notes.blog.sk

 

    Kniha by sa mohla volať aj Saturnin v pozadí preto, že v pozadí väčšiny udalostí, teda aspoň tých podstatných, stojí tento distingvovaný, elegantný, vyšportovaný, inteligentný a pohotový sluha. Popri všetkých schopnostiach a kladných vlastnostiach je jeho najväčšou prednosťou to, že nie je prednostný. Saturnin hýbe celým dianím ale sústreďuje na seba len toľko pozornosti, koľko je nevyhnutné. Je vždy prítomný ale nie vždy viditeľný. Jeho dočasná fyzická neprítomnosť nie je náhodná, vtedy vyniká jeho duchovná prítomnosť.

    Nespravodlivé je, že takýto človek musí slúžiť oveľa menej schopným pánom. Je to ale tak, že naozaj musí...? Možno si len zvolil túto formu krytia svojej účasti v ľudskej komédií.

    V závere knihy sa Saturnin dáva do služieb autorovho starého otca, bohatého podnikateľa vo výrobe elektriny a zakladajú spolu „Kanceláriu na uvádzanie románových príbehov na pravú mieru.“ Použijúc ich metódu zreálňovania románových dejov na predmetný dej zistíme, že Saturnin premyslene vrhol svojho pána, úradníka  a kľudne žijúceho tridsiatnika do víru života. Najprv obrazne a potom aj skutočne. Staral sa pri tom aj o vhodnú formu popularity a nesúhlasil s tým, aby jeho pánovi hovorili dobrodruh a preferoval výraz „džentlmen, milujúci vzrušenie a šport.“ Jedno aj druhé predstihovalo realitu. Po Saturninových lekciách sa jeho pán samozrejme nestal poľovníkom vyrážajúcim na lov ľudožrútskych levov, tigrov a krokodílov ale trošku kôry z neho predsa len opadalo a bol ako-tak schopný zaujať slečnu Barbaru Terebovú. Otázkou zostáva či Saturnin vedel o nadchádzajúcom osudovom stretnutí so sl. Barbarou pri tenise a robil predtým všetky prípravy (sťahovanie na loď, slávne historky) alebo to bola aj pre neho náhoda?  Saturninov pán sa však vzchopil  aj sám a začal si vylepšovať sebavedomie vtieravými polo/klamstvami a ilúziami. Všetko len pre Barbaru a pre nič iné. Keď mu dala pred spaním počas pochodu hladu pusu a on ju potom ochraňoval udržiavaním ohňa v tábore „vychutnával si jeden z tých vzácnych okamihov ľudskom živote, keď je človek (zamilovaný muž) absolútne šťastný.“ Nedozvedáme sa ako vzťah autora s Barbarou pokračoval po návrate z výletu do Prahy. Saturnin urobil pre jeho rozvoj maximum a potom preniesol svoj záujem inam.

    Saturnin účinne pomáhal svojmu pánovi aj vo vedľajších problémoch, napríklad zdolávať  rodinné otravnosti v podaní tety Kataríny a jej syna Milouša. Tento aspekt knihy ocení hlavne ten, kto si už užil podobnú rodinnú návštevu. 

    Autorov starý otec bol človek, ktorý očakával, že ľudia s ním budú zdieľať lásku k životu a všetkým pekným veciam v ňom, hlavne k humoru. Trošku chýba opis vzťahu starého pánu k jeho dvom synom. Otcovi rozprávača a k nebohému manželovi p. Kataríny. Táto Katarína prejavila bezhraničnú lásku k peniazom svojho svokra.

    Saturnin nezaháľal ani počas dovolenky svojho pána a nadviazal duchovný kontakt aj so starým podnikateľom. Ten mal síce menej spútaného ducha než jeho vnuk ale vzhľadom na svoj vek predsa len viac potreboval sluhu. A ten sa vrhol tam, kde bol najviac potrebný.

    Opäť a opäť sa vynára otázka či bol Saturnin obyčajným sluhom? Saturnin je sluhom ale sluhom jedného z blanických rytierov, ktorý ho občas môže postrádať.

 

    Kniha je síce svojim charakterom blízka literárnemu výseku spoločenského diania v období 1. ČSR ale zároveň je bezčasová. Odpoveď na otázku prečo to tak je dáva rok prvého vydania, teda r. 1942. Kompromis bezčasovosti bol ideálnym riešením aj v ďalších desaťročiach.

 

    Čo si tak spomínam na film, ktorý vznikol niekedy v r.1994/1995, zdalo sa mi, že Oldřich Vízner bol ako Saturnin príliš výrazný, prednostný. Vízner vynaložil určite veľkú námahu na jednotlivé scény ale urobil chybu v tom, že dával najavo, že hrá hlavnú postavu. Myslím si, že do takej postavy, akú zobrazil Vízner  by sa skutočný Saturnin nikdy neprevtelil.

Zdeněk Jirotka (1911 – 2003) bol spisovateľ a redaktor.