Petície, kontrola, sťažnosti, audit
Úvod
Nasledovný text bol spracovaný ako príprava na výberové konanie na štátnozamestnanecké miesto v oblasti kontroly v štátnej správe. Výberové konanie malo však za úlohu iba kamuflovať osobitné zámery v personálnej politike sekcie kontroly Úradu vlády a bolo zbytočné.
Petície
Terminológia
Petitio (lat.) – požiadavka, žaloba
Peto (lat.) – žiadať, vymáhať
Supplicium - prosba
Petitio principii – požiadavka základu (rozumie sa ňou logická chyba, keď sa ako základ dôkazu použije nedokázaná, ešte len dokázať sa majúca alebo vôbec nedokázateľná poučka, teda keď sa na dôkaz vyberie neistý dôkazný základ, ktorého preverenie sa musí od odporcu ešte len vyžadovať). Latinské právnické výrazy a výroky, 1986
Pétition f (franc.) písomná prosba, žiadosť, petícia; p. de principe – chybné odôvodňovanie.
Supplicium (lat.) - prosba
Supplication f (franc.) ponížená prosba, suplika
Suppliant –e, n (franc.) ponížene prosiaci, prosebn - ík, -ica
Petícia – písomná žiadosť adresovaná rozhodujúcemi činiteľovi, Malý encyklopedický slovník 1972 , - písomná žiadosť podávaná občanmi vláde, predstaviteľovi štátu alebo verejným orgánom vôbec.
Petit – presne formulovaný nárok v žalobe.
Ústava ani zákon nedefinuje pojem petícia. Výklad v praxi vedie k tomu, že petíciou (v užšom slova zmysle) je písomnosť takto označená, ak spĺňa náležitosti a nejde sťažnosť (v individuálnej veci), podnet alebo iné (žiadosť, návrh).
Petíciou v širšom slova zmysle sú „žiadosti, návrhy a sťažnosti“ (§ 1 ods. 1 zákona č. 85/1990 Zb.) Z uvedeného vyplýva, že petícia je žiadosť alebo návrh vo veciach verejného alebo iného spoločného záujmu. Z legislatívno-terminologického hľadiska (viď preklad z latinčiny) nemá ísť o poníženú prosbu ale o suverénne podaný návrh slobodných občanov.
Čl. 27 Ústavy SR
1. Petičné právo sa zaručuje. Každý má právo sám alebo s inými obracať sa vo veciach verejného alebo iného spoločného záujmu na štátne orgány a orgány územnej samosprávy so žiadosťami, návrhmi a sťažnosťami.
2. Petíciou nemožno vyzývať na porušovanie základných práv a slobôd.
Druhá hlava ústavy Základné práva a slobody (čl. 11 – 54), ktoré sa podrobnejšie členia na:
základné ľudské práva a slobody,
politické práva (sloboda prejavu a právo na informácie, petičné pr., zhromažďovacie a združovacie pr., priama alebo nepriama účasť na správe vecí verejných voľbami, právo na odpor; predpokladá sa prostredie slobodnej politických v demokratickej spoločnosti,
práva národnostných menšín a etnických skupín,
hospodárske, sociálne a kultúrne práva,
právo na ochranu životného prostredia a kultúrneho dedičstva
právo na súdnu a inú právnu ochranu.
3. Petíciou nemožno zasahovať do nezávislosti súdu.
(§ 1 ods. 3 zák. č. 85/1990 Zb rozširuje obmedzenia. Je starší než Listina aj ústava a platí ďalej s odvolaním sa na čl.152 ústavy preto, že nebol rozporovaný na ÚS SR. Bol prijatý ako vykonávací predpis k ústave 100/1960 Zb. s tým, že mal výraznejšiu dikciu než vtedy platná ústava. Sčasti nahrádzal Vládnu vyhlášku č. 150/1958 Ú.l. Novela z 1998)
Súvis: čl. 26 (politické práva - sloboda prejavu), 30 (účasť občanov na správe vecí verejných), 46 (súdna a iná právna ochrana), 54 (obmedzenia práv kategóriám štátnych zamestnancov.), 95 (referendum), 144 (zásady súdneho konania) a čl. 18 ústavného zákona č. 23/1991, ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd (zaručenie petičného práva, až po prijatí vykonávacieho zákona 85/1990 Zb.).
Čl. 95
1. Referendum vyhlasuje prezident SR, ak o to petíciou požiada aspoň 350 000 občanov alebo ak sa na tom uznesenie NR SR, a to do 30 dní od prijatia petície občanov alebo uznesenia NR SR.
2. Prezident SR môže pred vyhlásením referenda podať na ÚS SR návrh na rozhodnutie, či predmet referenda, ktoré sa má vyhlásiť na základe petície občanov alebo uznesenia NR SR podľa odseku 1, je v súlade s ústavou alebo s ústavným zákonom. Ak prezident SR podá na ÚS SR návrh na rozhodnutie, či predmet referenda, ktoré sa má vyhlásiť na základe petície občanov alebo uznesenia NR SR, je v súlade s ústavou alebo s ústavným zákonom, od podania návrhu prezidenta SR do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia ÚS SR lehota podľa odseku 1 neplynie.
Čl. 125 b
1. ÚS SR rozhoduje o tom, či predmet referenda, ktoré sa má vyhlásiť na základe petície občanov alebo uznesenia NR SR podľa čl. 95 ods. 1 je v súlade s ústavou alebo ústavným zákonom.
2. Návrh na rozhodnutie podľa ods. 1 môže podať ÚS SR prezident SR pred vyhlásením referenda, ak má pochybnosti, či predmet referenda, ktoré sa má vyhlásiť na základe petície občanov alebo uznesenia NR SR podľa čl. 95 ods. 1, je v súlade s ústavou alebo s ústavným zákonom.
3. ÚS SR rozhodne o návrhu podľa odseku 2 do 60 dní odo dňa jeho doručenia; ak ÚS SR svojím rozhodnutím vysloví, že predmet referenda, ktoré sa má vyhlásiť na základe petície občanov alebo uznesenia NR SR podľa čl. 95 ods. 1, nie je v súlade s ústavou alebo s ústavným zákonom, referendum nemožno vyhlásiť.
Právny názor ÚS SR je teda pre prezidenta záväzný.
„Vzhľadom na skutočnosť, že ústavné právo upravené v čl. 27 ods. 1 ústavy nie je vymenované medzi tými, ktorých sa v zmysle čl. 51 ústavy možno domáhať len v medziach zákonov, ktoré tieto práva vykonávajú, možno ho charakterizovať ako právo aplikovateľné priamo z ústavy (právo na bezprostrednú realizáciu ktorého nie je potrebné prijatie príslušného zákona). Ak už existuje je nevyhnutné ho dodržiavať preto, že presnejšie upravuje výkon tohto práva.“ (M.Čič,1997) Čo ak ho ale obmedzuje? Je vôbec prípustné zákonmi bližšie upravovať výkon priamo z ústavy vykonateľných práv? Riešenie je možné len podaním na Ústavný súd SR. Smernica MZV SR č. 13/1999 (I/115) o prijímaní, evidovaní a vybavovaní petícií a sťažností zo 14. 7. 1999 (!!!) bola vydaná už len podľa zákona č. 85/1990 Zb. a zákona č. 152/1998 Z. z. Priama vykonateľnosť ústavy zostala nepovšimnutá.
Judikatúra
„Petičné právo (z hľadiska ústavy politické právo), ako základné právo zahrnuté do politických práv, predstavuje jednu z foriem priamej demokracie. Je to súčasť princípu suverenity občanov, ktorá im umožňuje zúčastňovať sa na správe verejných.“ (PL ÚS 42/95. Nález ÚS SR z 2. 5. 1996. Zbierka nálezov a rozhodnutí ÚS SR 1996, s. 90).
Toto politické právo sa priznáva každému, teda aj neplnoletým, maloletým a cudzincom.
„Výkon petičného práva sa uskutočňuje prostredníctvom objektívneho práva,
(právo podávať petície a vyplýva z neho povinnosť petíciu prijať a posúdiť jej obsah a do 30 dní zaujať stanovisko k jej obsahu a uviesť spôsob jej vybavenia)
ktoré v čase realizácie predmetnej petície najmä:
- zaručovalo právo občanov obracať sa vo veciach verejného a iného spoločného záujmu na štátne orgány a orgány územnej samosprávy so žiadosťami, návrhmi a sťažnosťami (čl. 27 ods. 1 ústavy, § 1 ods. 1 zák. č. 85/1990 Zb.),
- požadovalo, aby občan k podpisu pod petíciu uviedol svoje meno, priezvisko a bydlisko (§ 4 ods. 1 cit. zákona),
- ustanovilo, že štátne orgány upravia spôsob prijímania, prerokúvania a vybavovania petícií im adresovaných vo svojich rokovacích poriadkoch, alebo obdobných predpisoch (§ 7 cit. zákona),
- ustanovilo, že štátny orgán, ktorému sa petícia adresuje, je povinný ju prijať ( § 5 ods. 2 cit. zák.), je povinný posúdiť jej obsah a do 30 dní zaujať stanovisko k jej obsahu a spôsobu jej vybavenia (čl. 95 ústavy, § 5 ods. 3 cit. zákona).
- Subjektívne petičné právo v spornej veci na základe objektívneho petičného práva predstavujú tieto ústavou zaručené možnosti:
(právo obracať sa vo veciach verejného a iného spoločného záujmu na orgány verejnej moci, vytvoriť petičný výbor, vyzývať občanov na podporu, zhromažďovať podpisy, oboznámiť sa s obsahom, poznať identitu zostavovateľa petície alebo petičného výboru)
- obracať sa vo veciach verejného a iného spoločného záujmu na štátne orgány a orgány územnej samosprávy so žiadosťami, návrhmi, sťažnosťami (čl. 27 ods. 1 ústavy, § 1 ods. 1 cit. zák.)
- vyzývať spôsobom, ktorý neodporuje zákonu iných občanov, aby petíciu svojím podpisom podporili (§ 4 ods. 1 cit. zák.),
- zhromažďovať podpisy na mieste prístupnom verejnosti (§ 4 ods. 4 cit. zákona),
- oboznámiť sa riadne s obsahom petície a podpisovať ju (§ 4 ods. 1 cit. zák.),
- poznať meno, priezvisko a bydlisko toho, kto petíciu zostavil, alebo meno, priezvisko a bydlisko toho, kto je oprávnený členov petičného výboru v tejto veci zastupovať (§ 4 ods. 2 cit. zák.).
Oprávnenie alebo subjektívne právo (t.j. právo v subjektívnom zmysle) znamená, že určitý subjekt má možnosť správať sa spôsobom predvídaným právnou normou, vyžadovať určité správanie od iných subjektov, uplatňovať určitý nárok a obracať sa na kompetentné štátne orgány, aby vynútili isté správanie povinnej osoby. Povinnosť treba chápať ako právnu povinnosť, tj. povinnosť vyplývajúcu z hmotnoprávnych predpisov. (Petruňa, Ličko,1996, k oprávneniam pracovníkov kontroly v zmysle § 11 ods. 1 zák. č. 10/1996 Z. z., s.40)
Štát je povinný vytvoriť pozitívne a reálne podmienky na praktické uplatňovanie (vykonávanie) petičného práva prostredníctvom objektívneho práva. Existuje možnosť domáhať sa vybavenia petície, napr. cez ústavný súd v prípade nezáujmu zo strany orgánov verejnej moci?
Súčasťou objektívneho i subjektívneho petičného práva nie je však povinnosť štátneho orgánu petícii vyhovieť. Z práva podať petíciu nemožno odvodzovať subjektívne právo na to, aby jej bolo obsahovo vyhovené. Existuje iba povinnosť nebrániť podaniu petície, t.j. prijať ju (I. ÚS 38/95. Uznesenie z 27. 2. 1995. Zbierka nálezov a uznesení US SR 1995, s. 279-280). Jednoznačne neexistuje povinnosť vyhovieť petícií. Povinnosť orgánu verejnej moci zaevidovať, nestratiť a vybaviť petíciu by mala vyplývať z práva podať petíciu a je ďalej upravená v zákone a prípadne aj v interných služobných predpisoch.
História
Ústavná listina z r. 1920 (Hlava piata. Práva a slobody, ako i občianske povinnosti) v § 115 priznávala petičné právo každému, avšak právnickým osobám a združeniam len v medziach ich pôsobnosti.
Vzorom pre piatu hlavu ústavy sa stal hlavne rakúsky „štátny základný zákon“ z r.1867, v ktorom boli obsiahnuté „všeobecné práva štátnych občanov“. Rakúsky vzor sa uplatnil predovšetkým pri formulácii ustanovení o slobode domovej, listovej, slobode tlače, združovacom (spolkovom) a zhromažďovacom práve a práve petičnom. Opatrenie malo zabrániť tomu, aby sa organizácie správneho charakteru venovali politike na ujmu svojho vlastného poslania. (Eva Broklová, Československá demokracie. Politický systém ČSR 1918 –1938. Praha 1992, s. 62,64)
Úst. zákon č. 150/1948 Zb. v § 23 upravovala právo každého predkladať petície ktorémukoľvek verejnému orgánu. Vyhláška č. 150/1958 Úradného listu o vybavovaní sťažností, oznámení a podnetov pracujúcich zostala vykonávacím predpisom až do prijatia zákona o petičnom práve a zákona o sťažnostich.
Úst. zákon č. 100/1960 Zb. upravila petičné právo v č. 29: „Občania a organizácie (používalo sa namiesto pojmu právnická osoba) majú právo obracať sa na zastupiteľské zbory a na ostatné štátne orgány s návrhmi, podnetmi a sťažnosťami, štátne orgány sú povinné ich zodpovedne a včas vybavovať.
Úst. zák. č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd v čl. 18 ods. 1 zaručuje petičné právo. Ustanovenie bolo prevzaté do novej ústavy.
„Prejavom kolektivizácie individuálneho prejavu je petičné právo. Ide o prejav rovnakého názoru skupiny neorganizovaných jednotlivcov, ktorí voľne kumulujú svoje individuálne postoje.“ Možnosť manipulovania až falšovania. (Rastislav Tóth, Základy politológie, s.20) (Spravidla preto, že petíciu môže podať aj jednotlivec.
Pojem petičného práva
Vecné a obsahové vymedzenie petičného práva sa nenachádza v ústave ani v zákone č. 85/1990 Zb. Teda pozitívne vymedzenie. Určité negatívne vymedzenie existuje a uvádza sa nemožnosť využiť petičné právo na určité ciele.
Pod pojmom petícia sa považuje každá žiadosť, návrh alebo sťažnosť vo veciach verejného alebo iného spoločného záujmu.
(Milan Čič a kol., Komentár k Ústave SR, Matica slovenská 1997)
„Medzi žiadosťami, návrhmi, sťažnosťami a petíciami nie je v ústave výslovne určený právny rozdiel. Ústava nevyužíva rozdiel v pomenovaní ani na určenie, že niektoré prostriedky môže vo verejnom záujme využiť iba jednotlivec a iné skupina osôb. Všetky tieto prostriedky sú formou uplatnenia petičného práva.
Náležitosti petície a postup pri riešení petícii upravujú okrem zákona č. 85/1990 Zb. o petičnom práve v znení zákona č. 242/1998 Z. z. aj osobitné predpisy: zák. č. 350/1996 Z.z. o rokovacom poriadku NR SR v znení neskorších predpisov.
Subjektom petície môže byť každý bez ohľadu na občianstvo, okrem príslušníkov ozbrojených síl a ozbrojených bezpečnostných zborov, ktorým sa nepriznáva v rozsahu, v ktorom súvisí s výkonom služby (čl. 54 ústavy). Členmi petičného výboru a osobami podporujúcimi petíciu môžu byť aj osoby mladšie ako 18 r. Petíciu môže podporiť aj maloletý občan (mal by však chápať jej zmysel a poslanie - § 9 Obč. zák.).
Subjektom môžu byť aj právnické osoby za predpokladu, že je to v súlade s cieľmi ich činnosti (Čič a kol., 1997 s. 154)
O tom či sa uplatnenie petičného práva spojí s právnymi účinkami, vždy rozhodne orgán verejnej moci, ktorý má právomoc o petícií rozhodnúť. Až z tohto rozhodnutia vyplynie postoj štátu (prostredníctvom tohto orgánu) voči petícií od jej chápania ako poníženej prosby, ktorú možno odmietnuť v postavení suveréna až po jej chápanie ako návrhu suverénnych občanov, ktorým sa je potrebné kvalifikovane zaoberať a prípadne ho aj potvrdiť. Petičné právo je podľa ústavného súdu osobitnou formou slobody prejavu (.......). Toto stanovisko je problematické preto, že sa tým vytvárajú dva režimy slobody prejavu: všeobecný a petičný. Petičné právo by sa tak dostalo do závislosti od slobody prejavu. Právo slobody prejavu je ale možné obmedziť, zneužitie sankcionovať (čl. 26 ods. 4 ústavy, úst. zák. č. 227/2002 Z.z.)
Petičné právo slúži na prejav spoločnej vôle neformálne zostavenej skupiny ľudí (okolo jadra – iniciátorov a petičného výboru), ktorú vyjadrila v petícií. Petíciu ale môže podať aj jednotlivec, avšak vo veciach verejného alebo spoločného záujmu. Obsahom petície ale je konkrétna požiadavka vo veciach verejného alebo spoločného záujmu. Využitím slobody prejavu sa len prejaví názor.
Sloboda prejavu slúži na prejav individuálneho názoru, na prejav vôle jednotlivca.
Petícia môže byť adresovaná aj súdu ale „nesmie zasahovať do jeho nezávislosti, rozhodovania a personálnych otázok.„ Už samotné preštudovanie petície sudcom však môže do jeho nezávislosti zasiahnuť (Petruňa, Ličko, 1998). Lenže to by ani nesmel čítať noviny a pozerať TV.
Ján Drgonec, Ústava Slovenskej republiky. Komentár. Bratislava 2003
Z faktu, že ústava vylučuje petície, ktoré by vyzývali na porušovanie základných práv a slobôd zasahovali do nezávislosti súdu alebo spochybňovali nestranný výkon služby a služobnú podriadenosť príslušníkov OS SR a OBZ možno vyvodiť, že zároveň (ústava) spája s petíciou možné účinky, teda predpokladá reálne uplatnenie návrhu (petitu). Orgán verejnej moci by teda mal konať tak, aby petícií vyhovel, ak je vec dôležitá a riadne zdôvodnená alebo ak ju podporila značná časť občanov či obyvateľov. Petičné právo chápané ako prvok priamej demokracie by však rozširovalo účasť ľudu aj na cudzincov, maloletých, mladistvých, väzňov atď (?)
Politika
Politická strana Aliancia nového občana (ANO) odštartuje na budúci týždeň petičnú akciu proti prijatiu „diskriminačnej zmluvy“ o výhrade svedomia, ktorá má byť podpísaná medzi Slovenskom a Vatikánom. (tasr, SME 14. 10. 2005, Bratislava)
Zákon č. 85/1990 Zb. o petičnom práve v znení zákona č. 242/1998 Z. z.
§ 5
Petícia musí byť písomná a musí obsahovať údaje o tom, kto ju podáva (aj jednotlivec) (meno, priezvisko, adresa trvalého bydliska); ak petíciu podáva petičný výbor, uvedú sa údaje o každom jeho členovi a o osobe oprávnenej zastupovať výbor
Orgán verejnej správy (zúžené oproti ústave) je povinný petíciu prijať. Ak nie je príslušný do desiatich dní je postúpi príslušnému orgánu a oznámi tomu, kto ju podal.
Spory o príslušnosť rieši ústredný orgán pre petície – Úrad vlády SR (§ 24 ods. 1 zákona č. 575/2001 Z. z.) a môže ju vybaviť aj sám.
Nedostatky, ktoré bránia prešetreniu musí iniciátor odstrániť do 30 dní. Tiež je povinný poskytnúť súčinnosť pri vybavovaní. Orgán by sa ale nemal pýtať na veci nesúvisiace priamo s podstatou, ktoré napr. zbytočne zasahujú do súkromia osôb-petičníkov.
Opakované, vecne zhodné petície môže vybaviť oznámením aj verejným.
Je petičné právo uplatniteľné, ak ten, kto podáva petíciu úplne nesprávne určí jej adresáta medzi orgánmi verejnej moci SR? Môže sa od petičníkov vyžadovať aspoň základná znalosť štruktúry orgánov verejnej moci? Môžem podať petíciu obci a spoľahnúť sa na to, že ju doručí kompetentnému orgánu? Môže Úrad vlády SR ako ÚOŠS pre túto oblasť prideliť petíciu na vybavenie okrem orgánov štátnej správy aj prezidentovi, KPR, Národnej rade SR, K NR SR, predsedovi NKÚ, predsedovi VÚC alebo súdu ?
Napr. MZV SR je v § 14 ods. 1 zákona č. 575/2001 Z. z. označené ako ÚOŠS pre oblasť zahraničnej politiky a vzťahy SR k ostatným štátom a medzinárodným organizáciám. Môže sa stať, že bude adresátom petície ohľadom zásadných otázok zahraničnej politiky. Lenže zásadné rozhodnutia v tejto oblasti nevytvára minister ale vláda v zmysle čl. 119 písm. i) ústavy a parlament v zmysle čl 86 ústavy. Môže MZV SR alebo UV SR takúto petíciu prideliť týmto orgánom?
Podobne je MV SR ÚOŠS pre prípravu a realizáciu volieb a referenda. Zákonným adresátom petície o vyhlásenie referenda je ale prezident. Môže MV SR alebo ÚV SR takúto petíciu odstúpiť prezidentovi?
Bolo by to v záujme umožnenia realizácie petičného práva. Zároveň s odstúpením by ale mali k petícií byť pripojené kvalifikované stanoviská týchto orgánov výkonnej moci, ktoré by zámery petície nakoniec aj realizovali, ak by bola úspešná.
§ 5 ods. 6 Oznámenie o vybavení petície (nie je rozhodnutím)
Príslušný orgán verejnej správy je povinný prešetriť a vybaviť petíciu tak, aby zistil skutočný stav veci, jeho súlad alebo rozpor s právnymi predpismi a verejným alebo spoločným záujmom. Výsledok vybavovania petície písomne oznámi do 30 dní od doručenia petície alebo od odstránenia nedostatkov podľa ods. 4 osobe, ktorá podala petíciu, alebo osobe určenej na styk s orgánom verejnej správy. Ak nie je možné vybaviť petíciu v tejto lehote, príslušný orgán verejnej správy písomne oznámi osobe, ktorá petíciu podala, že petícia bude vybavená v ďalšej 30 dňovej lehote. Pri petícií sa formálne nevyhodnocuje jej opodstatnenosť. Priamo sa na ňu reaguje, napr. politicky, tak ako na petíciu za pluralitné zdravotníctvo, ktorú NR SR prerokovala (spĺňala podmienku početnosti platných podpisov) až po schválení príslušného zákona:
Nevyhodnocuje sa opodstatnenosť alebo neopodstatnenosť petície.
Vybavenie petície a účasť (§ 7 ods. 4 písm. b) zákona č. 10/1996 Z.z.)
útvaru vnútornej kontroly:
odborného útvaru:
I. Verejný záujem:
Pre účely vyvlastnenia je taxatívne určený (typmi stavieb) v § 108 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov. Verejný záujem sa musí preukázať v konaní.
II. Spoločný záujem:
Komentár Petruňa, Ličko, 1998
V čiastkových zákonoch sa nachádza podrobnejšia úprava petičného práva vo veciach referenda, volieb, rozdelenia obce.
Reálny vplyv sa dá petícií zabezpečiť tým, že bude publikovaná a bude vyvolaný verejný tlak.
Písomné oznámenie o vybavení petície nemá povahu rozhodnutia, pričom nie sú stanovené ani jeho obsahové a formálne náležitosti. Zákon nepočíta s opravným prostriedkom. Na druhej strane nevylučuje zaslanie petície, prípadne novej petície vyššie postavenému orgánu. Petícia, ktorá vzišla zo zhromaždenia sa dá ťažko opakovať, môže byť jedine zaslaná inému orgánu alebo opakovane tomu istému (napr. po voľbách).
Prešetrenie petície je činnosť, pri ktorej sa zisťuje skutočný stav veci, predmet petície, jeho súlad alebo rozpor s právnymi predpismi, s verejným alebo iným spoločným záujmom. Orgán je zaviazaný zistiť skutočný stav veci. Nasledujú ďalšie náležitosti vybavenia petície.
Petícia: preveriť formálne a obsahové náležitosti, vecné, prešetrenie, opatrenia, oznámenie.
Zákon č. 350/1996 Z.z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky
§ 133
1. Petície doručené NR SR, jej výborom, predsedovi a podpredsedom sa odovzdávajú kancelárií, ktorá vedie ich evidenciu. Predseda postúpi petíciu gestorskému výboru, ktorý ju prerokuje a zaujme k nej stanovisko. Ak petícia patrí do pôsobnosti viacerých výborov, príslušný výbor pôsobí na koordináciu jej vybavenia. Funkcionárom NR SR sa nepriznáva právo zaujať stanovisko k petícií. Nežiada sa ich osobný postoj ale úradný postoj orgánu. Petícia je na úrovni ostatných parlamentných návrhov (zákonov...)
2. Ak petícia nepatrí do pôsobnosti NR SR, kancelária ju postúpi na vybavenie príslušnému ministerstvu alebo inému ÚOŠS. (mohol byť výslovne uvedený ÚV SR ako ÚOŠS pre kontrolu vybavovania petícii, ktorý je kompetentný aj určiť gestorský ÚOŠS)
3. Petíciu, ktorú podpísalo aspoň 100 000 občanov (zužovanie petičného práva z pojmu každý na pojem občan), prerokuje NR SR. To vláda je v procese MPK ľudovejšia. Zaoberá sa už hromadnou pripomienkou, ktorú podpísalo 300 resp. 500 (legislatívne návrhy) FO a PO.
§ 134
1. Výbory podávajú aspoň raz za kalendárny rok NR SR správu o petíciách doručených podľa § 133 ods. 1.
2. Do petícii a ich evidencie môže každý poslanec kedykoľvek nazrieť. (A volič nie?)
|
Petičné právo- súhrn
Každý má právo sám alebo spoločne s inými obracať sa vo veciach verejného alebo iného spoločného záujmu na štátne orgány a orgány územnej samosprávy so žiadosťami, návrhmi a sťažnosťami.
Petičné právo upravuje zákon č. 85/1990 Zb., ktorý v § 1 stanovuje, že petícia nesmie vyzývať k porušovaniu ústavy a zákonov, popieraniu alebo obmedzovaniu osobných, politických alebo iných práv osôb pre ich národnosť, pohlavie, rasu, pôvod, politické alebo iné zmýšľanie, náboženské vyznanie a sociálne postavenie, alebo k roznecovaniu nenávisti a neznášanlivosti z týchto dôvodov alebo k násiliu alebo hrubej neslušnosti. Na zostavenie petície, obstaranie podpisov pod ňu a doručenie petície orgánu verejnej správy môžu osoby podávajúce petíciu vytvoriť petičný výbor (§ 3). Ak nie je vytvorený petičný výbor, musí sa v petícii určiť osoba, ktorá dovŕšila vek 18 rokov, na styk s orgánom verejnej správy.
Podľa § 4 tohto zákona má každý právo akýmkoľvek spôsobom neodporujúcim zákonu vyzývať iné osoby, aby svojím podpisom petíciu podporili. Fyzická osoba čitateľne uvedie k podpisu svoje meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu. Právnická osoba uvedie svoj názov a sídlo, meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu osoby oprávnenej konať v jej mene. Osobám podporujúcim petíciu sa musí umožniť, aby sa s obsahom petície riadne oboznámili pred jej podpísaním. K podpisu sa nesmú žiadnym spôsobom nútiť.
Petície a podpisové hárky sa môžu vystaviť na miestach prístupných verejnosti. Na to nie je potrebné povolenie orgánu verejnej správy, nesmie však nastať obmedzenie cestnej premávky, rušenie verejného poriadku ani iné obmedzenie práv a právom chránených záujmov iných osôb. Zhromažďovaním podpisov na mieste prístupnom verejnosti možno poveriť osobu, ktorá dovŕšila vek 16 rokov.
Orgán verejnej správy, ktorému sa doručila petícia (§ 5), je povinný petíciu prijať. Ak z obsahu petície vyplýva, že nie je príslušný vybaviť ju, petíciu do desiatich dní postúpi príslušnému orgánu a oznámi to tomu, kto petíciu podal.
Príslušný orgán verejnej správy je povinný prešetriť a vybaviť petíciu tak, aby zistil skutočný stav veci, jeho súlad alebo rozpor s právnymi predpismi a verejným alebo iným spoločným záujmom. Výsledok vybavenia petície písomne oznámi do 30 dní od doručenia petície alebo od odstránenia jej nedostatkov osobe, ktorá podala petíciu, alebo osobe určenej na styk s orgánom verejnej správy. Ak nie je možné vybaviť petíciu v tejto lehote, príslušný orgán verejnej správy písomne oznámi osobe, ktorá ju podala, že petícia bude vybavená v ďalšej 30-dňovej lehote. Maximálne 60 dňová lehota na vybavenie petície.
Ak je predmetom petície činnosť orgánov územnej samosprávy a jej poslancov alebo štatutárneho orgánu organizácie, ktorej zriaďovateľom je územná samospráva, petíciu vybavuje príslušný orgán územnej samosprávy, ktorým je podľa zákona o obecnom zriadení obecné zastupiteľstvo.
§ 6a Petičného zákona stanovuje povinnosť toho, kto podal petíciu, na požiadanie príslušného orgánu verejnej správy v primeranej lehote poskytnúť nevyhnutnú súčinnosť pri vybavovaní petície. Ak bez vážneho dôvodu neposkytne súčinnosť, orgán verejnej správy nie je povinný petíciu vybaviť. O tomto následku musí byť ten, kto podal petíciu, písomne poučený už pri požiadaní o súčinnosť pri vybavovaní petície.
Každý, kto sa podieľa na vybavovaní petície, sám uhrádza trovy, ktoré mu vznikli s jej vybavovaním (§ 7). Zdroj: www.obcan.sk
|
Medzirezortné pripomienkové konanie na rokovanie vlády
Smernica na prípravu a predkladanie materiálov na rokovanie vlády, schválená uznesením vlády č. 512 z 13. 6. 2001 v čl. 10 ods. 5 ustanovuje:
(5) Za pripomienku sa považuje jednoznačne formulovaný a v určenej lehote uplatnený a zdôvodnený návrh na úpravu textu písomného materiálu, ktorý sa zasiela a vyhodnocuje predpísanou formou. Pripomienkou možno navrhnúť nový text alebo odporučiť úpravu textu, a to jeho doplnenie, zmenu, vypustenie, resp. upresnenie pôvodného textu. Na ostatné podnety (názory, námety a odporúčania) nemusí predkladateľ prihliadať, najmä ak nie sú zdôvodnené. Predpísanú formu zasielania a vyhodnotenia pripomienok ustanoví vedúci Úradu vlády Slovenskej republiky metodickým pokynom.
čl. 11 ods. 3 a 4 Smernica ustanovuje:
(3) Vyhodnotenie pripomienkového konania musí obsahovať údaje o tom, ktorým orgánom bol materiál predložený, kto nemal pripomienky, kto nezaslal pripomienky, s ktorými orgánmi, resp. verejnosťou bol materiál prerokovaný, na akej úrovni a s akým výsledkom, ďalej treba uviesť, ktorým pripomienkam vrátane pripomienok verejnosti sa nevyhovelo a z akých príčin. Akceptované pripomienky sa vyhodnocujú len v prípade, že boli zaslané elektronickou formou. Akceptované pisárske, gramatické a štylistické pripomienky sa nevyhodnocujú. Osobitne treba uviesť rozpory, ktoré zainteresované orgány považujú za zásadné. Osobitne treba taktiež uviesť rozpor s hromadnou pripomienkou verejnosti podľa odseku 4, s ktorou sa stotožnilo 300 a viac fyzických osôb alebo právnických osôb (ďalej len „verejnosť“), ako aj rozpor s 300 a viac obsahovo príbuznými pripomienkami verejnosti. Predkladateľ uvedie rozpor s hromadnou pripomienkou verejnosti podľa odseku 4, s ktorou sa stotožnilo 300 fyzických osôb alebo právnických osôb aj vtedy, ak bola vznesená po uskutočnenom rozporovom konaní a zároveň sa týka výlučne zmien v materiáli uskutočnených po začatí pripomienkového konania.
(4) Rozporové konanie so zástupcom verejnosti sa môže uskutočniť vtedy, ak predkladateľ nevyhovel pripomienke, s ktorou sa stotožnil vyšší počet pripomienkujúcich subjektov zo strany verejnosti a zároveň súčasťou pripomienky je splnomocnenie zástupcovi verejnosti na ich zastupovanie (hromadná pripomienka). Rozporové konanie so zástupcom verejnosti sa uskutoční vtedy, ak predkladateľ nevyhovel hromadnej pripomienke, s ktorou sa stotožnilo 300 a viac fyzických osôb alebo právnických osôb, ibaže existujú vážne dôvody na neuskutočnenie rozporového konania; predkladateľ tieto dôvody zverejní na svojej internetovej adrese.
Metodický pokyn vedúceho úradu vlády na realizáciu smernice:
3.2 Vyhodnotenie pripomienkového konania musí obsahovať údaje o tom, ktorým orgánom bol materiál predložený, kto nemal pripomienky, kto nezaslal pripomienky, s ktorými orgánmi, resp. verejnosťou bol materiál prerokovaný, na akej úrovni a s akým výsledkom, ďalej treba uviesť, ktorým pripomienkam vrátane pripomienok verejnosti sa nevyhovelo a z akých príčin. Akceptované pripomienky sa vyhodnocujú len v prípade, že boli zaslané elektronickou formou. Akceptované pisárske, gramatické a štylistické pripomienky sa nevyhodnocujú. Osobitne treba uviesť rozpory, ktoré zainteresované orgány považujú za zásadné. Osobitne treba taktiež uviesť rozpor s hromadnou pripomienkou verejnosti podľa časti 3.3 ods. 2 tohto pokynu, s ktorou sa stotožnilo 300 (v prípade nelegislatívnych materiálov), resp. 500 (v prípade legislatívnych materiálov) a viac fyzických osôb alebo právnických osôb (ďalej len „verejnosť“), ako aj rozpor s 300 (v prípade nelegislatívnych materiálov), resp. 500 (v prípade legislatívnych materiálov) a viac obsahovo príbuznými pripomienkami verejnosti. Predkladateľ uvedie rozpor s hromadnou pripomienkou verejnosti podľa časti 3.3 ods. 2 tohto metodického pokynu aj vtedy, ak bola vznesená po uskutočnenom rozporovom konaní a zároveň sa týka výlučne zmien v materiáli uskutočnených po začatí pripomienkového konania. Výlučne zo štatistických dôvodov predkladateľ vo vyhodnotení pripomienkového konania uvedie tiež počet osôb zo strany verejnosti, ktoré k materiálu zaslali pripomienku, a to aj v prípade, keď nejde o hromadnú pripomienku verejnosti. Predkladateľ tento typ pripomienky nevyhodnocuje.
Nie je povinnosťou predkladateľa vyhodnotiť pripomienku, ktorá nespĺňa kritéria uvedené v tomto metodickom pokyne v časti posielanie a členenie reakcií k materiálu v rámci pripomienkového konania.
Povinnosťou predkladateľa pri vyhodnotení pripomienkového konania je zaoberať sa všetkými podnetmi (nie len pripomienkami so všetkými náležitosťami), nie však ich vyhodnotiť predpísanou formou a uskutočniť rozporové konanie.
Rozporové konanie. Rozpory k materiálu treba odstrániť pred jeho predložením vláde v rámci rozporového konania, a to aj osobným rokovaním na úrovni štatutárnych orgánov zo strany predkladateľa a zainteresovaných štatutárnych orgánov, ktoré sa uskutoční najmä vtedy, ak pripomienkujúce orgány vyjadria v pripomienkovom konaní pripomienky, ktoré považujú za zásadné. Ak sa rozpory neodstránia ani týmto rokovaním, treba ich uviesť vo vyhodnotení pripomienkového konania a predložiť návrh na rozhodnutie vlády. Rozpory k materiálu možno prerokovať aj na zasadnutí expertného poradného orgánu na úrovni ústredných orgánov štátnej správy alebo poradného orgánu vlády. V odôvodnených prípadoch môže predkladateľ okrem rozporového konania uskutočniť i odbornú verejnú prezentáciu materiálu. Predkladateľ nie je povinný vyhodnotiť pripomienky zo strany verejnosti, týkajúce sa prípravy štátneho rozpočtu ani uskutočniť so zástupcom verejnosti rozporové konanie.
Rozporové konanie so zástupcom verejnosti sa môže uskutočniť vtedy, ak predkladateľ nevyhovel pripomienke, s ktorou sa stotožnil vyšší počet pripomienkujúcich subjektov zo strany verejnosti a zároveň súčasťou pripomienky je splnomocnenie zástupcovi verejnosti na ich zastupovanie (hromadná pripomienka). Rozporové konanie so zástupcom verejnosti sa uskutoční vtedy, ak predkladateľ nevyhovel hromadnej pripomienke, ibaže existujú vážne dôvody na neuskutočnenie rozporového konania; predkladateľ tieto dôvody zverejní na svojej internetovej adrese.
Rozporové konanie bude mať 2 druhy:
expertné - za účasti vedúcich a odborných pracovníkov
ministerské - na úrovni členov vlády, alebo predsedov ostatných orgánov štátnej správy, resp. iného štatutárneho orgánu
(1) O neakceptovaných zásadných a čiastočne akceptovaných zásadných pripomienkach rokujú členovia vlády SR, resp. vedúci ústredných orgánov štátnej správy, v konečnej fáze rozhoduje vláda SR.
Vláda priznáva občanom právo pripomienkovať návrhy, ktoré sú predkladané na jej rokovanie. Významnosť prikladá pripomienkam spracovaným v predpísanej forme, ktoré podporilo 300, resp. 500 (legislatívne návrhy) FO alebo PO (nemusí ísť o plnoprávnych občanov ani slovenské PO. Takejto pripomienke sa priznáva taký význam, že ak ju predkladateľ materiálu neakceptuje, mala by sa ňou zaoberať vláda a posudzovať ju ako závažný návrh.
Petícia môže byť aj podnetom na vykonanie kontroly.
Ombudsman (je postavený asi tak na úroveň občanov píšucich žiadosti a petície)
Ombudsman by mal mať širšiu pôsobnosť. BRATISLAVA 12. novembra (SITA) - Rozšírenie pôsobnosti ombudsmana, podobne ako je to aj v iných európskych krajinách alebo v prípade európskeho ombudsmana, by mala priniesť novela zákona o verejnom ochrancovi práv, ktorý do Národnej rady (NR) SR predložil parlamentný výbor pre ľudské práva. Verený ochranca ľudských práv by sa mal podieľať na ochrane práv a slobôd fyzických a právnických osôb pri konaní, rozhodovaní alebo nečinnosti orgánov verejnej správy, ak sú v rozpore s právnym poriadkom alebo princípmi demokratického a právneho štátu. Jeho pôsobnosť sa okrem iného rozširuje aj v záujme ochrany práv osôb s obmedzenou osobnou slobodou už pri zistení skutočností nasvedčujúcich nezákonný postup vo veci.
Navrhovaná úprava tiež prináša lehoty na plnenie povinností orgánov verejnej správy, aby nedochádzalo k zbytočným prieťahom vo vybavovaní. Pri doterajšej právnej úprave sa totiž vyskytol prípad, že orgán verejnej správy odpovedal verejnému ochrancovi práv po viac ako roku od žiadosti. Orgány štátnej správy by mali ombudsmanovi poskytovať informácie, vysvetlenia a stanoviská k skutkovým a právnym otázkam do 20 dní od doručenia jeho žiadosti. Na odstránenie nejasností pri výklade predkladatelia priamo do zákona doplnili oprávnenie verejného ochrancu práv nahliadať do súdnych spisov vo veciach súvisiacich s vybavovaním podnetu. Ombudsman by mal mať tiež právo zúčastňovať sa na schôdzi NR SR a jej orgánov, ak ide o veci dotýkajúce sa jeho pôsobnosti, a to aj vtedy, ak je rokovanie neverejné. K zmene by malo prísť aj pri rozdelení platových tried štátneho zamestnanca v Kancelárii verejného ochrancu práv.
Zákon by mal byť účinný od 1. februára 2006.
Historicky prvý verejný ochranca práv v SR sa ujal funkcie zložením sľubu do rúk predsedu parlamentu 27. marca 2002. Vytvorenie tohto inštitútu bolo jednou z podmienok, ktoré Slovensko potrebovalo splniť pre svoj vstup do Európskej únie. Pôsobnosť ombudsmana nie je podľa zákona o verejnom ochrancovi práv zameraná na ochranu právneho poriadku SR ako takého, ale venuje sa podnetom fyzických a právnických osôb. Jeho cieľom je ochrana subjektívnych práv, ktoré sa dotýkajú konkrétnych oblastí verejnej správy, sleduje spravodlivosť a zákonnosť ich rozhodnutí vo vzťahu k jednotlivcovi, ktorý má pocit krivdy. Copyright © SITA 2005 [SME 12. 11. 2005 9:33:00]
Kontrola v štátnej správe (vykonávaná ústrednými orgánmi štátnej správy)
Ústava SR
Čl. 122
Ústredné orgány štátnej správy a miestne orgány štátnej správy sa zriaďujú zákonom.
Čl. 126
Ústavný súd rozhoduje kompetenčné spory medzi ÚOŠS, ak zákon neustanovuje, že tieto spory rozhoduje iný štátny orgán.
Zákon č. 575/2001 Z.z. o organizácii činnosti vlády a organizácií ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov
§ 24
1. Úrad vlády SR je ÚOŠS pre kontrolu plnenia úloh súvisiacich s výkonom štátnej správy, kontrolu plnenia úloh z uznesení vlády, ako aj pre kontrolu vybavovania petícií a sťažností.
2. ÚV SR môže v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom (10/1996 Z.z.) kontrolovať použitie prostriedkov štátneho rozpočtu určených na plnenie úloh štátnej správy.
3. ÚV kontroluje plnenie úloh z uznesení vlády SR.
4. ÚV SR plní aj úlohy spojené s odborným, organizačným a technickým zabezpečením činnosti vlády.
Zákon 10/1996 Z. z. pridáva UV SR aj kontrolu efektívnosti štátnej správy (§2 ods. 1 písm.c), efektívnosti využitia prostriedkov ŠR, finančných záujmov ES).
Zákon č. 10/1996 Z.z. o kontrole v štátnej správe v znení zákona č. 502/2001 Z. z. a zákona č. 461/2002 Z.z.
Orgánmi kontroly plnenia úloh štátnej správy sú:
1. Úrad vlády SR (§1 ods. 1) a
2. iné orgány štátnej správy: ministerstvá a iné ÚOŠS, orgány miestnej štátnej správy, ďalšie orgány štátnej správy podľa osobitného predpisu (geologická, banská správa...). Iné orgány štátnej správy vykonávajú kontrolu v rozsahu svojej pôsobnosti v kontrolovaných subjektoch podľa osobitných predpisov. (§ 1 ods. 1, § 6).
Inšpekcie sú samostatné rozpočtové organizácie poriadené ministerstvám. Ich kontrolnú pôsobnosť, oprávnenia a povinnosti upravujú osobitné procesné predpisy a vo vzťahu napr. ku kontrolovaným subjektom (vrátane podnikateľských) aj hmotnoprávne predpisy (ochrana spotrebiteľa). Zákon č. 10/1996 Z. z. sa pri výkone špecifickej kontroly uplatňuje podporne.
Úrad vlády nevykonáva štátnu správu v žiadnej oblasti a vonkajšiu pôsobnosť má len v kontrole (vonkajšej).
Zákon č. 347/1990 Zb. z 28. 8. 1990 určoval Úradu vlády SR len úlohy pri zabezpečovaní činnosti vlády a tento nebol ÚOŠS a nemal žiadnu externú pôsobnosť. ÚOŠS sa stal zákonom č. 453/1992 Zb. z 25. 8. 1992, ktorý mu aj preniesol časť pôsobnosti vo vonkajšej kontrole z bývalého Ministerstva kontroly SR (bolo týmto zákonom v r. 1992 zrušené). Zákon č. 83/1994 Z. z. opäť degradoval ÚV SR a zákon č. 74/1995 Z. z. ho zase pozdvihol medzi ÚOŠS a tam zostal a to aj po prebraní textu zákona č. 347/1990 Zb. v znení neskorších predpisov do zákona č. 575/2001 Z. z.
Zákon 418/1991 Zb. o štátnej kontrole definoval pôsobnosť Ministerstva kontroly SR. Toto bolo v r. 1992 zrušené a pôsobnosť prenesená na ÚV SR a MH SR. Bol novelizovaný zákonom č. 74/1995 Z. z., ktorý zvýrazňoval postavenie ÚV SR (ÚOŠS na kontrolu plnenia úloh ŠS .... a kontrolu vybavovania petícií a sťažností) ako orgánu vonkajšej kontroly vo vzťahu k ministerstvám a ostatným ÚOŠS atď.
UV SR má v zmysle § 2 ods. 1 písm. d) zákona č. 10/1996 Z.z. povinnosť kontrolovať vybavenie najmä takých podaní, ktoré predtým nesprávne alebo neúplne vybavili ÚOŠS či iné orgány štátnej správy.
Pôsobnosť ÚV SR v oblasti vonkajšej kontroly môže byť súčasťou mocenských nástrojov predsedu vlády + právo zvolávať a viesť rokovanie vlády + schvaľovanie zahraničných stykov vládou (zák. č.575/2001 Z. z. a jeho organizácia) a ústavné oprávnenie navrhnúť odvolanie člena vlády.
Vonkajšiu kontrolu vykonávajú v rozsahu svojej pôsobnosti vymedzenej osobitnými predpismi (§ 1 ods. 2) v subjektoch nepodriadených kontrolnému orgánu. II. časť zákona (Základné pravidlá kontrolnej činnosti) a prípadne osobitné predpisy (daňová, colná kontrola).
V kontrolnej pôsobnosti UV SR sú ÚOŠS, OMŠS, štátne orgány, PO založené alebo zriadené OŠS, obce (aj VUC) pri plnení úloh štátnej správy (zák. č. 369/1990 Zb., 416/2001 Z.z.).
Vnútornú kontrolu vykonávajú ako súčasť plnenia svojich úloh v príslušnom odvetví štátnej správy (§ 1 ods. 2) a charakterizuje ju vzťah nadriadenosti a podriadenosti v organizačnej štruktúre.
Kontrolné akcie (vnútorná, vonkajšia, UV SR ale aj podľa osobitných predpisov MF SR, NKÚ) by sa nemali prekrývať a zamotávať ale vhodne dopĺňať a nadväzovať na seba.
Plnenie úloh štátnej správy ÚV SR kontroluje cez kontrolu dodržiavania zákonov a VZPP, plnenia úloh z uznesení vlády, programového vyhlásenia – nadrezortná vonkajšia kontrola.
UV SR ako kontrolný orgán moci vládnej a výkonnej vypracúva (iniciatívne, bez podkladu v zákone) zameranie kontrolnej činnosti na určité obdobie, ktoré schvaľuje vláda SR a BR SR vo svojej oblasti uznesením. Za jeho plnenie zodpovedá ako gestor vedúci úradu vlády a realizuje ho GR sekcie kontroly. Títo potom sami seba kontrolujú ako to uznesenie plnia. Tu je určitý konflikt záujmov. Plnenie uznesenia vlády o zameraní kontrolnej činnosti by mohol kontrolovať napr. aj NKÚ, NR SR alebo jej výbory ako v oblasti uznesení vlády tak aj uznesení BR SR.
Exekutívna kontrola (vonkajšia aj vnútorná) nie je nezávislá. Jej plánovanie, priebeh aj vyhodnocovanie výsledkov je v rukách vlády, resp. jej jednotlivých členov. Má aj organizátorskú funkciu.
Úlohou UV SR v rozsahu stanovenom ROŠ (Bezpečnostnou radou SR) (úst. zákon č. 10/1969 Zb. v znení neskorších predpisov, čl. 11 ods. 7 úst. zák. č. 227/2002 Z.z.) (na základe...?) je kontrola plnenia úloh štátnej správy v oblasti obrany, ochrany a bezpečnosti štátu najmä so zreteľom na zabezpečovanie príprav na obranu a hospodársku mobilizáciu, výstavbu mobilizačnej infraštruktúry... a plnenie uznesení BR SR.
Pri kontrole rozhodovacej činnosti orgánov štátnej správy (petície, sťažnosti) UV SR nemá právo rušiť alebo meniť rozhodnutia orgánov. Nedostatky môžu viesť k podnetu na zákonnú zmenu (napr. preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania)
Systém vnútornej kontroly sú orgány kontroly povinné vytvoriť v rámci svojej pôsobnosti ako systém kontrolujúci plnenie úloh orgánov štátnej správy a jej funkčnosti na všetkých stupňoch riadenia. Tvorí ho kontrolná činnosť vedúcich ÚOŠS (minister) a vedúcich zamestnancov (GR, R,VO) vrátane odborných (LEGO...) a kontrolných útvarov (GEIN...) (§ 7 ods. 1 a 2).
Vnútornú kontrolu vykonávajú útvary kontroly priamo podriadené vedúcemu a ostatné odborné útvary podľa príslušnosti (teda súčinnosť v rámci svojej pôsobnosti) (§ 7 ods. 3).
„Kto riadi musí aj kontrolovať“. Systémy vonkajšej a vnútornej kontroly sa prepájajú tak, že napr. MF SR vykonáva vnútornú kontrolu na správach finančnej kontroly, na daňových a colných orgánoch (odhadzuje sa ale od rozhodovania o odvolaniach v zmysle colného zákona).
„Vnútorná kontrola by mala stanovovať najvhodnejšie postupy (napr. aj vonkajšej kontroly) tak, aby sa zabránilo nedostatkom. Celá vnútorná kontrolná činnosť, najmä jej organizačné zabezpečenie a samotný výkon musia byť usporiadané tak, aby tvorili komplexný systém kontroly najmä po vertikálnej i horizontálnej línii. Je to symbióza kontroly orgánov vedúcich pracovníkov (?), odborných útvarov i kontrolných útvarov so spoločným cieľom kontrolovať plnenie úloh štátnej správy v príslušnom odvetví a dosiahnuť vyššiu účinnosť riadenia a posilnenia autority funkcie kontroly“. (Komentár k (§7) zákona č. 10/1996 Z. z., Juraj Petruňa, Tibor Ličko, Bratislava 1996, 24)
Do uznesenia vlády č. 129 z 8. 3. 2000 sa dostala úloha pod B.2.: zabezpečiť výberovým spôsobom vykonávanie pravidelnej vecnej kontroly plnenia úloh z uznesení vlády útvarmi vnútornej kontroly a ostatnými odbornými útvarmi. Termín: štvrťročne
Odborné útvary majú úlohy predovšetkým plniť, nie kontrolovať. Majú ale účasť na plnení úloh štátnej správy, vedúci zamestnanci sa podieľajú na výkone pôsobnosti štátneho orgánu a jeho riadení a majú tak k dispozícií informácie, vedomosti a znalosti potrebné na kvalifikovaný výkon (vnútornej) kontroly. Vedúci zamestnanci tak môžu realizovať kontrolu ako súčasť riadenia im podriadeného útvaru a tiež riadenia celej organizácie v rámci pôsobnosti odborného útvaru (napr. finančného odboru, bezpečnostného úradu). Pracovníci odborných útvarov tiež môžu byť prizvaní ku kontrolnej akcii na hodnotenie dôkazov a poskytnutie odborných stanovísk. Nie je ale ich trvalou úlohou vykonávať kontrolu.
II. časť. Základné pravidlá kontrolnej činnosti – zjednocuje sa postup orgánov kontroly pri výkone vnútornej a vonkajšej kontroly s tým, že sa rešpektujú osobitosti kontrolného postupu tých orgánov kontroly, ktoré majú tento postup upravený v iných právnych predpisoch. Môžu sa uplatňovať aj podporne.
Výsledky kontroly musia byť preukázané, úplné a pravdivé.
Podmienkou na vyvodenie osobnej zodpovednosti je zavinenie.
Príčinou nedostatkov je protiprávne konania (to je potom ľahká práca ale čo ak nie?). Medzi protiprávnym konaním (alebo nečinnosťou) a škodlivým následkom musí byť príčinná súvislosť, tj. nedostatok musí byť (dokázateľne) dôsledkom protiprávneho konania osoby so škodlivým následkom zavinenia. Zavinenie vyjadruje vzťah subjektu k vlastnému konaniu, ktoré je v rozpore s objektívnym právom.
Objektívna zodpovednosť (právnickej osoby) bez ohľadu na zavinenie (napr. za chorobu z povolania).
Neprípustné je uvádzať v kontrolných materiáloch funkčnú zodpovednosť. A to vedie k nezodpovednosti tých, ktorí riadia.
Právom chránený záujem je iba taký záujem kontrolovaných subjektov, ktorému poskytujú právne predpisy osobitnú ochranu. Treba ho odlišovať od oprávneného záujmu, t.j. od faktického záujmu kontrolovaného subjektu, ktorému sa však právna ochrana neposkytuje. (Ochrana súkromia a obydlia v zmysle čl. 19 ods. 2 v spojení s čl. 21 ods. 1 a 2 ústavy a možnosť zásahov do nedotknuteľnosti obydlia používaného aj na podnikanie alebo vykonávanie inej hospodárskej činnosti v zmysle čl. 21 ods. 3 ústavy a na základe zákona). (Obchodný záujem nie je právom chránený).
Základný obsah a podmienky overovania odbornej spôsobilosti pracovníkov štátnych orgánov poverených vykonávaním kontrolnej činnosti upravuje vyhl. 275/1992 Zb. vydaná podľa § 3 ods. 3 zákona č. 405/1991 Zb. o kontrole v ČSFR. Nevzťahuje sa na vykonávanie vnútornej kontroly. Odbornou spôsobilosťou sa rozumie súhrn teoretických znalostí a schopnosť ich praktického používania, ktoré sú nevyhnutné na riadny výkon kontrolného zisťovania, ukladanie opatrení nadväzujúcich na kontrolné zistenie, ako aj na ochranu práv kontrolovaných osôb. Teoretickými znalosťami sa rozumejú znalosti všeobecnej právnej úpravy kontroly – všeobecné odborné znalosti (základné pravidlá kontrolnej činnosti - kontrolný poriadok, právna úprava správneho konania) a znalosti právnej úpravy a postupov v príslušnom odbore kontrolnej činnosti – osobitné odborné znalosti (znalosť problematiky a jej právnej úpravy v príslušnom odbore, pravidlá, metodika a techniky kontrolnej činnosti v tomto odbore).
Zákon SNR č. 418/1991 Zb. o štátnej kontrole bol zrušený zákonom č. 10/1996 Z. z.
Predpojatosť je taký pomer pracovníka kontroly k zamestnancovi kontrolovaného subjektu alebo k veci tvoriacej predmet kontroly, ktorý znemožňuje objektívne vykonanie kontroly. Úkony, ktoré nedovoľujú odklad sú napr. obstaranie dôkazov (odobranie prvopisov dokladov a pod.).
Ak kontrolovaný subjekt vznesie námietky na nedodržiavanie základných pravidiel kontrolnej činnosti podľa tohto zákona alebo na nevhodné správanie pracovníka kontroly, v takýchto prípadoch nejde o námietky predpojatosti. Postupuje sa v súlade s predpismi o sťažnostiach (152/1998 Z. z.).
Kontrolovaný subjekt a jeho má nárok na právnu istotu počas výkonu kontroly.
Kontrola sa začína prvým úkonom, napr. oznámenie o predmete a účele kontroly.
Presné a úplné zistenie skutočného stavu veci – objektívneho stavu kontrolovaných skutočností zahŕňa obstaranie dôkazov,......preverenie námietok k zisteniam v protokole. Neopodstatnenosť námietok musí pracovník kontroly preukázať len metódami kontroly, tj. doložením dokladmi vo vzťahu k predloženým a zdokumentovaným námietkam a písomne oznámiť zodpovedným zamestnancom do termínu prerokovania protokolu.
Opodstatnené a preukázané námietky sa zohľadnia zhotovením dodatku k protokolu o výsledku kontroly, resp. zhotovením záznamu o kontrole, ak orgán kontroly uzná všetky námietky voči nálezom v (navrhovanom) protokole o výsledku kontroly.
§ 13
1. O výsledku vykonanej kontroly vypracujú pracovníci kontroly protokol, ktorý musí obsahovať označenie kontrolovaného subjektu, miesto a čas vykonania kontroly, predmet kontroly, kontrolované obdobie, kto kontrolu vykonal, preukázané kontrolné zistenia, dátum vypracovania protokolu, vlastnoručné podpisy pracovníkov kontroly, podpisy zodpovedných zamestnancov, ktorí boli s protokolom oboznámení, a dátum oboznámenia sa s protokolom. Súčasťou protokolu je vyjadrenie vedúceho kontrolovaného subjektu, vyjadrenie zodpovedných zamestnancov ku kontrolným zisteniam a ďalšie písomnosti a materiály potvrdzujúce kontrolné zistenia vrátane priebežného a čiastkového protokolu. Priebežný a čiastkový protokol sa len pripoja k protokolu alebo sa ich obsah zároveň aj zahrnie do textu protokolu?
3.Priebežný protokol....výsledok kontroly stavu na mieste v určenom čase, dokumentuje skutočnosti ako výsledok zmyslového vnímania reality, ktoré neboli predtým zdokumentované. Nie je prípustné uvádzať v ňom informácie (?) Spracúva sa aj zápisnica o prerokovaní?
Čiastkový protokol .... (časť predmetu kontroly). Určitá otázka sa musí uzatvoriť pred spracovaním protokolu o výsledku celej kontrolnej akcie. Výsledný kontrolný materiál, obsahuje vyjadrenie zodpovedného zamestnanca k zisteniam a na jeho základe sa zabezpečuje prijatie opatrení na odstránenie zistených nedostatkov. Zistenia musia byť zakotvené aj v (hlavnom) protokole. Spracúva sa aj zápisnica o prerokovaní?
4. Dodatok k protokolu alebo k záznamu, ktorý je jeho súčasťou (obsahuje vysporiadanie sa s námietkami)
5. O prerokovaní protokolu vypracujú pracovníci kontroly zápisnicu, ktorá musí obsahovať dátum oboznámenia kontrolovaného subjektu a zodpovedných zamestnancov s protokolom, dátum prerokovania protokolu, mená prítomných na prerokovaní a ich vlastnoručné podpisy. V zápisnici sa uloží povinnosť vedúcemu kontrolovaného subjektu v určenej lehote
a) prijať opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov a ich príčin a predložiť ich orgánu kontroly, (mali by sa predkladať aj nadriadenému orgánu, vedúcemu ÚOŠS a pod.). Orgán kontroly hodnotí tieto opatrenia z hľadiska adresnosti, konkrétnosti, termínovanosti, cieľovej orientácie a kontrolovateľnosti a môže vyžadovať ich prepracovanie.
b) predložiť orgánu kontroly správu o splnení opatrení na odstránenie nedostatkov a ich príčin,
c) uplatniť právnu zodpovednosť za zistené nedostatky voči zamestnancom zodpovedným za tieto nedostatky.
6. Ak sa kontrolou nezistí porušenie všeobecne záväzných právnych predpisov alebo interných predpisov, vypracuje sa len záznam o kontrole: kto a kedy vykonal kontrolu, predmet kontroly, zistený stav, dátum, podpisy pracovníkov kontroly a vedúceho kontrolovaného subjektu, ktorý bol so záznamom oboznámený.
Prerokovanie protokolu a podpis zápisnice, resp. podpis záznamu je ukončením kontroly.
Oboznamovacia povinnosť: vedúcemu kontrolovaného subjektu sa odovzdá protokol o výsledku kontroly, priebežný, čiastkový protokol, dodatok k protokolu, záznam o kontrole a zápisnicu o prerokovaní protokolu.
Mlčanlivosť o skutočnostiach zistených pri výkone kontroly (mimo US): pracovníkov kontroly oslobodzuje ten, v záujme koho povinnosť majú, alebo vo verejnom záujme vedúci orgánu kontroly.
Kto kontroluje plnenie úloh z uznesení Bezpečnostnej rady SR a na akom základe?
Úrad vlády SR.
Sťažnosti
|
|
Postup pri vybavovaní sťažnosti na Úrade pre ochranu osobných údajov. V prípade, ak chcete podať sťažnosť v zmysle zákona č. 152/1998 Z. z. o sťažnostiach (ďalej len „zákon o sťažnostiach“), rešpektujte nasledovné skutočnosti:
Podanie, ktoré má mať povahu sťažnosti, musí obsahovať náležitosti podľa ustanovenia § 5 ods. 4 citovaného zákona o sťažnostiach, t. j. z jeho obsahu musí byť zrejmé, kto ho podáva, musí obsahovať meno, priezvisko, adresu fyzickej osoby alebo názov a sídlo právnickej osoby, predmet sťažnosti a čoho sa sťažovateľ domáha.
Ak podanie neobsahuje tieto náležitosti, alebo nie je zrozumiteľné alebo na jeho náležité vybavenie sú potrebné údaje, ktoré sa v podaní neuvádzajú, úrad požiada sťažovateľa o spoluprácu. V žiadosti o spoluprácu úrad upozorní sťažovateľa, že ak v stanovenom termíne neposkytne súčinnosť, úrad nie je povinný sťažnosť vybaviť.
Sťažnosť, v ktorej sťažovateľ neuvádza svoje meno, priezvisko a adresu (právnická osoba svoj názov a sídlo), je anonymná sťažnosť. Anonymná sťažnosť sa vybavuje ako bežná sťažnosť, ak obsahuje konkrétne údaje, ktoré nasvedčujú, že bol porušený právny predpis.
Úrad prešetrí a vybaví sťažnosť v lehote 60 dní odo dňa prijatia. Predseda úradu môže túto lehotu v odôvodnených prípadoch primerane predĺžiť, najviac však o šesť mesiacov. O predĺžení lehoty bude sťažovateľ písomne upozornený.
Výsledok prešetrenia sťažnosti úrad oznámi sťažovateľovi písomne. Ak bola sťažnosť opodstatnená, uvedú sa v oznámení aj opatrenia prijaté alebo vykonané na odstránenie zistených nedostatkov. Písomným informovaním sťažovateľa o výsledku prešetrenia sťažnosti sa sťažnosť považuje za vybavenú.
|
|
Sťažnosť je podanie fyzickej alebo právnickej osoby, ktorým sa domáha ochrany svojich práv alebo právom chránených záujmov... Problematiku sťažností upravuje zákon č. 152/1998 Z. z. o sťažnostiach (ďalej len "zákon"). Tento zákon upravuje postup pri podávaní, prijímaní, evidovaní, vybavovaní a kontrole vybavovania sťažností fyzických osôb a právnických osôb. Podľa tohto zákona postupujú (a teda prijímajú, evidujú, vybavujú a kontrolujú vybavovanie sťažností):
Čo je sťažnosť?
Sťažnosť je, podľa § 3 zákona, podanie fyzickej alebo právnickej osoby (ďalej len "sťažovateľ"), ktorým:
Za sťažnosť sa (podľa § 4 zákona) nepovažuje podanie:
Podávanie sťažností. Sťažnosť sa podáva spravidla písomne alebo ústne v záujme jej urýchleného a efektívneho vybavenia orgánu príslušnému na jej vybavenie (§ 5 zákona).
O ústnej sťažnosti, ktorú nemožno vybaviť hneď pri jej podaní, orgán, ktorý sťažnosť prijíma, vyhotoví záznam, ktorý sťažovateľovi predloží na prečítanie a podpis. Na požiadanie sťažovateľa sa mu vydá rovnopis záznamu.
Sťažnosť musí obsahovať niektoré náležitosti:
Ak sťažnosť nemá požadované náležitosti, nie je zrozumiteľná, alebo ak sú na jej náležité vybavenie potrebné údaje, ktoré sa v sťažnosti neuvádzajú, treba zabezpečiť ich doplnenie.
Ak sťažnosť podáva viac sťažovateľov spoločne a neurčí sa v nej, komu z nich sa majú doručovať písomnosti vo vybavovanej veci, všetky odosielané písomnosti sa doručujú tomu sťažovateľovi, ktorý sa v sťažnosti uvádza na prvom mieste.
Podanie sťažnosti sa, podľa § 6 zákona, nesmie stať podnetom ani dôvodom na vyvodzovanie dôsledkov, ktoré by sťažovateľovi spôsobili akúkoľvek ujmu.
Ak sťažovateľ požiadal, v zmysle § 7 zákona, aby sa jeho totožnosť utajila alebo ak je jej utajenie v záujme náležitého vybavenia sťažnosti, pri prešetrovaní sťažnosti sa postupuje len na základe jej odpisu, v ktorom sa neuvádza nič z toho, čo by umožňovalo identifikáciu sťažovateľa. Každý zúčastnený na vybavovaní veci, komu je sťažovateľova totožnosť známa, je povinný o nej zachovať mlčanlivosť. Ak sťažovateľ požiadal o utajenie svojej totožnosti, ale charakter sťažnosti neumožňuje jej prešetrenie bez uvedenia niektorého z údajov o jeho osobe, treba ho o tom bezodkladne upovedomiť. Zároveň ho treba upozorniť, že vo vybavovaní sťažnosti sa bude pokračovať len vtedy, ak v určenej lehote písomne udelí súhlas s uvedením určitého potrebného údaja o svojej osobe.
Anonymná sťažnosť. Sťažnosť, v ktorej sťažovateľ neuvádza svoje meno, priezvisko a adresu (právnická osoba svoj názov a sídlo), je anonymná sťažnosť. Anonymná sťažnosť sa podľa § 8 zákona vybavuje len, ak obsahuje konkrétne údaje, ktoré nasvedčujú, že bol porušený právny predpis.
Prijímanie sťažností. Všetky orgány verejnej správy sú, v zmysle § 9 zákona, povinné prijímať sťažnosti. Prijaté sťažnosti, na ktorých vybavenie alebo prešetrenie nie sú príslušné, sú povinné bezodkladne postúpiť orgánu príslušnému na ich vybavenie a zároveň o tom upovedomiť sťažovateľa.
Sťažnosť nesmie vybavovať ani prešetrovať osoba, proti ktorej sťažnosť smeruje, ani osoba, ktorá je podriadená tejto osobe.
Lehoty na vybavenie sťažnosti. Príslušný orgán verejnej správy je povinný prešetriť a vybaviť sťažnosť do 30 dní odo dňa, keď mu bola sťažnosť doručená (§ 13 zákona). Ak si vybavenie sťažnosti vyžaduje súčinnosť iného orgánu verejnej správy, fyzickej osoby alebo právnickej osoby, príslušný orgán verejnej správy je povinný vybaviť sťažnosť najneskôr do 60 dní odo dňa, keď mu bola doručená.
V prípadoch náročných na prešetrenie sťažnosti môže vedúci orgánu verejnej správy predĺžiť lehotu na jej vybavenie o ďalších 30 dní. O každom predĺžení lehoty na vybavenie a o dôvodoch predĺženia je orgán verejnej správy povinný písomne upovedomiť sťažovateľa bez zbytočného odkladu.
Povinnosť spolupráce sťažovateľa. Sťažovateľ je povinný, v zmysle § 15 zákona, spolupracovať s orgánom, ktorý sťažnosť vybavuje, prípadne prešetruje, v rozsahu potrebnom na vybavenie sťažnosti. Ak sťažovateľ bez vážneho dôvodu do 10 dní od doručenia požiadania o spoluprácu alebo v inom určenom termíne neposkytne požadovanú spoluprácu, orgán verejnej správy nie je povinný vybaviť sťažnosť, o čom sťažovateľa poučí v požiadaní o spoluprácu.
Ak sťažovateľ oznámi vážne dôvody, ktoré mu bránia, aby spolupracoval, vo vybavovaní jeho sťažnosti sa pokračuje.
Ak je to na vybavenie sťažnosti nevyhnutné, sťažovateľ je povinný poskytnúť požadovanú spoluprácu osobne, a to aj v prípade, že má ustanoveného zástupcu.
Oznámenie o vybavení sťažnosti. Výsledok prešetrenia sťažnosti sa oznamuje, v súlade s § 19 zákona, sťažovateľovi písomne s odôvodnením, či je sťažnosť opodstatnená alebo neopodstatnená. V prípade, že sa zistila opodstatnenosť sťažnosti, uvedú sa v oznámení aj opatrenia prijaté alebo vykonané na odstránenie zistených nedostatkov. Ak nemožno prešetriť predmet sťažnosti, orgán verejnej správy to bez zbytočného odkladu oznámi sťažovateľovi.
Ak sa sťažnosť skladá z viacerých samostatných bodov, v oznámení o výsledku prešetrenia sa údaje podľa odseku 1 uvedú ku každému bodu osobitne.
Sťažnosť sa považuje za vybavenú, ak bol sťažovateľ písomne informovaný o výsledku prešetrenia sťažnosti a ak sa prijali opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov a príčin ich vzniku. O ústnej sťažnosti, ktorá bola vybavená hneď pri jej podaní, sa písomné oznámenie nerobí.
Opakovaná sťažnosť. Ak sťažovateľ opakuje sťažnosť v tej istej veci, orgán verejnej správy prekontroluje, či pôvodná sťažnosť bola správne vybavená (§ 20 zákona). Výsledok kontroly oznámi sťažovateľovi písomne, pričom postupuje obdobne ako pri oznámení o vybavení sťažnosti.
Ak ďalšia opakovaná sťažnosť podaná tým istým sťažovateľom v rovnakej veci neobsahuje nové skutočnosti, správnosť jej vybavenia sa opätovne nekontroluje, ani sa o tom sťažovateľ neupovedomí. Urobí sa o tom úradný záznam do spisového materiálu.
V prípade, že v rovnakej veci, v akej už bola vybavená sťažnosť iného sťažovateľa, podá sťažnosť ďalší sťažovateľ bez uvedenia nových skutočností, jeho sťažnosť netreba znovu prešetrovať, ale treba ho upovedomiť o výsledku vybavenia pôvodnej sťažnosti.
Trovy. Trovy, ktoré vznikli sťažovateľovi v súvislosti s podaním, prešetrením a vybavením sťažnosti, znáša sťažovateľ. Trovy, ktoré vznikli orgánu verejnej správy pri podaní, prešetrení a vybavení sťažnosti, znáša tento orgán.
|
Ústava SR. Druhá hlava. Základné práva a slobody. Siedmy oddiel. Právo na súdnu a inú právnu ochranu
Čl. 46
1. Každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne SR.
2. Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.
3. Každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom.
4. Podmienky a podrobnosti o súdnej a inej právnej ochrane ustanoví zákon.
Druhý oddiel. Súdy SR.
Čl. 142
1. Súdy rozhodujú v občianskoprávnych a trestnoprávnych veciach; súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, ak tak ustanoví zákon.
Zákon č. 152/1998 Z. z. o sťažnostiach
Autor: Národná rada SR. Platnosť od: 29.5.1998. Účinnosť od: 1.6.1998.
Uverejnené v Zbierke zákonov č. 55/1998 strana 1098.
Uverejnené v Zbierke zákonov č. 55/1998 strana 1098.
RUŠÍ PREDPIS: 150/1958 Ú.l. OBLASŤ: Správne právo
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
Základné ustanovenia
§ 1
Tento zákon upravuje postup pri podávaní, prijímaní, evidovaní, vybavovaní a kontrole vybavovania sťažností fyzických osôb a právnických osôb.
§ 2
Podľa tohto zákona prijímajú, evidujú, vybavujú a kontrolujú vybavovanie sťažností
a) štátne orgány a nimi zriadené organizácie, 1)
b) obce a nimi zriadené organizácie, 1)
c) právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveril rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb 2)
(ďalej len "orgán verejnej správy").
a) štátne orgány a nimi zriadené organizácie, 1)
b) obce a nimi zriadené organizácie, 1)
c) právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveril rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb 2)
(ďalej len "orgán verejnej správy").
§ 2 pojem „orgán verejnej správy“ je len legislatívnou skratkou.
------------------------------------------------------------------
1) § 21 až 23 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 303/1995 Z.z. o rozpočtových pravidlách v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 386/1996 Z.z. o štátnom rozpočte na rok 1997 a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
2) Napríklad § 2 a § 3 ods. 2 písm. b) a c) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 274/1994 Z.z. o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov, § 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 387/1996 Z.z. o zamestnanosti, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, zákon Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov.
§ 3
Sťažnosť je podanie fyzickej osoby alebo právnickej osoby (ďalej len "sťažovateľ"), ktorým
a) sa domáha ochrany svojich práv alebo právom chránených záujmov, pretože došlo k ich porušeniu alebo k ohrozeniu činnosťou alebo nečinnosťou (ďalej len "činnosť") orgánu verejnej správy,
b) upozorňuje na konkrétne nedostatky, najmä na porušenie právnych predpisov, ktorých odstránenie si vyžaduje zásah orgánu verejnej správy.
a) sa domáha ochrany svojich práv alebo právom chránených záujmov, pretože došlo k ich porušeniu alebo k ohrozeniu činnosťou alebo nečinnosťou (ďalej len "činnosť") orgánu verejnej správy,
b) upozorňuje na konkrétne nedostatky, najmä na porušenie právnych predpisov, ktorých odstránenie si vyžaduje zásah orgánu verejnej správy.
§ 3 Ak právo stanovuje iný prostriedok nápravy, nie je odôvodnené podávať sťažnosť (zákon na to myslí, keď odkazuje na potrebu vybavovať príslušné veci v správnom konaní)
§ 4
(1) Za sťažnosť podľa tohto zákona sa nepovažuje podanie
a) fyzickej osoby alebo právnickej osoby poslané orgánu verejnej správy ako dopyt, ktorým sa nedomáha ochrany svojich práv,
b) orgánu verejnej správy, v ktorom upozorňuje na nesprávnu činnosť iného orgánu verejnej správy,
c) ktorého vybavovanie je upravené osobitným predpisom, 3)
d) proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy vydanému v správnom konaní, ak je zrejmé, že podanie možno vybaviť v správnom konaní.
(2) Orgán verejnej správy, ktorému bolo doručené podanie označené ako sťažnosť, a toto podanie podľa odseku 1 písm. a) až c) nie je sťažnosťou, je povinný ho do piatich dní vrátiť s uvedením dôvodu tomu, kto ho podal. Podanie podľa odseku 1 písm. d) zašle orgán verejnej správy bezodkladne sťažovateľovi s poučením, a ak ide o neprávoplatné rozhodnutie, aj orgánu príslušnému na rozhodnutie o opravnom prostriedku; ak časť podania spĺňa náležitosti sťažnosti podľa tohto zákona, vybaví sa táto časť ako sťažnosť.
------------------------------------------------------------------
3) Napríklad zákon č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom (Trestný poriadok) v znení neskorších predpisov, zákon Slovenskej národnej rady č. 80/1992 Zb. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky, štátnej správe súdov, vybavovaní sťažností a o voľbách prísediacich (zákon o štátnej správe súdov) v znení neskorších predpisov, § 49 zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 314/1996 Z.z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov.
a) fyzickej osoby alebo právnickej osoby poslané orgánu verejnej správy ako dopyt, ktorým sa nedomáha ochrany svojich práv,
b) orgánu verejnej správy, v ktorom upozorňuje na nesprávnu činnosť iného orgánu verejnej správy,
c) ktorého vybavovanie je upravené osobitným predpisom, 3)
d) proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy vydanému v správnom konaní, ak je zrejmé, že podanie možno vybaviť v správnom konaní.
(2) Orgán verejnej správy, ktorému bolo doručené podanie označené ako sťažnosť, a toto podanie podľa odseku 1 písm. a) až c) nie je sťažnosťou, je povinný ho do piatich dní vrátiť s uvedením dôvodu tomu, kto ho podal. Podanie podľa odseku 1 písm. d) zašle orgán verejnej správy bezodkladne sťažovateľovi s poučením, a ak ide o neprávoplatné rozhodnutie, aj orgánu príslušnému na rozhodnutie o opravnom prostriedku; ak časť podania spĺňa náležitosti sťažnosti podľa tohto zákona, vybaví sa táto časť ako sťažnosť.
------------------------------------------------------------------
3) Napríklad zákon č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom (Trestný poriadok) v znení neskorších predpisov, zákon Slovenskej národnej rady č. 80/1992 Zb. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky, štátnej správe súdov, vybavovaní sťažností a o voľbách prísediacich (zákon o štátnej správe súdov) v znení neskorších predpisov, § 49 zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 314/1996 Z.z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov.
Podávanie sťažností
§ 5
§ 5
(1) Sťažnosť sa podáva spravidla písomne alebo ústne v záujme jej urýchleného a efektívneho vybavenia orgánu príslušnému na jej vybavenie.
(2) Sťažnosť adresovaná na meno vedúceho alebo zamestnanca orgánu verejnej správy sa považuje za sťažnosť podanú orgánu verejnej správy.
(3) O ústnej sťažnosti, ktorú nemožno vybaviť hneď pri jej podaní, orgán, ktorý sťažnosť prijíma, vyhotoví záznam, ktorý sťažovateľovi predloží na prečítanie a podpis. Na požiadanie sťažovateľa sa mu vydá rovnopis záznamu.
(4) Zo sťažnosti musí byť zrejmé, kto ju podáva. Musí obsahovať meno, priezvisko, adresu fyzickej osoby alebo názov a sídlo právnickej osoby, predmet sťažnosti a čoho sa sťažovateľ domáha.
(5) Ak sťažnosť nemá požadované náležitosti podľa odseku 4, nie je zrozumiteľná, alebo ak sú na jej náležité vybavenie potrebné údaje, ktoré sa v sťažnosti neuvádzajú, treba zabezpečiť ich doplnenie. Na dopĺňanie sťažnosti sa primerane vzťahuje § 15.
(6) Ak sťažnosť podáva viac sťažovateľov spoločne a neurčí sa v nej, komu z nich sa majú doručovať písomnosti vo vybavovanej veci, všetky odosielané písomnosti sa doručujú tomu sťažovateľovi, ktorý sa v sťažnosti uvádza na prvom mieste.
(2) Sťažnosť adresovaná na meno vedúceho alebo zamestnanca orgánu verejnej správy sa považuje za sťažnosť podanú orgánu verejnej správy.
(3) O ústnej sťažnosti, ktorú nemožno vybaviť hneď pri jej podaní, orgán, ktorý sťažnosť prijíma, vyhotoví záznam, ktorý sťažovateľovi predloží na prečítanie a podpis. Na požiadanie sťažovateľa sa mu vydá rovnopis záznamu.
(4) Zo sťažnosti musí byť zrejmé, kto ju podáva. Musí obsahovať meno, priezvisko, adresu fyzickej osoby alebo názov a sídlo právnickej osoby, predmet sťažnosti a čoho sa sťažovateľ domáha.
(5) Ak sťažnosť nemá požadované náležitosti podľa odseku 4, nie je zrozumiteľná, alebo ak sú na jej náležité vybavenie potrebné údaje, ktoré sa v sťažnosti neuvádzajú, treba zabezpečiť ich doplnenie. Na dopĺňanie sťažnosti sa primerane vzťahuje § 15.
(6) Ak sťažnosť podáva viac sťažovateľov spoločne a neurčí sa v nej, komu z nich sa majú doručovať písomnosti vo vybavovanej veci, všetky odosielané písomnosti sa doručujú tomu sťažovateľovi, ktorý sa v sťažnosti uvádza na prvom mieste.
Formulovanie záznamu ústnej sťažnosti by malo zodpovedať formuláciám sťažovateľa s nevyhnutnými zmenami a doplnkami pri zázname hovoreného slova. Tieto by mali byť len v nevyhnutnej miere tak, aby nedošlo k vytváraniu nových formulácií nepravdepodobných pre osobu sťažovateľa z vecného aj kultúrneho hľadiska. Ak neuvedie svoje meno, tak ide o anonymnú sťažnosť.
§ 6
Podanie sťažnosti sa nesmie stať podnetom ani dôvodom na vyvodzovanie dôsledkov, ktoré by sťažovateľovi spôsobili akúkoľvek ujmu.
§ 7
Utajenie totožnosti sťažovateľa
Utajenie totožnosti sťažovateľa
(1) Ak sťažovateľ požiadal, aby sa jeho totožnosť utajila alebo ak je jej utajenie v záujme náležitého vybavenia sťažnosti, pri prešetrovaní sťažnosti sa postupuje len na základe jej odpisu, v ktorom sa neuvádza nič z toho, čo by umožňovalo identifikáciu sťažovateľa. Každý zúčastnený na vybavovaní veci, komu je sťažovateľova totožnosť známa, je povinný o nej zachovať mlčanlivosť.
(2) Ak sťažovateľ požiadal o utajenie svojej totožnosti, ale charakter sťažnosti neumožňuje jej prešetrenie bez uvedenia niektorého z údajov o jeho osobe, treba ho o tom bezodkladne upovedomiť. Zároveň ho treba upozorniť, že vo vybavovaní sťažnosti sa bude pokračovať len vtedy, ak v určenej lehote písomne udelí súhlas s uvedením určitého potrebného údaja o svojej osobe.
(2) Ak sťažovateľ požiadal o utajenie svojej totožnosti, ale charakter sťažnosti neumožňuje jej prešetrenie bez uvedenia niektorého z údajov o jeho osobe, treba ho o tom bezodkladne upovedomiť. Zároveň ho treba upozorniť, že vo vybavovaní sťažnosti sa bude pokračovať len vtedy, ak v určenej lehote písomne udelí súhlas s uvedením určitého potrebného údaja o svojej osobe.
§ 8
Anonymná sťažnosť
Anonymná sťažnosť
Sťažnosť, v ktorej sťažovateľ neuvádza svoje meno, priezvisko a adresu (právnická osoba svoj názov a sídlo), je anonymná sťažnosť. Anonymná sťažnosť sa vybavuje, ak obsahuje konkrétne údaje, ktoré nasvedčujú, že bol porušený právny predpis.
Anonymovi sa priznáva iba právo upozorniť na nezákonnosť, nie na domáhanie sa práv ako takých.
§ 9
Prijímanie sťažností
Prijímanie sťažností
Všetky orgány verejnej správy sú povinné prijímať sťažnosti. Prijaté sťažnosti, na ktorých vybavenie alebo prešetrenie nie sú príslušné, sú povinné bezodkladne postúpiť orgánu príslušnému na ich vybavenie a zároveň o tom upovedomiť sťažovateľa.
Povinnosť konať alebo odstúpiť kompetentnému orgánu – ÚS SR IV. 156/03 (a oznámiť sťažovateľovi.) Čiže bolo by možné využiť napr. obecný úrad ako podateľňu na sťažnosti určené pre všetky možné kompetentné orgány.
Povinnosť orgánov vybavovať sťažnosti je vymedzená kompetenčnými predpismi.
Kompetencia je právne dovolená aktivita orgánu v rámci vymedzeného okruhu problematík.
- pôsobnosť, úlohy, ktoré ma orgán vykonávať
- právomoc, súhrn štátnomocenských oprávnení určených na zabezpečenie plnenia stanovených úloh.
Orgán by určite mal, aj ako nepríslušný pre celkové vybavenie, vyčerpať svoje kompetencie vo vzťahu ku sťažnosti a doplniť ju stanoviskom, resp. informáciami, ktoré má o veci k dispozicií. Urýchli a uľahčí tým prešetrovanie sťažnosti.
§ 10
Evidencia sťažností
Evidencia sťažností
(1) Orgán verejnej správy je povinný zabezpečiť vedenie centrálnej evidencie podaných sťažností oddelene od evidencie ostatných písomností tak, aby poskytovala údaje potrebné na kontrolu vybavovania sťažností. Evidencia musí obsahovať najmä tieto údaje:
a) dátum doručenia sťažnosti,
b) meno, priezvisko, adresu (názov, sídlo) sťažovateľa,
c) predmet sťažnosti,
d) proti komu sťažnosť smeruje,
e) kedy a komu sa sťažnosť pridelila alebo postúpila na prešetrenie,
f) výsledok prešetrenia,
g) prijaté opatrenia a termíny ich splnenia,
h) dátum odoslania oznámenia sťažovateľovi o výsledku prešetrenia.
Údaj o postúpení sťažnosti na vybavenie sa vyznačuje namiesto údaja uvedeného pod písmenom e) a údaje pod písmenom f) až h) sa v takom prípade neuvádzajú.
(2) Evidencia anonymných sťažností sa vedie podľa odseku 1 v rozsahu, v akom to ich obsah umožňuje.
(3) Opakovaná sťažnosť sa eviduje v roku, v ktorom bola doručená, a predchádzajúca sťažnosť sa k nej pripojí.
(4) Vedúci orgánov verejnej správy sú povinní na požiadanie ústredného orgánu štátnej správy na kontrolu vybavovania sťažností 4) predkladať ročnú správu o vybavovaní sťažností. Správa má obsahovať najmä počet prijatých a vybavených sťažností, proti komu smerovali, ich predmet a opatrenia vykonané na nápravu zistených nedostatkov.
a) dátum doručenia sťažnosti,
b) meno, priezvisko, adresu (názov, sídlo) sťažovateľa,
c) predmet sťažnosti,
d) proti komu sťažnosť smeruje,
e) kedy a komu sa sťažnosť pridelila alebo postúpila na prešetrenie,
f) výsledok prešetrenia,
g) prijaté opatrenia a termíny ich splnenia,
h) dátum odoslania oznámenia sťažovateľovi o výsledku prešetrenia.
Údaj o postúpení sťažnosti na vybavenie sa vyznačuje namiesto údaja uvedeného pod písmenom e) a údaje pod písmenom f) až h) sa v takom prípade neuvádzajú.
(2) Evidencia anonymných sťažností sa vedie podľa odseku 1 v rozsahu, v akom to ich obsah umožňuje.
(3) Opakovaná sťažnosť sa eviduje v roku, v ktorom bola doručená, a predchádzajúca sťažnosť sa k nej pripojí.
(4) Vedúci orgánov verejnej správy sú povinní na požiadanie ústredného orgánu štátnej správy na kontrolu vybavovania sťažností 4) predkladať ročnú správu o vybavovaní sťažností. Správa má obsahovať najmä počet prijatých a vybavených sťažností, proti komu smerovali, ich predmet a opatrenia vykonané na nápravu zistených nedostatkov.
Nedôsledná evidencia znemožňuje zákonné prešetrenie a vybavenie ako aj dôslednú následnú kontrolu vybavovania sťažností.
Príslušnosť na vybavenie sťažnosti
§ 11
§ 11
(1) Na vybavenie sťažnosti je príslušný vedúci orgánu verejnej správy. Ak sťažnosť smeruje proti vedúcemu tohto orgánu, vybavuje ju najbližší nadriadený orgán. Ak taký orgán nie je, na vybavenie sťažnosti v oblasti štátnej správy je príslušný ústredný orgán štátnej správy na kontrolu vybavovania sťažností. 4)
(2) Na prešetrenie sťažnosti proti činnosti poslanca obecného zastupiteľstva, starostu obce a hlavného kontrolóra obce je príslušná komisia zriadená obecným zastupiteľstvom. 5)
(3) Na prešetrenie sťažnosti proti činnosti prednostu obecného úradu, náčelníka obecnej polície, veliteľa požiarneho zboru obce alebo iného zamestnanca obce a štatutárneho orgánu právnickej osoby, ktorej je obec zriaďovateľom, 1) je príslušný starosta obce alebo hlavný kontrolór, ak mu jej prešetrenie zverilo obecné zastupiteľstvo.
(4) Na vybavenie opakovanej sťažnosti proti činnosti obce, ktorá je výkonom štátnej správy, je príslušný okresný úrad.
(5) Ak vznikne spor o tom, ktorý z orgánov verejnej správy je príslušný vybaviť sťažnosť, príslušnosť určí ich spoločný nadriadený orgán; ak taký orgán nie je, určí ju ústredný orgán štátnej správy na kontrolu vybavovania sťažností. 4) Vo veciach spornej príslušnosti konajú orgány verejnej správy najneskôr do desiatich dní od doručenia sťažnosti.
------------------------------------------------------------------
1) § 21 až 23 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 303/1995 Z.z. o rozpočtových pravidlách v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 386/1996 Z.z. o štátnom rozpočte na rok 1997 a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
4) § 20a zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
5) § 10 ods. 2 a § 15 zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov.
§ 4 Možnosť odkázať na zákon o správnom konaní – preskúmanie právoplatného rozhodnutia mimo odvolacieho konania. v zmysle § 65 – 68 zák. č. 71/1967 Zb.(2) Na prešetrenie sťažnosti proti činnosti poslanca obecného zastupiteľstva, starostu obce a hlavného kontrolóra obce je príslušná komisia zriadená obecným zastupiteľstvom. 5)
(3) Na prešetrenie sťažnosti proti činnosti prednostu obecného úradu, náčelníka obecnej polície, veliteľa požiarneho zboru obce alebo iného zamestnanca obce a štatutárneho orgánu právnickej osoby, ktorej je obec zriaďovateľom, 1) je príslušný starosta obce alebo hlavný kontrolór, ak mu jej prešetrenie zverilo obecné zastupiteľstvo.
(4) Na vybavenie opakovanej sťažnosti proti činnosti obce, ktorá je výkonom štátnej správy, je príslušný okresný úrad.
(5) Ak vznikne spor o tom, ktorý z orgánov verejnej správy je príslušný vybaviť sťažnosť, príslušnosť určí ich spoločný nadriadený orgán; ak taký orgán nie je, určí ju ústredný orgán štátnej správy na kontrolu vybavovania sťažností. 4) Vo veciach spornej príslušnosti konajú orgány verejnej správy najneskôr do desiatich dní od doručenia sťažnosti.
------------------------------------------------------------------
1) § 21 až 23 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 303/1995 Z.z. o rozpočtových pravidlách v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 386/1996 Z.z. o štátnom rozpočte na rok 1997 a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
4) § 20a zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
5) § 10 ods. 2 a § 15 zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov.
Napr. minister poveruje prešetrením sťažnosti útvar kontroly. Spadá tam ale aj celé vybavenie, vrátene podpisu oznámenia o vybavení. To by mohol robiť aj minister osobne. (Juraj Petrňa, Tibor Ličko, Sťažnosti a petície, 1998, pripúšťajú celé vybavenie v pôsobnosti splnomocneného útvaru kontroly, s.67-68).
§ 12
(1) Sťažnosť nesmie vybavovať ani prešetrovať osoba, proti ktorej sťažnosť smeruje, ani osoba, ktorá je podriadená tejto osobe.
(2) Z vybavovania sťažnosti i z prešetrovania sťažnosti je vylúčená osoba,
a) ktorá sa zúčastnila ako zamestnanec iného orgánu verejnej správy na činnosti, ktorá je predmetom sťažnosti,
b) o ktorej nezaujatosti možno mať pochybnosti vzhľadom na jej pomer k sťažovateľovi, jeho zástupcovi alebo k predmetu sťažnosti.
(2) Z vybavovania sťažnosti i z prešetrovania sťažnosti je vylúčená osoba,
a) ktorá sa zúčastnila ako zamestnanec iného orgánu verejnej správy na činnosti, ktorá je predmetom sťažnosti,
b) o ktorej nezaujatosti možno mať pochybnosti vzhľadom na jej pomer k sťažovateľovi, jeho zástupcovi alebo k predmetu sťažnosti.
Sťažnosť má prešetrovať či vybavovať osoba, ktorá je najmenej o jeden stupeň bezprostredne nadriadená osobe, proti ktorej sťažnosť smeruje. Nesmie byť podriadená. (Petruňa, Ličko, 1998, s. 69). Zaujatosť je taký pomer zamestnanca orgánu k sťažovateľovi alebo k veci tvoriacej predmet sťažnosti, ktorý nezabezpečuje objektívne prešetrenie alebo vybavenie sťažnosti. Nedokazuje sa, je na uvážení vedúceho (s.70). Starosta a primátor nemajú nadriadený orgán, ktorý by rozhodol o ich vylúčení. Počas celého procesu by mala byť čo najmenej ohrozená vážnosť orgánov verejnej moci. To sa dá zabezpečiť dodržaním formálnych postupov, korektným prístupom k sťažovateľovi a objektivitou.
§ 13
Lehoty na vybavenie sťažnosti
Lehoty na vybavenie sťažnosti
(1) Príslušný orgán verejnej správy je povinný prešetriť a vybaviť sťažnosť do 30 dní odo dňa, keď mu bola sťažnosť doručená. V prípadoch spornej príslušnosti (§ 11 ods. 5) začína lehota na vybavenie sťažnosti plynúť odo dňa, keď bolo doručené oznámenie o určení príslušnosti.
(2) Ak si vybavenie sťažnosti vyžaduje súčinnosť iného orgánu verejnej správy, fyzickej osoby alebo právnickej osoby, príslušný orgán verejnej správy je povinný vybaviť sťažnosť najneskôr do 60 dní odo dňa, keď mu bola doručená. V prípadoch náročných na prešetrenie sťažnosti môže vedúci orgánu verejnej správy predĺžiť lehotu na jej vybavenie o ďalších 30 dní. O každom predĺžení lehoty na vybavenie a o dôvodoch predĺženia je orgán verejnej správy povinný písomne upovedomiť sťažovateľa bez zbytočného odkladu.
(2) Ak si vybavenie sťažnosti vyžaduje súčinnosť iného orgánu verejnej správy, fyzickej osoby alebo právnickej osoby, príslušný orgán verejnej správy je povinný vybaviť sťažnosť najneskôr do 60 dní odo dňa, keď mu bola doručená. V prípadoch náročných na prešetrenie sťažnosti môže vedúci orgánu verejnej správy predĺžiť lehotu na jej vybavenie o ďalších 30 dní. O každom predĺžení lehoty na vybavenie a o dôvodoch predĺženia je orgán verejnej správy povinný písomne upovedomiť sťažovateľa bez zbytočného odkladu.
Kalendárne dni. Ak je možné riešiť sťažnosť bezprostredným zákrokom - úkonom malo by sa tak stať. Zároveň sa tým ale uznáva jej opodstatnenosť.
§ 14
Oboznamovanie s obsahom sťažnosti
Oboznamovanie s obsahom sťažnosti
Orgán verejnej správy, ktorý sťažnosť vybavuje, je povinný oboznámiť toho, proti komu sťažnosť smeruje, s jej obsahom v takom rozsahu a čase, aby sa jej prešetrovanie nemohlo zmariť. Zároveň mu umožní vyjadriť sa k sťažnosti, predkladať doklady, iné písomnosti, informácie a údaje potrebné na vybavenie sťažnosti.
Spolupráca pri vybavovaní sťažnosti
§ 15
§ 15
(1) Sťažovateľ je povinný spolupracovať s orgánom, ktorý sťažnosť vybavuje, prípadne prešetruje, v rozsahu potrebnom na vybavenie sťažnosti. Ak sťažovateľ bez vážneho dôvodu do desiatich dní od doručenia požiadania o spoluprácu alebo v inom určenom termíne neposkytne požadovanú spoluprácu, orgán verejnej správy nie je povinný vybaviť sťažnosť, o čom sťažovateľa poučí v požiadaní o spoluprácu.
(2) Ak sťažovateľ oznámi vážne dôvody, ktoré mu bránia, aby spolupracoval podľa odseku 1, vo vybavovaní jeho sťažnosti sa pokračuje. V čase, keď sťažovateľ mešká s plnením tejto povinnosti, lehoty podľa § 13 neplynú.
(3) Ak je to na vybavenie sťažnosti nevyhnutné, sťažovateľ je povinný poskytnúť požadovanú spoluprácu osobne, a to aj v prípade, že má ustanoveného zástupcu.
(2) Ak sťažovateľ oznámi vážne dôvody, ktoré mu bránia, aby spolupracoval podľa odseku 1, vo vybavovaní jeho sťažnosti sa pokračuje. V čase, keď sťažovateľ mešká s plnením tejto povinnosti, lehoty podľa § 13 neplynú.
(3) Ak je to na vybavenie sťažnosti nevyhnutné, sťažovateľ je povinný poskytnúť požadovanú spoluprácu osobne, a to aj v prípade, že má ustanoveného zástupcu.
§ 16
(1) Orgány verejnej správy sú povinné poskytnúť orgánu, ktorý sťažnosť vybavuje alebo prešetruje, doklady, iné písomnosti, vyjadrenia, informácie, údaje potrebné na vybavenie sťažnosti, ako aj ďalšiu súčinnosť nevyhnutnú na vybavenie, ak osobitný predpis 6) neustanovuje inak.
(2) Pri vybavovaní sťažnosti možno okrem sťažovateľa a orgánov verejnej správy požadovať spoluprácu aj od iných fyzických osôb alebo právnických osôb s ich súhlasom, ak osobitný predpis 6) neustanovuje inak.
------------------------------------------------------------------
6) Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 100/1996 Z.z. o ochrane štátneho tajomstva, služobného tajomstva, o šifrovej ochrane informácií a o zmene a doplnení Trestného zákona v znení neskorších predpisov, zákon č. 52/1998 Z.z. o ochrane osobných údajov v informačných systémoch, § 23 zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb., § 39 zákona č. 21/1992 Zb. o bankách v znení neskorších predpisov.
(2) Ak sa sťažnosť skladá z viacerých samostatných bodov, v oznámení o výsledku prešetrenia sa údaje podľa odseku 1 uvedú ku každému bodu osobitne.
(3) Sťažnosť sa považuje za vybavenú, ak bol sťažovateľ písomne informovaný o výsledku prešetrenia sťažnosti a ak sa prijali opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov a príčin ich vzniku. O ústnej sťažnosti, ktorá bola vybavená hneď pri jej podaní, sa písomné oznámenie nerobí.
(2) Pri vybavovaní sťažnosti možno okrem sťažovateľa a orgánov verejnej správy požadovať spoluprácu aj od iných fyzických osôb alebo právnických osôb s ich súhlasom, ak osobitný predpis 6) neustanovuje inak.
------------------------------------------------------------------
6) Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 100/1996 Z.z. o ochrane štátneho tajomstva, služobného tajomstva, o šifrovej ochrane informácií a o zmene a doplnení Trestného zákona v znení neskorších predpisov, zákon č. 52/1998 Z.z. o ochrane osobných údajov v informačných systémoch, § 23 zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb., § 39 zákona č. 21/1992 Zb. o bankách v znení neskorších predpisov.
Prešetrovanie sťažnosti
§ 17
§ 17
(1) Prešetrovanie sťažnosti je činnosť, pri ktorej orgán verejnej správy postupuje tak, aby zistil skutočný stav veci a jeho súlad alebo rozpor s právnymi predpismi, účelnosťou a hospodárnosťou plnenia úloh, osobu, ktorá zodpovedá za zistené nedostatky, ako aj príčiny ich vzniku a škodlivé následky.
(2) Pri prešetrovaní sťažnosti sa vychádza z jej obsahu bez zreteľa na to, kto ju podal a proti komu smeruje.
(2) Pri prešetrovaní sťažnosti sa vychádza z jej obsahu bez zreteľa na to, kto ju podal a proti komu smeruje.
(Na rozdiel od petícií sa vyhodnocuje opodstatnenosť. Postupuje sa len v rozsahu sťažnosti alebo v reálnom rozsahu všetkých súvislostí danej problematiky a novo zistených skutočností?)
Prešetrovanie sťažností je jednou z foriem kontrolnej činnosti a možný zdroj poučenia pre riadenie. Je však na vedúcom či ho využíva na skvalitnenie riadenia alebo sa prešetrovanie krúti v uzavretom kruhu bez vplyvu na riadiacu prax.
§ 18
(1) Orgán verejnej správy vyhotoví o prešetrení sťažnosti zápisnicu. Zápisnica obsahuje miesto a čas prešetrenia predmetu sťažnosti, preukázané zistenia, dátum vyhotovenia zápisnice, označenie orgánu verejnej správy, mená a vlastnoručné podpisy osôb, ktoré sťažnosť prešetrovali, ako aj mená a podpisy osôb, ktorých sa zistenia priamo týkajú a ktoré boli oboznámené s obsahom zápisnice. Ak sa zistili nedostatky, v zápisnici sa určí, kto, akým spôsobom a v akej lehote prijme opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov a príčin ich vzniku. Zároveň sa určí povinnosť predložiť správu o ich splnení.
(2) Ak sa niekto zo zúčastnených odmietne oboznámiť s obsahom zápisnice alebo ju po oboznámení sa s jej obsahom odmietne podpísať, uvedie sa to v zápisnici spolu s dôvodmi odmietnutia podpisu. Orgán verejnej správy prešetrujúci sťažnosť je povinný bez zbytočného odkladu vyhodnotiť opodstatnenosť dôvodov odmietnutia podpísať zápisnicu a výsledok vyhodnotenia uviesť v zápisnici.
(3) Jedno vyhotovenie zápisnice z prešetrenia sťažnosti sa musí odovzdať orgánu, v ktorom sa pri prešetrovaní sťažnosti zistili nedostatky.
(2) Ak sa niekto zo zúčastnených odmietne oboznámiť s obsahom zápisnice alebo ju po oboznámení sa s jej obsahom odmietne podpísať, uvedie sa to v zápisnici spolu s dôvodmi odmietnutia podpisu. Orgán verejnej správy prešetrujúci sťažnosť je povinný bez zbytočného odkladu vyhodnotiť opodstatnenosť dôvodov odmietnutia podpísať zápisnicu a výsledok vyhodnotenia uviesť v zápisnici.
(3) Jedno vyhotovenie zápisnice z prešetrenia sťažnosti sa musí odovzdať orgánu, v ktorom sa pri prešetrovaní sťažnosti zistili nedostatky.
Zápisnica z prešetrenia sťažnosti je dôkaz o tom, čo sa v nej uvádza a musí byť aj zodpovedajúcim spôsobom koncipovaná: dôkladné prešetrenie, kvalifikované hodnotenie dôkazov.
Právna zodpovednosť (osobná) je zodpovednosť zamestnanca za porušenie povinností vyplývajúcich z právnych predpisov. Ide o zodpovednosť za vlastné (protiprávne) konanie. Táto osoba je povinná niesť nepriaznivé následky svojho predchádzajúceho zavineného protiprávneho konania. Protiprávne konanie – škodlivý dôsledok – príčinnú súvislosť – zavinenie osoby.
§ 19
Oznámenie o vybavení sťažnosti – Náležitosti písomného vybavenia sťažnosti
Oznámenie o vybavení sťažnosti – Náležitosti písomného vybavenia sťažnosti
(1) Výsledok prešetrenia sťažnosti sa oznamuje sťažovateľovi písomne s odôvodnením, či je sťažnosť opodstatnená alebo neopodstatnená. V prípade, že sa zistila opodstatnenosť sťažnosti, uvedú sa v oznámení aj opatrenia prijaté alebo vykonané na odstránenie zistených nedostatkov. Ak nemožno prešetriť predmet sťažnosti, orgán verejnej správy to bez zbytočného odkladu oznámi sťažovateľovi.
(Oznámenie nie je rozhodnutím a v rámci správneho práva neexistuje opravný prostriedok)
(Oznámenie nie je rozhodnutím a v rámci správneho práva neexistuje opravný prostriedok)
Opatrenia sa nekonkretizujú. Nemusí sa predkladať zápisnica. Môže si ju ale vyžiadať v zmysle zák. č. 211/2000 Z. z. o slobode informácií.
(2) Ak sa sťažnosť skladá z viacerých samostatných bodov, v oznámení o výsledku prešetrenia sa údaje podľa odseku 1 uvedú ku každému bodu osobitne.
(3) Sťažnosť sa považuje za vybavenú, ak bol sťažovateľ písomne informovaný o výsledku prešetrenia sťažnosti a ak sa prijali opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov a príčin ich vzniku. O ústnej sťažnosti, ktorá bola vybavená hneď pri jej podaní, sa písomné oznámenie nerobí.
(Ale nijaký písomný úradný záznam by sa hádam robiť mal!)
Za opodstatnenú sa sťažnosť považuje, ak prešetrením bolo preukázateľne zistené porušenie zákona, právnych predpisov v súvislosti s obmedzením alebo neuznaním práva a oprávneného záujmu sťažovateľa či osoby alebo iný nesprávny postup voči sťažovateľovi aj vtedy, ak sa takéto porušenie preukázalo aspoň v jednom z viacerých bodov sťažnosti alebo sa zistili konkrétne nedostatky, ktorých odstránenie si vyžiadalo zásah orgánu.
Neopodstatnená je taká sťažnosť, pri ktorej sa nepotvrdili avizované nedostatky ani porušenia zákonov či iných právnych predpisov ani v jednom bode sťažnosti. Sťažovateľ môže mať aj oprávnené námietky ale tieto nie sú následkom protiprávneho konania
§ 20
Opakovaná sťažnosť
Opakovaná sťažnosť
(1) Ak sťažovateľ opakuje sťažnosť v tej istej veci, orgán verejnej správy prekontroluje, či pôvodná sťažnosť bola správne vybavená. Výsledok kontroly oznámi sťažovateľovi písomne, pričom postupuje obdobne podľa § 19.
(2) Ak ďalšia opakovaná sťažnosť podaná tým istým sťažovateľom v rovnakej veci neobsahuje nové skutočnosti, správnosť jej vybavenia sa opätovne nekontroluje, ani sa o tom sťažovateľ neupovedomí. Urobí sa o tom úradný záznam do spisového materiálu.
(3) V prípade, že v rovnakej veci, v akej už bola vybavená sťažnosť iného sťažovateľa, podá sťažnosť ďalší sťažovateľ bez uvedenia nových skutočností, jeho sťažnosť netreba znovu prešetrovať, ale treba ho upovedomiť o výsledku vybavenia pôvodnej sťažnosti v lehotách podľa § 13.
(2) Ak ďalšia opakovaná sťažnosť podaná tým istým sťažovateľom v rovnakej veci neobsahuje nové skutočnosti, správnosť jej vybavenia sa opätovne nekontroluje, ani sa o tom sťažovateľ neupovedomí. Urobí sa o tom úradný záznam do spisového materiálu.
(3) V prípade, že v rovnakej veci, v akej už bola vybavená sťažnosť iného sťažovateľa, podá sťažnosť ďalší sťažovateľ bez uvedenia nových skutočností, jeho sťažnosť netreba znovu prešetrovať, ale treba ho upovedomiť o výsledku vybavenia pôvodnej sťažnosti v lehotách podľa § 13.
§ 21
Kontrola vybavovania sťažností
Kontrola vybavovania sťažností
(1) Kontrolu prijímania, evidencie, prešetrovania, vybavovania sťažností a plnenia opatrení prijatých na nápravu podľa tohto zákona vykonáva v orgánoch verejnej správy ich vedúci alebo ním poverená osoba.
(...?....)
(2) Orgán verejnej správy, ktorý sťažnosť vybavoval, je povinný kontrolovať, či sa opatrenia prijaté na odstránenie nedostatkov a príčin ich vzniku riadne plnia; vyvodenie dôsledkov voči osobám, ktoré sú zodpovedné za ich nesplnenie, uplatní v príslušných orgánoch verejnej správy.
(3) Za nesprávne prešetrenie sťažnosti alebo jej nesprávne vybavenie je vedúci orgánu verejnej správy, ktorý vybavoval sťažnosť, povinný vyvodiť dôsledky voči zodpovedným zamestnancom alebo uplatniť právnu zodpovednosť 7) za porušenie povinnosti podľa tohto zákona.
------------------------------------------------------------------
7) Napríklad zákon č. 65/1965 Zb. Zákonník práce v znení neskorších predpisov, zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.
(2) Orgán verejnej správy, ktorý sťažnosť vybavoval, je povinný kontrolovať, či sa opatrenia prijaté na odstránenie nedostatkov a príčin ich vzniku riadne plnia; vyvodenie dôsledkov voči osobám, ktoré sú zodpovedné za ich nesplnenie, uplatní v príslušných orgánoch verejnej správy.
(3) Za nesprávne prešetrenie sťažnosti alebo jej nesprávne vybavenie je vedúci orgánu verejnej správy, ktorý vybavoval sťažnosť, povinný vyvodiť dôsledky voči zodpovedným zamestnancom alebo uplatniť právnu zodpovednosť 7) za porušenie povinnosti podľa tohto zákona.
------------------------------------------------------------------
7) Napríklad zákon č. 65/1965 Zb. Zákonník práce v znení neskorších predpisov, zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.
§ 22
Poriadková pokuta
Poriadková pokuta
(1) Orgán verejnej správy je oprávnený pri prešetrovaní sťažnosti ukladať zamestnancom subjektu, v ktorom sa prešetruje sťažnosť, poriadkovú pokutu od 500 Sk do 5 000 Sk za marenie prešetrovania sťažnosti alebo za nesplnenie povinností uvedených v tomto zákone, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Poriadkovú pokutu možno uložiť aj opakovane, ak povinnosť nebola splnená v určenom termíne, najviac však do 10 000 Sk. Musí ísť o zavinené konanie.
(2) Pri určení výšky poriadkovej pokuty podľa odseku 1 sa prihliada najmä na závažnosť protiprávneho konania, na rozsah jeho následkov, na prípadné opakované porušenie povinností alebo na porušenie viacerých povinností a na mieru zavinenia.
(3) Za porušenie právnej povinnosti možno začať konanie o uložení poriadkovej pokuty v správnom konaní najneskôr do troch mesiacov odo dňa, keď bola zápisnica z prešetrenia sťažnosti odovzdaná orgánu, v ktorom sa zistili nedostatky (§ 18). Poriadkovú pokutu nemožno uložiť po uplynutí jedného roku po oznámení o vybavení sťažnosti (§ 19).
(Porušenie, ktoré bolo predmetom vyšetrovania alebo porušenie povinnosti súčinnosti pri vyšetrovaní?)
(2) Pri určení výšky poriadkovej pokuty podľa odseku 1 sa prihliada najmä na závažnosť protiprávneho konania, na rozsah jeho následkov, na prípadné opakované porušenie povinností alebo na porušenie viacerých povinností a na mieru zavinenia.
(3) Za porušenie právnej povinnosti možno začať konanie o uložení poriadkovej pokuty v správnom konaní najneskôr do troch mesiacov odo dňa, keď bola zápisnica z prešetrenia sťažnosti odovzdaná orgánu, v ktorom sa zistili nedostatky (§ 18). Poriadkovú pokutu nemožno uložiť po uplynutí jedného roku po oznámení o vybavení sťažnosti (§ 19).
(Porušenie, ktoré bolo predmetom vyšetrovania alebo porušenie povinnosti súčinnosti pri vyšetrovaní?)
(4) Výnosy z poriadkových pokút sú príjmom štátneho rozpočtu.
§ 23
Spoločné ustanovenia
Spoločné ustanovenia
(1) Vedúci orgánu verejnej správy, v ktorom sa prešetruje sťažnosť, je povinný vytvárať vhodné materiálne, technické a personálne podmienky na správne a včasné prešetrenie a vybavenie sťažnosti.
(2) Trovy, ktoré vznikli sťažovateľovi v súvislosti s podaním, prešetrením a vybavením sťažnosti, znáša sťažovateľ.
(3) Trovy, ktoré vznikli orgánu verejnej správy pri podaní, prešetrení a vybavení sťažnosti, znáša tento orgán.
(4) Zamestnanci orgánu verejnej správy sú povinní o skutočnostiach, ktoré sa dozvedeli pri vybavovaní sťažnosti, zachovávať mlčanlivosť. Od tejto povinnosti ich môže písomne oslobodiť ten, v koho záujme túto povinnosť majú, alebo vo verejnom záujme s výnimkou ustanovenia § 7 ods. 1 vedúci orgánu verejnej správy. Tým nie je dotknutá povinnosť zachovávať mlčanlivosť o štátnom tajomstve a služobnom tajomstve.
(2) Trovy, ktoré vznikli sťažovateľovi v súvislosti s podaním, prešetrením a vybavením sťažnosti, znáša sťažovateľ.
(3) Trovy, ktoré vznikli orgánu verejnej správy pri podaní, prešetrení a vybavení sťažnosti, znáša tento orgán.
(4) Zamestnanci orgánu verejnej správy sú povinní o skutočnostiach, ktoré sa dozvedeli pri vybavovaní sťažnosti, zachovávať mlčanlivosť. Od tejto povinnosti ich môže písomne oslobodiť ten, v koho záujme túto povinnosť majú, alebo vo verejnom záujme s výnimkou ustanovenia § 7 ods. 1 vedúci orgánu verejnej správy. Tým nie je dotknutá povinnosť zachovávať mlčanlivosť o štátnom tajomstve a služobnom tajomstve.
§ 24
Prechodné ustanovenie
Prechodné ustanovenie
Sťažnosti, oznámenia a podnety doručené do nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa vybavujú podľa právnych predpisov platných v čase ich doručenia.
§ 25
Zrušovacie ustanovenie
Zrušovacie ustanovenie
Zrušuje sa vládna vyhláška č. 150/1958 Ú.v. o vybavovaní sťažností, oznámení a podnetov pracujúcich.
§ 26
Účinnosť. Tento zákon nadobúda účinnosť 1. júna 1998. Ivan Gašparovič v. r., Vladimír Mečiar v. r.
Účinnosť. Tento zákon nadobúda účinnosť 1. júna 1998. Ivan Gašparovič v. r., Vladimír Mečiar v. r.
„Žiadny zákon nepomôže riešiť oblasť sťažností vtedy, ak ÚOŠS, MOŠS porušujú prípadne ignorujú zákon“ (?) Aj po negatívnom výsledku prešetrovania sťažnosti sa môže sťažovateľ obrátiť na súd. (SME 21. 11. 1998) Zákon formálne upravuje vybavenie sťažnosti ale objasnenie skutočného stavu a náprava nedostatkov môže byť až výsledkom kvalifikovaného prešetrenia, posúdenia, vybavenia a následných zmien v inkriminovanej oblasti.
Na rozlišovanie jednotlivých druhov sťažností a na ich posudzovanie, či ide o sťažnosť alebo iný druh podania, platí zásada, že určujúcim je obsah, nie názov či forma. (Petruňa, Ličko, 1996, s. 26).
Sťažovateľ má právo, aby orgán prešetrujúci sťažnosť náležite zistil skutočný stav veci a náležite sa vysporiadal so všetkými argumentami a dôvodmi uvedenými v sťažnosti
Každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne SR (napr. orgáne verejnej moci) (čl. 46 ods. 1 Ústavy SR).
Na rozdiel od petícií pri sťažnostiach sa vyhodnocuje opodstatnenosť.
Maximálna lehota je teda 90 dní?
Je možné sťažovať sa na ministra a kto by túto sťažnosť riešil?
Vybavujú sťažnosti podľa tohto zákona len orgány verejnej správy?
Finančná kontrola a vnútorný audit v štátnej správe
Zákon č. 502/2001 Z.z. o finančnej kontrole a vnútornom audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a zákona č. 618/23004 Z. z.
Základnými typmi vnútorného auditu v zmysle tohto zákona sú: finančný audit, audit zhody, audit výkonnosti, systémový audit a audit informačných systémov.
K jednému z auditov – auditu výkonnosti: http://www.civil.gov.sk/archiv/CASOPIS/2003/20/2012si.htm
Zákon č. 73/1992 Zb. o audítoroch a Slovenskej komore audítorov bol nahradený zákonom č. 466/2002 Z. z. o audítoroch a Slovenskej komore audítorov.
Platný zákon by mal byť zrušený zákonom, ktorého návrh vláda schválila svojim uznesením č. 719 z 22. 8. 2007 ako návrh zákona o audítoroch, audite a dohľade nad výkonom auditu a o zmene a doplnení zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov http://www.rokovania.sk/appl/material.nsf/0/94784F7D5213EFD0C125733A001EFB8C?OpenDocument
Presne je tu definovaný audit, audítor, zriaďuje sa Úrad pre dohľad nad výkonom auditu, ktorý od Slovenskej komory audítorov prevezme časť doterajšej pôsobnosti + štátny dohľad. Úrad bude zaradený pod ministra, resp. v rezorte Ministerstva financií SR a bude mať celoslovenskú pôsobnosť.
Z analýzy jednoznačne vyplýva, že rôzne „audity“, ktoré sa stali módnou záležitosťou na ministerstvách v r. 2000 až 2007 sa iba kryjú týmto pojmom. Robia ich spoločnosti, ktoré nie sú audítorské v zmysle zákona, osoby, ktoré nie sú audítormi v zmysle zákona, ich metódy a výsledky sú smiešne.
Najvyšší kontrolný úrad
Bratislava 12. 11. 2005
doplnené 20. 9. 2007
Komentáre