEN-u pri Bezpečnostnej rade SR.
27. Úlohou stáleho ústredného SITCEN SR by malo byť nepretržité monitorovanie a hodnotenie situácie, teda vytváranie základného predpokladu pre prijímanie rozhodnutí pri riešení krízových situácií. Správa o audite krízového manažmentu štátu schválená uznesením vlády č. 310 z 27. 3. 2002, s. 8. Koncepcia bezpečnostného systému SR schválená uznesením vlády SR č. 1098 z 9. 10. 2002, s. 20, 26.
28. V zmysle § 2 ods. 4 zákona č. 46/1993 Z.z o SIS.
29. Pozri § 2 ods. 1 až 6 zákona č. 198/201994 Z.z. o Vojenskom spravodajstve.
30. Bezpečnostná politika SR je definovaná ako komplexný súbor cieľov, zásad, postupov a opatrení štátu na zaručenie bezpečnosti štátu a občanov. Okrem obranného rozmeru v sebe integruje zahraničnú, vnútrobezpečnostnú, ekonomickú, sociálnu, environmentálnu a ďalšie dimenzie. Jej účinnosť je podmienená mierou kooperatívnosti štátnych orgánov a orgánov územnej samosprávy, mimovládnych organizácií, právnických osôb a fyzických osôb. Bezpečnostná stratégia SR, s. 7.
31. Bezpečnostná stratégia SR na s. 8 hovorí o uvedených krokoch ako o cieľoch, čo nepovažujeme za celkom vhodné označenie.
32. Štátne hranice Slovenskej republiky so susednými štátmi sú potvrdené v medzinárodných zmluvných dokumentoch. Hranice s Rakúskou republikou v Mierovej zmluve medzi mocnosťami spojenými a združenými a Rakúskom, Saint-German-en Laye 10. 9. 1919, č. 507/1921 Zb. z. a n. a v Zmluve medzi Československou socialistickou republikou (ďalej en „ČSSR„) a Rakúskou republikou o spoločných štátnych hraniciach, Viedeň 21. 12. 1973, č. 95/1975 Zb. Hranice s Maďarskou republikou v Mierovej zmluve medzi mocnosťami spojenými a združenými a Maďarskom, Protokol a Deklarácia zo dňa 4. 6. 1920 (Trianon), č. 102/1920 Zb. z. a n., v Mierovej zmluve s Maďarskom, Paríž 10. 2. 1947, č. 192/1947 Zb., v Zmluve medzi Československou republikou (ďalej len „ČSR„) a Maďarskou ľudovou republikou o úprave režimu na štátnych hraniciach, Praha 13. 10. 1956, č. 8/1958 Zb. a v Zmluve o dobrom susedstve a priateľskej spolupráci medzi SR a Maďarskou republikou, Paríž 19. 3. 1995. Hranice s Ukrajinou v Zmluve medzi ČSR a ZSSR o Zakarpatskej Ukrajine, Moskva 29. 6. 1945, č. 186/1946 Zb. a v Zmluve medzi SR a Ukrajinou o spoločných štátnych hraniciach, Bratislava 14. 10. 1993, č. 1/1995 Z.z. Hranice s Poľskou republikou Rozhodnutím konferencie veľvyslancov o Tešínsku, Orave a Spiši, Paríž 28. 7. 1920, vládna vyhláška č. 20/1925 Zb. z. a n., v Zmluve medzi ČSR a Poľskou ľudovou republikou o konečnom vytýčení štátnych hraníc, Varšava 13. 6. 1958, č. 23/1959 Zb., a v Zmluve medzi SR a Poľskou republikou o spoločnej štátnej hranici, Varšava 6. 7. 1995, č. 69/1996 Z.z. Hranice s Českou republikou v Zmluve medzi SR a Českou republikou o spoločnej štátnej hranici, Židlochovice 4. 1. 1996, č. 274/1997 Z.z.
33. Uznesením č. 172 z 22. 3. 2000 schválila vláda SR vyjednávaciu pozíciu SR pre rokovania s EÚ v kapitole Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika. Deklarovala v nej účasť v medzinárodných rešpektovaných organizáciách, neexistenciu územných sporov so susednými štátmi, pripájanie sa k jednotlivým akciám EÚ a ochotu ukončiť platnosť medzinárodných zmlúv s tretími štátmi, ktoré nie sú v súlade s princípmi SZBP EÚ do dňa svojho vstupu do EÚ
34. To znamená, že zabezpečuje svoju obranu na individuálnom základe, v kombinácií s uplatňovaním práv a povinností členského štátu OSN a aktívnou účasťou v systéme kooperatívnej bezpečnosti v rámci OBSE. Zapája sa do aktívneho dialógu s EÚ o spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politike a spoločnej európskej bezpečnostnej a obrannej politike. Zároveň sa usiluje splniť podmienky riadneho členstva v Organizácii Severoatlantickej zmluvy. Obranná stratégia SR schválená uznesením NR SR č. 1424 z 25. 5. 2001, s. 4. Koncepcia bezpečnostného systému SR schválená uznesením vlády SR č. 1098 z 9. 10. 2002, s. 11.
35. Obranná stratégia SR, s. 4.
36. Spojené štáty americké a Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska sa pri tlaku na Irak v r. 2003 ocitli v nevýhode plynúcej z toho, že sa im v čase 2. svetovej vojny podarilo zabrániť nemecko - irackému spojenectvu. V opačnom prípade by sa mohli snažiť uplatniť obsolétne ustanovenia Charty OSN o „nepriateľských štátoch„.
37. Vojenská stratégia SR schválená uznesením NR SR č. 1697 z 25. 10. 2001, s. 4. Ohrozenie samotnej existencie štátu vo vojenskej oblasti sa považuje za nepravdepodobné. Hrozia však ohrozenia plynúce zo zanedbania príprav na obranu, pašovania a možného použitia zbraní hromadného ničenia a tiež ohrozenia a riziká nevojenského charakteru, predovšetkým masívna nelegálna migrácia, medzinárodný terorizmus a organizovaný zločin, živelné pohromy a priemyselné katastrofy, strata legitimity štátu a rozpad sociálnych štruktúr. Obranná stratégia SR, s.6.
38. Obranná stratégia SR, s. 11.
39. § 4 ods. 7 zákona č. 231/2002 Z.z. o ozbrojených silách Slovenskej republiky.
40. Zákon č. 16/1993 Z.z. o Kancelárii prezidenta SR ustanovuje, že sídlom prezidenta SR je Bratislava. Zákon č. 575/2001 Z.z. o organizácií činnosti vlády a organizácií ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov ustanovuje, že sídlom ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy je Bratislava; sídlom Úradu priemyselného vlastníctva je SR je Banská Bystrica. V čase vojny alebo vojnového stavu sa na zabezpečenie riadenia obrany štátu v zmysle § 2 ods. 4 zákona č. 319/2002 Z.z. o obrane SR vytvára hlavné miesto riadenia obrany štátu, ktoré je určené pre prezidenta SR, predsedu vlády SR, podpredsedu BR SR a členov BR SR. Na zabezpečenie bezproblémového rozvinutia a velenia ozbrojeným silám sa zriaďuje hlavné miesto velenia Ozbrojeným silám SR. Obranná stratégia SR, s. 16. Koncepcia bezpečnostného systému SR, s. 5, 12, 21,29.
41. V zmysle § 8 ods. 1 zákona č. 129/2002 Z.z. o integrovanom záchrannom systéme sú jeho základnými zložkami Hasičský a záchranný zbor a Mestský hasičský a záchranný zbor hlavného mesta SR Bratislavy, záchranná zdravotná služba, útvary Policajného zboru a letecký útvar Ministerstva vnútra SR, útvary civilnej ochrany a kontrolné laboratóriá civilnej ochrany, banská záchranná služba. V zmysle § 9 ods. 1 ostatnými zložkami sú: Ozbrojené sily SR, obecné (mestské) hasičské zbory, závodné hasičské zbory, závodné hasičské útvary, pracoviská vykonávajúce štátny dozor alebo činnosti podľa osobitných predpisov, horská služba a Spolok horských vodcov, jednotky civilnej ochrany, obecná polícia, útvary Železničnej polície, Slovenský Červený kríž, iné právnické a fyzické osoby, ktorých predmetom činnosti je poskytovanie pomoci pri ochrane života, zdravia a majetku.
42. Článok 32 Ústavy SR č. 460/1992 Zb. v znení ústavného zákona č. 244/1998 Z.z., ústavného zákona č. 9/1999 Z.z. a ústavného zákona č. 90/2001 Z.z.
43. Obranná stratégia SR, s. 10, 11.
44. V zmysle čl. 8 ods. 9 písm. a) ústavného zákona č. 227/2002 Z.z. má prezident právo „navrhovať zvolanie BR SR a zúčastňovať sa na jej zasadnutiach; ak prezident navrhne zvolanie BR SR, predseda BR zvolá BR tak, aby sa jej zasadnutie uskutočnilo najneskôr do 48 hodín od okamihu, keď sa o návrhu dozvedel„.
45. Podľa informácie z denníka Pravda zo dňa 21. 3. 2003 zvolal predseda vlády na 20. 3. 2003 Bezpečnostnú radu SR, ktorá v záujme posilnenia bezpečnosti rozhodla o posilnení policajných hliadok vojakmi Ozbrojených síl SR. Stalo sa tak po vojenskom útoku armád Spojených štátov amerických a Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska na Irak. Bola to len novinová správa. Ústavnosť prípadného rozhodnutia Bezpečnostnej rady SR a rokovania vôbec by spochybňoval fakt, že v tom čase nebola znemožnená činnosť vlády SR, ktorá sa aj schádzala na zasadnutiach, napr. 19. 3. 2003, 26. 3. 2003, 27. 3. 2003 atď. Išlo o stretnutie niektorých vedúcich funkcionárov spojené s diskusiou.
*gestapo dostalo jmenné seznamy vojenských rozvědčíků (po obsadení Čiech a Moravy v r. 1939)
Snahy o zlepšenie:
Komentáre