Denník New York Times uverejnil 18. 11. 2007 článok: Zachraňuje trest smrti životy?
Podľa niektorých amerických autorov zabráni poprava odsúdeného vraha ďalším vraždám v rozsahu od 3 do 18, hlavne ak sa trest uplaňuje rýchlo a vo väčšom rozsahu. Odstrašujúci efekt je problematizovaný tým, že asi iba jeden z 300 všetkých vrahov skončí život popravou. V r. 2003 bolo v USA na 16 tisíc vykonaných vrážd, 153 odsúdených na smrť a 65 popravených. Okrem iného nie je trest smrti vôbec lacný. Jeden súdny proces s navrhnutým trestom smrti stojí okolo 1 mil. dolárov, ktoré potom chýbajú v iných oblastiach ochrany práva. Z praktického hľadiska je účinnou zábranou vyšší trest odňatia slobody, napr. skutočné doživotie, hlavne ak väzeň-vrah v dôsledku zlých podmienok zomrie.
Ak by mal mať trest smrti odstrašujúci efekt určite by musel byť ukladaný aj za obyčajné vraždy a verejnosť by musela byť podrobne informovaná, ak by teda už neboli obnovené verejné popravy. Využitie trestu smrti na ochranu budúcich potencionálnych obetí by vyžadovalo odsúdiť na smrť každého páchateľa, u ktorého by bolo možné predpokladať recidívu vražednej trestnej činnosti. Reálne by to však bolo asi možné len od určitého pravdepodobnostného limitu; psychológovia totiž tvrdia, že kúsok vraha je v každom z nás a táto stránka osobnosti sa môže za určitých okolností prejaviť.
V každom prípade je nemiestne, ak je napr. na Slovensku niekto odsúdený na 12 rokov za lúpežnú vraždu a po 7 rokoch je prepustený za dobré správanie, bez toho aby splatil súdom uloženú finančnú povinnosť pozostalým.
Zadržanie, teda trest odňatia slobody ani veľkým trest nie je, teda ak sa dodržujú predpisy o životných podmienkach a právach väzňov. Telesné tresty, mučenie a ponižujúce zaobchádzanie sú neprípustné a potom je už len trest smrti, ktorý by mal byť rýchly a bezbolestný. Čiže vrach vlastne ani veľmi nepyká za svoje činy. Samotná existencia trestu smrti však upokojuje túžbu po pomste a odplate, aj keď štatisticky mizivej. Aj v prípade existencie sa trest smrti viacerým usvedčeným páchateľom z rôznch dôvodov vyhne, čo by určite tiež spôsobovalo problémy.
"Človeka, ktorý nie je sociopatom a recidivistom, dlhší pobyt podľa vašich kníh zlikviduje. Pre beštiálneho zločinca väzenie nie je dostatočným trestom." Z rozhovoru s Dominikom Dánom http://www.izurnal.sk/index.php?option=com_content&task=view&id=1330&Itemid=89
Odstrašujúci efekt trest smrti údajne nemal ani v časoch svojich oveľa krutejších variant.
Myslím, že veľa vrahov v osobných záležitostiach vraždí buď v afekte alebo z odhodlania. S možným prezradením podľa môjho názoru kalkulujú hlavne nájomní vrahovia preto, že ho započítavajú do ceny. A peniaze si adresáta nájdu.
Dovoľujem si uviesť ukážky z uplatňovania prísneho práva 17. storočia v Košiciach:
V Košiciach sa spravujú prísnym poriadkom. Keď je previnenie väčšie, tak dostane viník „harum palicarum“, to znamená, že ho bijú ležiaceho na zemi troma palicami po chrbte a zadku a mnohých tak zmlátia, že nevládzu vstať a drábi ich musia často v korytách odnášať k felčiarovi; bohorúhač, ktorého trestali každý piatok po celý rok nevydržal a zomrel.
Raz jedného ukameňovali takýmto spôsobom: Keď ho priviedli na popravisko, musel si ľahnúť na chrbát a kat ho pripútal, zviazaného na rukách i na nohách, kolíkmi na zem. Vedľa neho bola kopa kamenia. Katova čeľaď, dovedna štyria, vzala najprv veľký kameň a trikrát ho pustila odsúdencovi na prsia, potom mu krk a hlavu zasypali ostatným drobným kamením, až ho načisto usmrtili.
Ďalej som videl ako zaživa pochovali pobehlicu a vrazili jej žeravú tyč do srdca, lebo zabila svoje dieťa. Spravili to takto: Vykopali pol druha rífa hlboký hrob, do ktorého si musela odsúdená ľahnúť. Rukami a nohami ju pripútali na zem, na tvár jej kat položil tŕňový venček a na srdci jej držal drevenú palicu, až kým ju úplne nepokryli zemou. Hlava však zostala kvôli duchovnej úteche nepokrytá až do konca. Keď ju už mali usmrtiť, chytil kat kliešťami žeravú tyč, pridržal ju pri drevenej palici, aby si nepomýlil smer jej srdca, holomok udrel na ňu kladivom a dvaja chlapi vysypali jej na tvár za džber zeme. Jednako sa ešte ozval výkrik a bolo žalostné pozorovať, ako sa zem nad ňou trochu podvihla.
Istého muža mali tiež za živa pochovať, pretože v opitom stave (keď sa vrátil domov a oháňal sa šabľou), zranil, pravdepodobne pri páde, svoju tehotnú ženu tak, že svojmu zraneniu podľahla. No jeho bývalá milá manželka pri skonávaní mu všetko odpustila a modlila sa zaňho, tak ho iba sťali. Najprv ho však prikovali reťazou k rakve, takže musel takto mužom na výstrahu vyprevádzať svoju ženu na cintorín. Potom ho od rakvy odpútali a odovzdali katovi na sťatie. Toto bolo tiež žalostne pozorovať, lebo obaja manželia sa navzájom milovali a on sa tohto činu dopustil iba nevoľky. Boli by ho skoro celkom oslobodili, lebo bol dobrým vojakom ale testiná, aby pomstila dcérinu krv, nakriatla vrchnosť na to, že aj on musel nakoniec umrieť.
Keď tu niekoho šľahajú metlou, zašpicatia predtým obyčajne rúčku metly, odsúdenca priviažu k stĺpu hanby čiže k pranieru, zaostrenou rúčkou vyryjú mu na chrbte jeden alebo dva kríže, aby krv odtekala nadol, potom mu dá kat nejakých tridsať alebo aj menej úderov, odviažu ho a šľahajú v plnom behu mestom. Máloktorý z toho vyviazne živý.
Bol som svedkom ešte jedného podivuhodného rozsudku a trestu nad mešťanom, ktorý urážal a nadmieru zneuctieval vrchnosť. Páni rozhodli, aby mu vyrezali celý jazyk a zavesili ho na pranier. Pretože však prestúpil na katolícku vieru a preslávil sa v bojoch proti Turkom, vyprosili mu milosť. No po tri trhové dni musel stáť na stolci pri radnici a pri ňom stál kat s rozmiešaným psím lajnom v hrnci. Keď bolo na trhu najviac ľudí, zvolával ich dráb dohromady a mešťan musel sa potom pred všetkými nahlas vyspovedať zo svojho prečinu, odprosiť magistrát, ďakovať za milostivý, zaslúžený a vyprosený rozsudok, ako aj verejne vyznať, že si predtým vyslovený rozsudok naozaj zaslúžil. Napokon musel potvrdiť, že brechal proti magistrátu ako pes a že to vychriaknuté svinstvo zožerie tu pred všetkými ako psie lajno. Nato mu kat hlasne odpovedal: „Pretože si proti vrchnosti brechal ako pes, musíš opäť ako pes zožrať, čo si nachriakal, lebo tvoja sprostá, samopašná a mrká papuľa nezaslúži nič iného, než ju zapchať psím lajnom. Potom mu rozotrel toto rozmiešané lajno okolo huby. K tomuto mu pridal aj nejaké zauchá, takže sa zgúľal zo stolca. Nato sa musel vždy vrátiť do väzenia, až kým sa to neopakovalo po tretí raz.
Poprava troch zbojníkov
Havranovi stiahli od šije až po päty dva pásy kože, potom mu vrazili hák do pravého boku a vytiahli ho, a tak ešte dosť dlho bez slova žil.
Bajúz bol čo najpomalšie za živa kolesom lámaný a potom odratý. Bol to hrôzostrašný pohľad.
Janka vyzliekli do naha, na celom tele ho nožami dosekali, zamotali a zašili do čerstvo stiahnutej kože zo starej mitrhy, ruky a nohy sputnali, kým hlava ostala voľná a takto ho nechali v najväčšej letnej horúčave visieť, až na tretí deň za živa červami rozožratý a vysušený biedne umrel.
No čo ako kruto týchto lotrov popravovali, predsa to málo pomáhalo. Dnes stojí tu a prizerá sa tomuto strašnému úkonu a zajtra prípadne ujde k zbojníkom a sám bude zbíjať. Je ostatne veľmi mnoho príkladov, že stoliční drábi, ktorí takýchto zbojníkov chytajú a odvádzajú, sami sa stávajú zbojníkmi.
Uhorský Simplicissimus, s. 109, 122-125
Z nemeckého originálu Ungarischer Simplicissimus, See-Verlag 1923, Konstanz, Schweitz; faksimile vydania z r.1683, preložil, štúdiu napísal a vysvetlivky spracoval Jozef Vlachovič,C.Sc. Vydalo Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry v Bratislave 1964
Násilie mužov na ženách v 20. a 21. storočí na Slovensku:
http://www.sme.sk/c/3681049/Trest-16-mesiacov-dostal-muz-za-nasilie-voci-manzelke.html
http://www.sme.sk/c/3680809/Muz-z-Revucej-roky-tyral-rodinu-manzelku-znasilnoval.html
Téma násilnej smrti a príťažlivosti násilia sa ma držala aj večer a tak som si včera pozrel film Základný inštinkt 2. Tá Sharon Stone je ale poriadna sviňa.
Takú by žiadny trest smrti neodstrašil. Ak by ju odsúdili bola by to jednoducho prehra, ktorú by si možno aj vychutnala. Navyše po jej poprave by bol tlak na zrušenie trestu veľmi silný. Manipulácia to bolo jej. Cvokař to mal vzdať keď ho začala naťahovať vyzývavým postojom na poslednom sedení po vražde novinára A. Towersa a zobrať kamalásku Michele k moru. Čo by mnohí dali za takú Michele. Nad démonom nemohol vyhrať. Postoj, keď sa skryla za staršiu p. psychologičku (tá cvokaře v hlavnej úlohe tajne milovala) pred jeho poslednou možnosťou na útok bol dokonalý. Ešte mohla využiť trik s prvým slepým nábojom v zásobníku; dalo by jej to možnosť zachrániť sa, ak by strieľal na ňu a šancu protistrelcovi - policajtovi.
Len som celkom nepochopil prečo obrátil pištoľ ku dverám na policajta a prečo jej potom dovolili návštevu v psycho zariadení.
Trest smrti by mohol mať odstrašujúci účinok po zlúčení funkcií policajt, sudca a kat s tým, že rozsudky by sa vykonávali okamžite.
Komentáre