Okupácia štátneho územia ani ohrozenie jeho existencie sa nepredpokladá. Je Slovenská republika naozaj tak dobre zabezpečená?
Uznesením č. 699 z 15. 8. 2007 vláda Slovenskej republiky schválila návrh zákona
o Slovenskej informačnej službe, Vojenskom obrannom spravodajstve a Vojenskej spravodajskej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o spravodajských službách).
S pomerne hlúpym odôvodnením, že názov zákona vyplýva z Plánu legislatívnych úloh vlády SR nebola akceptovaná pripomienka generálneho prokurátora, ktorý navrhol výstižný názov „zákon o spravodajských službách.“
Návrh zákona predložili na rokovanie vlády minister obrany František Kašický, podpredseda vlády a minister vnútra Róbert Kaliňák a R SIS Jozef Magala. Nie je mi jasný dôvod účasti ministra vnútra, ktorému nie je podriadená žiadna spravodajská služba.
Slovenská informačná služba – ďalej len SIS (v súčasnosti sa riadi zákonom č. 46/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov)
Vojenská spravodajská služba – ďalej len VSS (v súčasnosti sa riadi zákonom č. 198/1994 Z. z. o vojenskom spravodajstve v znení neskorších predpisov)
Vojenské obranné spravodajstvo – ďalej len VOS (v súčasnosti sa riadi zákonom č. 198/1994 Z. z. o vojenskom spravodajstve v znení neskorších predpisov)
BR SR – Bezpečnostná rada Slovenskej republiky – existuje v zmysle ústavného zákona č. 227/2002 Z. z., v mierovom období môže fungovať jedine ako poradný orgán vlády v zmysle 110/2004 Z. z.
Predošlý návrh zákona bol dvakrát vypustený z rokovania predošlej vlády (s predsedom M. Dzurindom) v júni 2005
Zákon upravuje činnosť troch spravodajských organizácií ale nie spravodajskú činnosť ako takú. Mimo jeho pôsobnosti teda zostáva kriminálne spravodajstvo a iné prostriedky operatívno-pátracej činnosti realizované Policajným zborom v zmysle zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov.
Zákon preberá doterajšiu organizačné usporiadanie služieb a ustanovuje už existujúcu jednotnú civilnú spravodajskú službu (spojená civilná rozviedka aj kontrarozviedka v jednotnej SIS) a samostatne organizované zložky vojenskú rozviedku (VSS) a vojenskú kontrarozviedku (VOS). Vypadáva názov Vojenské spravodajstvo, ktorý v rámci samostatného zákona o vojenských spravodajských službách zahŕňal VSS aj VOS ako samostatné organizácie.
SIS má v zmysle návrhu riadiť riaditeľ, ktorého má naďalej vymenúvať a odvolávať prezident SR na návrh vlády, ktorej aj zodpovedá za svoju činnosť. Vláda schvaľuje aj štatút SIS.
Do zákona nebolo prevzaté ustanovenie o písomnom ukladaní úloh (v súčasnosti Bezpečnostnou radou SR) R SIS. V zmysle návrhu však vláda získava právomoc uložiť SIS aj ďalšie úlohy okrem zákonom stanovených. Ustanovenie ich ani nerámcuje rozsahom pôsobnosti v zmysle zákona. Zrejme tak vláda môže vláda urobiť svojim uznesením. Ustanovenie (v § 5 ods. 4) obchádza riaditeľa tým, že vláda nemá ukladať úlohy jemu ale SIS má priamo plniť úlohy o ktorých vláda rozhodla. Takýmto rozhodnutím vláda aspoň čiastočne prevezme od R SIS riadenie služby. Civilní spravodajci by mali mať služobný pomer k SIS.
VOS má v zmysle návrhu riadiť minister obrany, ktorý ajvymenúva a odvoláva R VOS, ktorý mu aj zodpovedá za svoju činnosť. Na vládu má z Bezpečnostnej rady SR prejsť možnosť ukladať ministrovi obrany písomne úlohy pre VOS.
VSS má v zmysle návrhu riadiť minister obrany, ktorý ajvymenúva a odvoláva R VOS, ktorý mu aj zodpovedá za svoju činnosť. Na vládu má z Bezpečnostnej rady SR prejsť možnosť ukladať ministrovi obrany písomne úlohy pre VOS.
Právomoci voči spravodajským službám, ktoré majú prejsť na vládu, BR SR zdedila od bývalej Rady obrany štátu (ROŠ) a je to určitá anomália medzi povinnosťami tohto poradného orgánu vlády.
Návrh zákona naďalej zachováva nerovnomerné postavenie, keď R SIS je zákonom postavený na úroveň ministra obrany.
Minister obrany bude vo vzťahu k vláde v dvojakej pozícií: člena vlády ale aj riadiaceho funkcionára spravodajských služieb podriadeného vláde. Úlohy vojenským spravodajským službám môže vláda uložiť ministrovi obrany napr. uznesením o návrhu ktorého by však mal minister ako člen vlády sám hlasovať. Úlohy však majú byť len v rozsahu pôsobnosti služby. Komplikácie môžu nastať, ak bude návrh schválený proti jeho vôli. Nie je celkom jasné či je v riadiacej pozícií zastupiteľný štátnym tajomníkom Ministerstva obrany SR. Oproti ministrovi obrany má R SIS zrejme menšie možnosti odporovať vládnym úlohám.
Súčasný Výbor Bezpečnostnej rady SR pre koordináciu spravodajských služieb zriadený v zmysle ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. a zákona č. 110/2004 Z.z. je nefunkčný a bez zriadenia iného orgánu asi ku koordinácii nedôjde.
Vojenskí spravodajci by mali mať služobný pomer k ozbrojeným silám.
Príslušníci spravodajských služieb budú môcť byť vysielaní do zahraničia a to aj k zastupiteľským úradom SR v rezorte Ministerstva zahraničných vecí SR. Je paradoxné, že vyslanie policajtov a príslušníkov spravodajských služieb sa môže diať na základe jednostranného administratívno-riadiaceho aktu alebo cezhraničnej dohody menšieho právneho významu. Vyslanie príslušníkov ozbrojených síl vyžaduje prinajmenšom súhlas našej vlády a vlády prijímajúceho štátu, hoci účasť na vojenskom cvičení môže mať oveľa menší politický aj strategický význam než viacročná prítomnosť cudzích policajtov či spravodajských agentov.
V oddiely spoločné ustanovenia (§ 13 ods. 2) sa rieši situácia, ktorá nastala po tom čo riadne zvolený predseda NR SR (Pavol Hrušovský) poveril podpredsedu (Bélu Bugára) výkonom právomocí a odstúpil zo svojej funkcie. R SIS následne odmietol B. Bugárovi
odovzdávať informácie určené pre predsedu NR SR.
Podľa novej právnej úpravy by na informácie od spravodajských služieb mali nárok premiér zastupujúci prezidenta a podpredseda NR SR poverený zastupovaním predsedu NR SR. Legálnosť takéhoto povereného zastupovania predsedu NR SR, ktorá je podľa môjho názoru stále pochybná, návrh zákona samozrejme nerieši.
Minimálne v dôvodovej správe by sa však žiadalo vysvetlenie nasledovného problému. Oprávnenia prezidenta SR podľa čl. 102 os. 1 písm. d), g), h), l), m), s) a t), ktoré v čase, keď ich nemôže vykonávať riadne zvolený prezident prechádzajú nie na predsedu vlády ale na predsedu NR SR. Ide o oprávnenia významné z hľadiska bezpečnosti štátu – l) vypovedanie vojny na základe rozhodnutia NR SR a uzatvorenie mieru, m) mobilizácia ozbrojených síl, vyhlásenie vojnového stavu alebo výnimočného stavu a ich skončenie na návrh vlády. Výkon oprávnení podľa písm. l) je informačne zabezpečený tým, že prezident koná na návrh NR SR a výkon oprávnení prezidenta prechádza na predsedu NR SR. Informácie potrebné pre rozhodnutie NR SR a teda aj pre rozhodnutie zastupujúceho prezidenta dostane jedna osoba predseda NR SR, čím sa automaticky preklenie legislatívna medzera v zákone.
Výkon oprávnení podľa písm. m) by sa musel realizovať tak, že predseda vlády dostane informácie potrebné na schválenie vládneho návrhu. Po jeho schválení ho predseda predloží predsedovi NR SR vykonávajúcemu oprávnenia prezidenta podľa písm. m) aj s informáciami na základe ktorých k nemu vláda dospela a takto preklenie legislatívnu medzeru v zákone. V opačnom prípade by si tieto informácie musel predseda NR SR zastupujúci prezidenta vyžiadať opätovne od spravodajskej služby.
Nedostatkom návrhu zákona v tejto časti je to, že len reaguje na precedens vyplývajúci z rozhodnutia bývalého predsedu NR SR a nerieši problém systémovo.
Na ich požiadanie majú spravodajské služby poskytovať informácie výlučne prezidentovi, predsedovi NR SR a predsedovi vlády. Predovšetkým v čase neobsadenia najvyšších ústavných funkcií získavajú spravodajské služby kontrolnú pozíciu nad dôležitými informáciami, ktoré majú k dispozícii, tak ako to preukázal bývalý R SIS Ladislav Pittner, keď odmietol odovzdávať informácie zastupujúcemu podpredsedovi NR SR Bélovi Bugárovi. Najlepšie informovanými štátnymi funkcionármi teda môžu byť R SIS a minister obrany, ktorému vojenské spravodajské služby majú priebežne poskytovať informácie získané spravodajskou činnosťou.
Kontrolu činnosti nad spravodajskými službami má vykonávať NR SR prostredníctvom osobitných kontrolných orgánov. OKO môžu požadovať od R SIS a ministra obrany vysvetlenie, ak vznikne dôvodné podozrenie z nezákonného obmedzovania základných práv a slobôd prostriedkami služby. Poskytnutie vysvetlenia môže byť odmietnuté v prípade ohrozenia plnenia úloh služby s tým, že bude poskytnuté neskôr. Zostáva len dúfať, že spravodajské služby budú rešpektovať obmedzenia dané zákonom preto, že ich porušenie by sa pri úrovni kontrolného systému odhaľovalo len ťažko. Indikátorom môže byť otázka na R SIS a ministra obrany po odchode z funkcie do politickej opozície či sa cíti bezpečne. Efektivita práce spravodajských služieb zostáva zrejme úplne mimo posudzovania. Tou by sa teoreticky mohol zaoberať Výbor pre obranu a bezpečnosť, ak by mu to dovolili. Roztrieštenosť teda vládne nie len pri radení ale aj pri kontrole spravodajských služieb.
Nie celkom dôsledne sa v návrhu zákona nahrádza pôsobnosť BR SR za pôsobnosť vlády. Nad úrovňou vedúcich predstaviteľov má spravodajské služby riadiť vláda ale osobitné poverenie na to, aby osobou konajúcou v prospech spravodajskej služby boli aj zástupcovia „rizikových povolaní“ (príslušníci ozbrojených bezpečnostných zborov, vydavateľ, novinár a pod.) má ešte stále vydávať predseda Bezpečnostnej rady SR, teda poradného orgánu vlády, ktorý už nemá riadiť spravodajské služby (§23). Táto nezrovnalosť sa dá prekonať tým, že predseda vlády a predseda poradnej Bezpečnostnej rady SR je tá istá osoba.
Príslušníkom aj zamestnancom spravodajských služieb sa predpisuje pravidelné psychologické vyšetrenie a psychofyziologické vyšetrenie pravdovravnosti (polygraph interview), čo je osobitné služobné ustanovenie nad rámec bežných podmienok štátnej služby policajtov.
Zákon ako je to už bežné vôbec nepredpokladá možnosť ďalšieho opakovania historických situácií z obdobia 20. storočia a okupáciu štátneho územia, resp. ohrozenie jeho existencie. Nerieši teda ani otázku bezpečného uloženia (napr. vo virtuálnej podobe alebo na špeciálnych nosičoch mimo územia SR) alebo zničenia zaznamenaných informácií, ktoré by sa nemali dostať do rúk nepriateľa. Je Slovenská republika naozaj tak dobre zabezpečená?
Napríklad identifikačné znaky všetkých občanov Štátu Kuvajt boli zaznamenané na nosičoch, ktoré boli po Irackej okupácii v r. 1990 uchovávané v zahraničí. V tomto štáte však existuje sedem stupňov občianstva
Bratislava 5. 9. 2007
Na okupáciu štátu sa nemyslí ale na stranícke záujmy v snahe ovládnuť spravodajské služby áno:
Nasledovný text je vyjadrením naivnej snahy upozorniť na formálne nedostatky zákona:
Správa p. Rudolfovi Pučíkovi, predsedovi Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť
Vážený pán predseda,
vláda SR schválila na svojom 54. rokovaní dňa 15. 8. 2007 uznesením č. 699/2007 (bod 28, číslo spisu 14615/2007) návrh zákona o Slovenskej informačnej službe (SIS), Vojenskom obrannom spravodajstve (VOS) a Vojenskej spravodajskej službe (VSS) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o spravodajských službách).
Predpokladám, že Výbor NR SR pre obranu a bezpečnosť, ktorému predsedáte bude určený ako gestorský výbor a preto sa na Vás obraciam s upozornením na niektoré (podla môjho názoru) nepresnosti a nedostatky v texte návrhu zákona:
1. Ustanovenie v § 13 ods. 2 návrhu zákona rieši poskytovanie informácii funkcionárom, ktorí budú vykonávať právomoci iných ústavných funkcionárov.
- na rozdiel od Ústavy SR, ktorá v čl. 105 ods. 1 používa pojem \"oprávnenia\" návrh zákona používa pojem \"právomoci\",
- automaticky sa predpokladá, že prezidenta bude zastupovať len a len predseda vlády a nie napr. vláda ako kolegiátny orgán, ako jej to umožňuje Ústava SR a predseda NR SR, ktorému to ústava priamo určuje,
- predpoladá sa, že predsedu NR SR bude zastupovať poverený podpredseda NR SR, toto ustanovenie vychádza len z precedensu, keď bývalý preds. NR SR p. Pavol Hrušovský odstúpil zo svojej funkcie a poveril jej výkonom podpredsedu p. Bélu Bugára, nerieši otázku systémovo a podla môjho názoru nemá oporu v rokovacom poriadku NR SR ani Ústave SR,
- návrh zákona úplne ignoruje ustanovenie v čl. 105 ods. 1 posledná veta Ústavy SR, podľa ktorého \"...Oprávnenia prezidenta podľa čl. 102 ods. 1 písm d), g), h), l), m), s) a t) prechádzajú v tom čase na predsedu Národnej rady SR\" a neupravuje odovzdávanie informácií spravodajských služieb predsedovi NR SR zastupujúcemu prezidenta SR. Dôležité sú predovšetkým ustanovenia pod písm. l) a m).
V prípade schválenia zákona v tejto časti podľa predloženého návrhu v ňom vzniknú legislatívne nejasnosti a medzery, ktoré znásobia politický nepokoj v čase neobsadenia vysokých ústavných funkcií.
2. Nad úrovňou vedúcich predstavitelov (riaditeľ SIS, minister obrany voči VOS a VSS) má spravodajské služby riadiť vláda ale osobitné rozhodnutie na to, aby osobou konajúcou v prospech spravodajskej služby boli aj zástupcovia „zakázaných povolaní“ (príslušníci ozbrojených bezpečnostných zborov, vydavatel, novinár a pod.) má ešte stále vydávať predseda Bezpečnostnej rady SR (§ 23 ods. 3), teda predseda už len poradného orgánu vlády, ktorý už nemá riadiť spravodajské služby. Omyl zrejme vznikol automatickým recipovaním ustanovení čl. I ods. 6 a čl. II ods. 6 zákona č. 178/2004 Z. z.
Predsedom Bezpečnostnej rady SR je predseda vlády SR, ide teda o tú istú osobu. Je to však o nepresnosť v pojmoch, aká by sa v zákone vyskytovať nemala.
6. 9. 2007 Bratislava
Návrh zákona sa zadrhol na inom: http://www.sme.sk/c/3480183/Kalinak-znovu-narazil-na-Meciara.html
a este: http://spravy.pravda.sk/meciar-tajne-sluzby-su-statom-v-state-d8d-/sk_domace.asp?c=A070910_143631_sk_domace_p29
kritika zákona z hľadiska možné prieniku do súkromia: http://www.plus7dni.sk/plus7dni/vsimli-sme-si/policajny-stat.html
Plán na zmeny v organizácii a práci spravodajských služieb v USA:
http://www.securitymanagement.com/news/new-plan-intelligence-coordination-released
reflektuje zmenu situácie postavenia štátu z postoja "USA proti ohrozeniam zvonka" na postavenie "USA v nebezpečnom svete". Zmeny by sa mali udiať v oblastiach spolupráce medzi službami a spolupráce s americkými občanmi 1 a 2 generácie (v záujme prieniku do jazyka a kultúry iných etník), zdieľania informácii, spoločných postupov, zlepšovania metód práce a technického vybavenia a komplexného riadenia. Šéfovi
Komentáre