notes.blog.sk

    Zastrelenie jeleňa ja nenazývam vraždou. Mám rád divinový guláš. Kladiem si ale naivnú otázku, kde sa u nás vzali ľudia pre ktorých demokratické voľby znamenajú vstup do koryta v ktorom sa zadarmo žerie, bezplatne zhŕňa  žranie pre ďalších 15 generácií, grgá, chrochtá a grcia.  K tomu si ešte páni politici pridávajú právo zadarmo strieľať trofejnú zver. Poľovníctvo je stará záľuba ale aj povinnosť. Nevieme o tom, že by páni Záhumenský, Hrušovský, Farkas, Simon a  ďalší chodili prikrmovať zver, chodili z pasie do slovenských hôr,  poznali ich a starali sa o ne. Možno tak robili. Určite však vieme, že svoje verejné funkcie znežili na lacné a pritom odporne snobské strieľanie. Neviem ako sa to zhoduje s kresťanským, sociálno-demokratickým a iným presvedčením.  Smutné je to preto, že pekný a zdravý jeleň je ako súčasť prírody určite hodnotnejší než viacerí politici spolu. 7. 11. 2006

Pokračovanie mi zabezpečil spokojný slovenský docent práv, toho času prezident Ivan Gašparovič. Zažiadal sa mu poľovnícky revír po prezidentovi Masarykovi. "Minister poľnohospodárstva by mal nad tým rozmýšľať, aby sa pôvodný revír, ktorý takto patril ešte prezidentovi Masarykovi, opäť dostal do správy prezidentskej kancelárie."  Minister pôdohospodárstva (!) (p. prezident je docentom trestného, nie správneho práva) sa vyjadril, že za Masaryka sa strieľalo (aj) do ľudí a požadovanie revíru od sociálno-ľudovej vlády je trochu chybné. Prezidentov hovorca Trubač k tomu uviedol, že taká poľovačka je štátnou reprezentáciou, p. prezident loví zadarmo na pozvanie GR štátnych lesov a vo vojenskom výcvikovom priestore Lešť z titulu funkcie. (SME 15. 3.2007).

Keďže je deň po (14.3.2007) a bývam neďaleko Martinského cintorína vkladám túto vsuvku. Mal Jozef Tiso poľovnícky revír? Podľa svedectva jednej starej panej chodil v záhrade paláca v Bratislave na prechádzku so srnkou.

Podľa môjho osobného názoru českí politici v r. 1918 predpokladali, že ľuďom bude chýbať postava dôstojného cisára pána Františka Jozefa a tak ho nahradili dôstojným prof. T. G. Masarykom a to aj s atribútmi, ktoré demokratickej hlave štátu snáď ani nepatrili, napr. právo byť volený doživotne, poľovnícky revír a pod. Náš p. prezident prejavil schopnosť vyberať si z histórie a zo súčasnosti iba také príklady, aké sa  mu hodia.  A z povinností tiež. Keby spoň raz podnikol návštevu vo Vojenskom opravárenskom podniku v Novákoch (podobne ako minister Kašický), urobili by si poriadok a nemuselo to možno buchnúť. Lenže on radšej chodí do stráženého vojenského priestoru (lesov) strieľať zver. Zrejme po vyčerpaní reprezentačnej kvóty GR štátnych lesov.

Je otrasné, že už ani chrochtať a grgať sa nehanbia.

15. 3. 2007