Tiso, premiéra v Divadle Aréna dňa 14. 4. 2005. Scenár a réžia Rastislav Ballek, hlavná úloha Marián Labuda.
Recenzia na základe predstavenia dňa 9. 12. 2007. Veľmi pôsobivá inscenácia, ktorá však vyžaduje určité historické znalosti.
Vecné pripomienky:
1. V úvode chýbal prejav v maďarčine, ktorá bola až do r. 1918 Tisovým dôležitým vyjadrovacím aj publikačným nástrojom. Aspoň Otčenáš "Myatyánk, ki vagy a menyegben. Szentelteség meg a te neved..."
2. Jozef Tiso sa narodil 13. 10. 1887 a bol popravený 18. 4. 1947, dožil sa teda veku necelých 60 tich rokov a nemal "cez šesťdesiat", ako si Labuda povzdychol.
3. Podľa svedectiev mal pri sebe veľký strieborný kríž, ktorý mu na šibenici vypadol z ruky a zazvonil na dlážke. Je škoda, že tomuto vzoru nezodpovedá kulisa použitá pri poslednej spovedi.
4. Pokiaľ viem tak slovenskí gardisti nepôsobili priamo v nacistických koncentrákoch. Gardisti strkali ľudí len do vagónov na prevoz dobytka. V scéne strkania do komory mal účinkovať bratský nacistický spojenec z SS.
5. Spomienkové svedectvo príslušného dominikánskeho mnícha (časopis Výber asi z r. 1993) o poslednej spovedi bolo súpisom liturgie a výrazová skratka v inscenácii asi zodpovedá obsahovej prázdnote.
Úvahy:
Prečo si vlastne nacisti na Slovensku vybrali za spojenca stranu, v ktorej mali silné zastúpenie politizujúci katolícky klerici?
Nacistické ľudové hnutie malo k cirkvám skôr odmietavý vzťah. Nacisti vystupovali z cirkvi a samotný Hitler v nej formálne zostal len takticky.
Prichádzam k názoru, že styčným bodom medzi nacionálnym socializmom, ktorý bol všetko možné len nie konzervatívnym smerom a politizujúcim katolicizmom, ktorý tvoril veľkú časť identity HSĽS bol hlúpy antisemitizmus. Antisemitizmus bol iracionálnou politikou, mal síce na Nemcov mobilizačný efekt ale v praktickom vedení vojny skôr prekážal, nehovoriac o možnom mocenskom a vojnovom význame nemeckých židovských nacionalistov, ktorých nacisti odmietli.
Tisov antisemitizmus (v minulosti asi zatlačený do podvedomia) nemal rasový charatker, ale vyvieral z tradičných náboženských, sociálnych i nacionálnych prestáv, predsudkov a skúseností (Kamenec, s. 91). Židovský krčmár agitujúci na slovenskej dedine za maďarónsku vládnu uhorskú stranu bol realitou vykreslenou aj v slovenskej krásnej (neantisemitskej) literatúre. Darební však neboli len židovskí ale aj kresťanskí krčmári a nakoniec za toho Uhorska sa maďarónstvu (prinajmenšom) neprotivil ani Tiso. Tiež by ma zaujímalo čo o Slovákoch vedel pred r. 1918 Vatikán a ako sa pozeral na ich národnostný útlak. A čo pre to urobili slovenskí katolícki kňazi aby vedel. Alebo sa vždy len podriadia, keď sa na nich dupne?
Pokus o definíciu Žida som našiel v denníku Slovák už z r. 1928.
Svojvoľný výklad subordinácie v Tisovom podaní, keď tvrdil, že "Pápežove encykliky a jeho dogmatické alebo morálne učenia sú najvyššie princípy a pápež necháva na vodcov jednotlivých národov, aby ich uplatnili tak, ako to vyžadujú životné podmienky každého z nich" (Kamenec, s. 80) bol výrazom pragmatizmu a stal sa vlastne predobrazom podriaďavania sa katolíckych kňazov inému, pre zmenu sovietskemu typu socializmu.
Rozpor medzi poslaním kňaza a pragmatickými potrebami politiky Tiso riešil v prospech pragmatickej politiky. Ako kňaz si mohol vydobiť nadčasový význam, ako politik sa zviazal s režimom, ktorý sa stal hanbou pre katolícku cirkev. Nemecký vyslenec na Slovensku H. E. Ludin vyhlásil: "Ak Nemecko prehrá vojnu, sú pre Tisa len dve možnosti: český žalár alebo ruský boľševizmus. Tiso nemôže robiť inú zahraničnú politiku ako nemeckú". (Kamenec, s. 87). Nakoniec z toho bola čskoslovenská šibenica. Tiso sa jednoducho dostal do slepej uličky a za sebou ťahal aj slovenskú politiku.
Tiso bol celoživotný pragmatik, ktorý vedel ľahko nasmerovať svoj čln do hlavnej prúdnice politickej rieky. Pred súdom zaujal naopak nepružné a zdanlivo nepochopiteľné stanovisko, keď odmietal prejaviť ľútosť a odsúdiť nacistické ukrutnosti v záujme miernejšieho posudzovania svojej činnosti. Aspoň záver politickej kariéry chcel mať principiálny. Odmietnutím rád obhajcov sa postavil do radu s líniou ľudáckej emigrácie, ktorá potrebovala martýra bez pocitu viny a ľútosti, bez bázne a hany; až do trpkého konca s pevným a neotraseným stanoviskom.
Vatikán v Tisovej činnosti a rasovom antisemitizme na Slovensku videl kompromitáciu katolíckej cirkvi a Tisovu neposlušnosť, resp. poslušnosť voči Hitlerovi vnímal negatívne. Vatikán prostredníctvom katolíckej cirkvi motivoval akcie na záchranu židov, na Slovensku neúspešne. Málo sa však píše o politike Vatikánu priamo voči nacistickému Nemecku. Nie je tiež jasné prečo Vatikán znemožňoval trestné stíhanie bezbožných nacistov po vojne ale naopak pomáhal im falošnými dokumentami identity?!
Prezident mohol udeľovať pre židov výnimky. Podľa údajov (Kamenec, s. 98) boli žiadosti o výnimky pre židov asi najbohatšou agendou Kancelárie prezidenta.Do konca r. 1943 ich prišlo asi 20 000. Z nich sa kladne vybavilo asi 1000 a (dočasne) chránili spolu asi 5 až 6 tisíc osôb. Tento priamy dosah prezidenta na židov by bolo dobré dokumentovať aj v minivýstave, ktorú si diváci môžu pozrieť vo vestibule po ukončení predstavenia. Za vystavenie by stála udelená, zamietnutá, predĺžená a nepredĺžená výnimka (aj so sprievodnou dokumentáciou) s približnou kvantifikáciou. Výnimkami prezident chránil hospodársky významných židov pred niektorými opatreniami štátu, ktorého bol Vodcom.
Kancelária mala aj inú agendu. V jednom rozhlasovom prejave p. prezident hovoril o chove zajacov s tým, že ponúkol chovateľom zo svojho chovu. Kancelária potom vybavovala žiadosti o samcov a nabehané samice s tým, že ich mali dostať iba štátnobezpečnostne spoľahliví chovatelia.
Tiso osobne bol však podľa niektorých svedectiev politik, ktorý si vraj na rozdiel od niektorých svojich predchodcov aj nasledovníkov nepotrpel až tak na plný válov a nemal strach z ľudí. Podľa svedectva jedného staršie kolegu normálne čakal na peróne trenčianskej stanice na vlak bez osobitných ceremónií a na vychádzku v záhrade paláca chodil s krotkou srnkou. Neviem či by takúto formu zábavy zniesol náš súčasný nimród z loveckého prezidentského zámočku.
Bratislava 10. 12. 2007
Literatúra
Ivan Kamenec, Tragédia politika, kňaza a človeka. Dr. Jozef Tiso 1887 - 1947, Bratislava 1998
Komentáre