notes.blog.sk

Ministerstvo vnútra SR - KM 184/VI-2006

Medzirezortné pripomienkové konanie prebehlo v septembri 2006 a potom sa na tento materiál sa zabudlo. Asi je to tak lepšie.

Je to slohové cvičenie o organizácii tzv. boja proti terorizmu miešané so súpisom predpisov, ktoré by MV SR chcelo meniť, vrátane ústavy č. 460/1992 Zb. a ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu...

Zarážajúce je, že zámer sa vôbec nezaoberá Rezolúciou Bezpečnostnej rady OSN č. 1373 (2001) z 28. 9. 2001 (protiteroristickou). Boli ňou schválené záväzné opatrenia, ktoré by mali štáty realizovať.

Okrem toho je SR zmluvnou stranou (prebehla ratifikácia) všetkých 13 aktuálnych medzinárodných zmlúv o terorizme. Tiež z nich asi vyplývajú niaké úlohy a bolo by vhodné analyzovať či sú pokryté vrámci kompetencií štátnych orgánov SR.

Chýba mi akosi jasné zdôvodnenie potreby osobitného zákona. Jeho zameranie bude zrejme koordinačno - organizačné (osobitné úlohy jednotlivých zložiek špeciálne v boji proti terorizmu) a lámavé (lámenie právnej ochrany  súkromia vo viacerých smeroch). Prečo nebude osobitný zákon napr. proti detskej pornografii, obchodu s ľuďmi a pod.?

Bezpečnostná rada SR, jej výbory a pracovné skupiny (pracovná skupina predstaviteľov spravodajských služieb) sú podľa priznania v materiáli úplne mimo. V mierovom období má BR SR rozhodovaciu a riadiacu právomoc (ako dedičstvo po Rade obrany štátu) podľa osobitných zákonov len voči Vojenskému spravodajstvu (cez ministra obrany) a Slovenskej informačnej službe (cez riaditeľa) ale už nie voči iným subjektom, ktoré môžu byť označené ako bojujúce proti terorizmu (PZ, Ozbrojené sily, Železničná polícia, Colná správa...). Túto riadiacu právomoc BR SR zrejme vôbec nevyužíva, možno o nej ani nevie a koordinačnú pracovnú skupinu doviedla cez neschopnú organizáciu k zbytočnosti. To je snáď priamo sabotáž. Spravodajské služby nie sú nad úroveň ministra obrany a R SIS nikým riadené a vzhľadom na úroveň parlamentnej kontroly ani kontrolované.

Nie je jasné či má ísť o boj proti terorizmu a extrémizmu alebo o ochranu Slovenskej republiky pred jednotlivými teroristami a extrémistami. Návrh na nevpustenie podozrivých cudzincov namiesto ich vpustenia, sledovania a zatknutia veľmi o bojovom odhodlaní nesvedčí. Pod akou totožnosťou by asi tak terorista podľa predpokladov MV SR k nám chcel vstúpiť. Požiada Usáma bin Ládin Aládin pod vlastným menom o vízum za účelom zohriatia kostí skrehnutých v afgánskych horách v Piešťanoch? A týždeň vopred zavolá či sa už v prezidentskom apartmáne ubytoval obchodník so zbraňami z Nigérie? A SR im na základe podozrivého telefonátu obom  zamietne žiadosť o vízum, pričom sľubuje, že sa bude snažiť o   zadržanie teororistov? Osoba podozrivá, trestne stíhaná ako aj odsúdená za spáchanie trestného činu terorizmu ohrozuje bezpečnosť štátu a preto ju do SR nevpustíme. Nepriestrelné.

 A čo s občanmi západných štátov (bezvízový styk) s koloniálnym a iným zámorským a zaoceánskym pôvodom (Indovia, Afganci, černosi a pod. s britskými, francúzskymi a inými pasmi) ? Drobná netaktnosť a je tu obvinenie z rasizmu.

Navyše „trestný čin terorizmu“. Podľa môjho názoru neexistuje ani u nás, aj keď si kompetentné miesta myslia iné. Pojmy teror a terorizmus sú len nadpisy rubrík §§ 313 a 419, a nie súčasť normatívneho právneho textu zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov. Trestné sú skutkové podstaty ale nie názvy paragrafov.

Platný zákon neukladá MV SR povinnosť skúmať trestnú minulosť žiadateľov o udelenie štátneho občianstva mimo územia SR. Politický utečenec samozrejme môže byť aj kriminalizovaný ale na udelenie občianstva by snáď  nemal byť pedofil, negrofil, zoofil, amatérsky výrobca a predajca zbraní, páchateľ útokov a podobne. Pred rokmi sme boli v inom extréme. Skúmalo sa či žiadateľ nekonal v rozpore so zákonmi SR kdekoľvek po svete.

Pri bankách sa špekuluje iba o účtoch ale nie o vkladných knižkách a bezpečnostných schránkach.

Úplne sa opomína, že extrémizmus je do veľkej miery v uliciach a preto jeden môj nový návrh na konkrétne opatrenie proti extrémizmu je: zaviesť hliadky neuniformovaných a anonymných príslušníkov Policajného zboru (poriadková polícia, kriminálna polícia, osobitné útvary) vo vybraných linkách MHD v Bratislave, iných mestách a ďalších dopravných linkách a lapených výtržníkov (nacisti, fašisti, rasisti a pod.) predvádzať, dokumentovať, vyšetrovať. Zistilo by sa, že pre boj s extrémizmom nie je nevyhnutné komplikovane odpočúvať elektronickú komunikáciu a otvárať poštové zásielky ale stačí si vypočuť niektoré hlasné hlášky v autobuse.

 

Bratislava 24. 8. 2007