notes.blog.sk

Vytlač príspevok
Odporuč príspevok
Bookmark and Share PRIDAŤ NA VYBRALI.SME.SK

Vladimír Žikeš, Slovenské povstání bez mýtů a legend

Zväčša spontánne napísaná a čítavá politická esej. Autor má vo všetkých vážnych politických otázkach absolútne jasno.
Slovenské povstání bez mýtů a legend, Univerzum Praha 1990, 111 strán
 
Autor Vladimír Žikeš (5. 2. 1906 v Plzni – 4.1. 1980 v Demänovskej doline), pražský knižný vydavateľ a odbojár, počas vojny od 23. 8. 1943 na Slovensku.
 
Je to zväčša spontánne napísaná a čítavá politická esej. Autor má vo všetkých vážnych politických otázkach absolútne jasno. „Samostaný slovenský stát se zrodil z rány dýkou do zad (Čechom)“ (s. 41,87) a označuje ho ako operetný (s.16). Miesto na zmienku o pokuse zaviesť na Slovensku českú vojenskú diktatúru, ktorý predchádzal vyhláseniu slovenského štátu (marec 1939) a na ktorom sa dohodli českí členovia centrálnej vlády na utajenom rokovaní si nenašiel.
O čechoslovakizme sa síce vyslovil útržkovito negatívne, avšak v jeho praktických politických prejavoch problém nevidí.
Vianočná dohoda bola podľa neho politickým podvodom, ktorým pomerne dobre organizovaná Komunistická strana Slovenska (KSS) za réžie dr. Gustáva Husáka (s.48) zneužila niektorých bývalých predstaviteľov bývalých nekomunistických strán, ktorý nereprezentovali nikoho okrem seba, na vytvorenie Slovenskej národnej rady. SNR si potom po 29. 8.1944 politicky klamlivo a právne nelegálne uzurpovala moc, hoci bola nevolená a nereprezentatívna.  Ľutuje, že Vavro Šrobár bol už slabý starec, ktorý nedokázal v konflikte s Husákom presadiť vytvorenie pôvodne zamýšľaného Ústredného národného výboru. (s.49, 66,68).
Ako legitímne inštitúcie naopak chápe prezidenta (E. Beneša), londýnsku vládu a regionálne národné výbory.(s.98,99) Prezidenta, ktorý sa vzdal funkcie a potom bol riadne zvolený jeho nástupca (E. Hácha) a vládu, ktorá nevzišla z volieb ale len z menovania týmto revitalizovaným prezidentom. Áno, boli uznaný spojeneckými štátmi ale považovať za samozrejmé, že antinacistickí Slováci čakajú len na to, aby im V. Šrobár a vládna delegácia z poverenia E. Beneša a londýnskej vlády v podstate obnovili  krajinské zriadenie (politický kompromis z  r. 1926/1927) bolo veľmi neprezieravé. 
Celá legalita stála na ústave z r.1920, ktorú schválil nevolený parlament. Schválením ústavy mala skončiť revolúcia a prestali platiť revolučné sľuby a dohody (Clevelandská a Pittsburská dohoda. A na jej základe sa mal robiť aj odboj za druhej svetovej vojny. Nešlo to a nemohlo to ísť. Komunisti vedení G. Husákom (neskoršie obvineným z buržoázneho nacionalizmu) to pochopili, komunisti zoskupení okolo K. Gottwalda v Moskve už menej.
Osemčlenná vládna delegácia pre správu oslobodeného územia bola zložená tak, aby v nej boli predovšetkým reprezentované všetky české politické strany. (s.74) Slovákov zastupoval komunista-robotník Jozef Valo a nestranník gen.Viest, ktorý bol vymenovaný za vojenského veliteľa povstania. Na miesto vojenského veliteľa oslobodeného územia (gen. Hasal,s.86) sa už žiadny vhodný Slovák nenašiel. Výber členov vládnej delegácie, vrátane toho slovenského - politického, ako keby bol robený so zámerom sťažiť jej postavenie na Slovensku prevažujúcim českým členstvom a nahrať komunistom slovenským členom.
Autorov záver: „Trvat na naprostém osamostatňení Slovenska a vytvoření dvou naprosto samostatních státních celků, majících spolu maximálně nejvyšší celní výhody, bezvízový a bezpasový styk. To je- podle mých skušeností – jediné možné rešení česko-slovenského a slovensko-českého problému. Jediná cesta k odstranění slovenského šovinismu a českého čechoslovakismu...“ (s.88) nie je predchádzajúcim textom celkom odôvodnený ale rozhodne je impozantný.
Autor miestami vyzerá trošku ako chrobák truhlík. Všade bol, všetko videl, všetko vedel a vie ešte lepšie a každého významného človeka poznal. Celé dianie hodnotí ako priamy účastník, ktorým však samozrejme vždy nebol.
Mená odbojových spolupracovníkov z Ústredne štátnej bezpečnosti (UŠB), ktoré autor uvádza ako svoje a nie len svoje významné kontakty (Martin Bolf, Daňo Klobušický, dr. František Jurčo) (s.34) som v Slovníku Slovenského národného povstania (J. Jablonický, M. Kropilák) nenašiel. Rovnako ako meno autora.
Vznik textu je datovaný rôzne. Na s. 10 do obdobia po r.1976 a na s. 111 na máj 1970.
            Slovenský čitateľ by samozrejme privítal fundovaný záver k impozantnému výronu českého politického myslenia.
Bratislava 24. 1. 2007
 

Recenzie | stály odkaz

Komentáre

  1. Prilis slusna recenzia
    Naco vobec komentovat vyplody (nastastie uz) cudzincov? Nech sa sustredi na prazske "povstanie".
    publikované: 26.01.2007 01:30:09 | autor: Grobian (e-mail, web, neautorizovaný)
  2. Dalej
    Este som si vsimol, ako autor knihy zamerne vynechava slovo "narodne" z SNP. Ma to asi jeden zamer. Dava SNP a Prazske povstanie na jednu rovinu. Pricom v pripade prazskych udalosti islo v podstate o niekolkodnovu vzburu ci obcianske nepokoje. Udalosti sa podobali napriklad udalostiam v Parizi, ked po ustupe Nemcov zacali strielat prostitutky, ktore obhospodarovali nemeckych dostojnikov. Ale aspon to nenazyvali povstanim.
    publikované: 26.01.2007 16:18:54 | autor: Grobian (e-mail, web, neautorizovaný)
  3. SNP bez mytov a legiend
    poradite mi prosim,kde sa da tato publikacia zohnat?dakujem
    publikované: 14.02.2011 18:38:23 | autor: vlado (e-mail, web, neautorizovaný)
Pozor, na konci je potreba spočítať neľahkú matematickú úlohu! Inak komentár nevložíme. Pre tých lenivejších je tam tlačidlo kúzlo.



Prevádzkované na CMS TeaGuru spoločnosti Singularity, s.r.o., © 2004-2014