Tá situácia sa objavuje často v rôznych vzťahoch. „Stretnime sa!, Kedy sa uvidíme?!, Musíme sa stretnúť!“ dožaduje sa niektorá zo strán vzťahu.
Slovenská zvrchovaná a boxerská politika (SZBP) v podaní premiéra Vladimíra Mečiara (1992-1994-1998) sa vyznačovala mohutnou snahou o vysokú frekvenciu akýchkoľvek zahraničných stykov a ich propagáciu, vrátane tých významovo nepodstatných alebo obsahovo bezobsažných.
Nebodaj k tomu speje aj premiér Róbert Fico (2006-), ktorý sa chce napríklad s maďarským premiérom stretnúť, stretnúť, stretnúť. Z programu nie je jasné nič, okrem fototermínu.
http://www.sme.sk/c/3931446/Stlpcek-Petra-Morvaya-Cas-na-reklamu.html
Mojej svokre sa pred necelým rokom podarilo poriadne presoliť všeobecné pripomienky na moju osobu. Na záver návštevy sa akosi spamätala a zrazu by mi naliala aj pol fľaše tvrdého, hoci všeobecne má závažné pripomienky k miere mojej konzumácie alkoholu. Dva mesiace po totálne pokazenom predĺženom víkende na mňa v telefóne naliehala „Kedy sa uvidíme?!“. Nechápal som NAČO? Vtedy som si povedal, že nič v zlom ale najradšej by som sa v návštevách obmedzil na svadby a pohreby.
Títo naliehavci si zrejme myslia, že stretnutie bude stačiť na riešenie, resp. aspoň na zahladenie problémov, ktoré vyvolali, podporili, nevedia alebo dokonca ani nechcú riešiť.
Výsledok takéhoto stretnutia potom samozrejme každá strana interpretuje po svojom a to je základ ďalších nezhôd, ktoré sa nedajú riešiť len ďalšími stretnutiami.
Politik si po stretnutí umyje ruky, dá si pivo a panáka, ide si zabehať, oddá sa davu prívržencov a podobne a vysvetlí ľudu, že musel, že je platený aj za pochybné stretnutia, ak už musia byť.
Zbytočné rodinné stretnutia nie je potrebné široko ospravedlňovať, stačí vytrpieť. Ale ten skazený cukrový sirup, ktorým sa často lepia rodinné vzťahy je nechutný !!!
Bratislava 31. 12. 2007
Komentáre